Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg ľutuje, že Rusko pozastavuje svoju účasť na Novej dohode START

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ľutuje rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) uzatvorenej so Spojenými štátmi. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ľutujem rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Novej dohode START. V uplynulých rokoch Rusko porušilo alebo sa stiahlo z kľúčových dohôd o kontrole zbrojenia. Dnešným rozhodnutím o Novej dohode START bolo rozložená celá architektúra kontroly zbrojenia," uviedol Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom a šéfom zahraničnej politiky EÚ Josepom Borrellom.

Šéf NATO zároveň vyzval Rusko, aby svoje rozhodnutie prehodnotilo. "Musíme si pamätať, že je to jedna z posledných dôležitých zmlúv o kontrole zbraní, ktorú máme… Viac jadrových zbraní a menej kontroly zbrojenie robia tento svet nebezpečnejší," uviedol Stoltenberg.

Aj podľa Borrella Rusko svojím rozhodnutiami "ničí systém bezpečnosti, ktorý bol vybudovaný po studenej vojne".

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil rozhodnutie odstúpiť od spomínanej dohody v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny, v ktorom hovoril aj konflikte na Ukrajine.

Podľa Stoltenberga by prípadné víťazstvo Ruska vo vojne na Ukrajine znamenalo pre celý svet nebezpečenstvo, čo Západ nemôže dopustiť, uvádza televízia Sky News.

Ak by Rusko obsadilo Ukrajinu, ukázalo by to, že "agresia funguje" a požitie sily "je odmeňované".
Putin v utorok tiež uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Podľa Stoltenberga je však obeťou agresie Ukrajina a Západ jej len pomáha brániť sa.

"Je to Putin, kto túto imperiálnu dobyvačnú vojnu začal a je to Putin, kto túto vojnu stále eskaluje… Myslel si, že nás môže rozdeliť, no podcenil odhodlanie ukrajinského ľudu brániť svoju vlasť a našu jednotu," vyhlásil šéf NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadna schôdza k stíhačkám a skoršiemu termínu volieb bude v pondelok

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa majú opäť zísť na mimoriadnom rokovaní k téme skoršieho termínu predčasných parlamentných volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na pondelok 27. februára. Schôdzu inicioval Smer-SD, pod návrh sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. Už minulý týždeň mal o témach rokovať parlament, no nebol uznášaniaschopný.

Smer-SD žiada, aby parlament rozhodol o skrátení volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali 24. júna a nie na konci septembra. Argumentuje, že vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Navyše, podľa poslancov svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR.

Zároveň chce Smer-SD presadiť uznesenie, ktorým má parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Poslanci tvrdia, že na Slovensku bola vláde vyslovená nedôvera a nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí poskytnutie stíhačiek. Odovzdanie stíhačiek je podľa nich v rozpore s Ústavou SR.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 96 rokov zomrela lekárka a zakladateľka Ligy proti rakovine Eva Siracká

Vo veku 96 rokov zomrela v utorok ráno lekárka, zakladateľka a prezidentka Ligy proti rakovine (LPR) Eva Siracká. Liga o tom informovala na sociálnej sieti.

"Patrila k tým vzácnym ľuďom, ktorých život bol zmysluplný, nasledovaniahodný a inšpiratívny pre mnohých. Ďakujeme v mene našom, v mene onkologických pacientov a celej verejnosti za možnosť užívať úrodu toho, čo s láskou započala," uviedla LPR.

(tasr)

Minúta  |  

Stiahnite svojich vojakov a vybavenie z Ukrajiny, žiada Moskva od USA

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok požiadalo USA o stiahnutie amerických "vojakov a vybavenia" z Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP a denník The Guardian.

Ministerstvo si pre činnosť USA na Ukrajine predvolalo americkú veľvyslankyňu Lynn Tracyovú. Oznámilo jej, že súčasný "agresívny postup" Spojených štátov s cieľom prehlbovať konfrontáciu s Ruskom má vo všetkých oblastiach opačný účinok.

Washington by mal podľa vyhlásenia ruskej diplomacie na deeskaláciu situácie podniknúť kroky vedúce stiahnutiu vojakov NATO a vybavenia a takisto zastaviť protiruské aktivity.

Moskva od USA tiež žiadala vysvetlenie o príčinách výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty označili Putinove vyjadrenia namierené proti Západu za absurdné

Za absurdné označil v utorok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko bolo ohrozované Západom. Šéf Kremľa týmito vyjadreniami odôvodňuje inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Nikto na Rusko neútočí. Predstava, že Rusko čelilo nejakej vojenskej hrozbe od Ukrajiny alebo kohokoľvek iného, je svojím spôsobom absurdná," uviedol Sullivan.

Putin v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Sullivan však za agresora označil šéfa Kremľa.

"Táto vojna bola voľbou. Putin si zvolil boj. Mohol si zvoliť nebojovať. Aj teraz sa môže rozhodnúť, že ju skončí," uviedol Sullivan.

"Ak Rusko prestane vo vojne na Ukrajine bojovať a stiahne sa domov, vojna sa skončí. Ak však prestane bojovať Ukrajina a Spojené štáty a koalícia jej prestanú v boji pomáhať, Ukrajina zmizne z mapy," vyhlásil poradca Bieleho domu.

Americký prezident Joe Biden sa v utorok počas návštevy Poľska takisto chystá vystúpiť s príhovorom, pripomína AFP.

Prezident sa podľa Sullivana vo svojom prejave nebude snažiť "načrtnúť" detaily alebo víziu diplomatického riešenia vojny. Sústredí sa skôr na širšie poučenie z vojny na Ukrajine v súvislosti so zápasom demokracie s autokratickými režimami.

"Jeho vyjadrenia sa budú týkať špecificky Ukrajiny, ale, samozrejme, aj širšieho boja medzi agresormi, ktorí sa snažia zničiť základné princípy; a demokraciami, ktoré držia spolu, aby ich udržali," povedal Sullivan.

Biden má svoj prejav predniesť okolo 17.30 SEČ po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý je jedným z najväčších zástancov podpory pre Ukrajinu, píše AFP. Americký prezident odcestoval do Poľska po pondelkovej vopred neohlásenej návšteve Kyjeva.

(tasr)

Minúta  |  

Spotreba zemného plynu v EÚ klesá

Spotreba zemného plynu v Európskej únii (EÚ) klesla v období od začiatku augusta 2022 do konca januára 2023 o 19,3 percenta v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké mesiace v predchádzajúcich rokoch od roku 2017. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Rada EÚ schválila v auguste minulého roka nariadenie o koordinovanom úsilí členov bloku znížiť spotrebu plynu v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 percent v porovnaní s priemernou spotrebou za päť rokov.

V období medzi augustom 2022 a januárom 2023 zaznamenalo spomedzi krajín EÚ najmenší pokles spotreby zemného plynu Írsko (- 0,3 percenta), zatiaľ čo Španielsko (- 13,7 percenta) a Slovinsko (- 14,2 percenta) dosiahli síce citeľný pokles, ale zaostali za cieľom na úrovni 15 percent. V iných členských štátoch EÚ znižovanie spotreby prekročilo cieľ, v niektorých veľmi výrazne (nad 40 percent). A v dvoch, na Malte a na Slovensku, sa spotreba, naopak, zvýšila.

Najviac klesla v sledovanom období spotreba plynu vo Fínsku (- 57,3 percenta), Litve (- 47,9 percenta) a Švédsku (- 40,2 percenta).

Pri pohľade na mesačné údaje od januára 2022 do januára 2023 bola spotreba trvalo pod priemerom za roky 2017 až 2022.

Od januára do júla 2022 sa spotreba zemného plynu v EÚ pohybovala od 1 938 petajoulov (PJ) v januári do 785 PJ v júli, čo naznačuje celkový mesačný pokles, a to ešte predtým, ako Rada EÚ stanovila cieľ znížiť plyn o 15 percent. Najväčšie mesačné poklesy však boli zaznamenané v druhom polroku 2022 počnúc augustom, so znížením spotreby o - 14 percent, nasledovalo - 14,3 percenta v septembri, - 24,7 percenta v októbri a - 25 percent v novembri.

V decembri 2022 dosiahla spotreba plynu v EÚ 1 575 PJ, čo naznačuje menší pokles (- 12,6 percenta) ako v predchádzajúcich mesiacoch, no potom v januári 2023 opäť výraznejšie klesla (- 22,1 percenta).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.