Preskočiť na obsah
  |  

Raši: Ak by sme chceli dočerpať eurofondy, musíme minúť 17,5 milióna eur denne

Ak by SR chcela dočerpať eurofondy z minulého programového obdobia, musela by minúť 17,5 milióna eur denne. V utorok o tom na tlačovej besede informoval podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD a poslanec Národnej rady SR Richard Raši.

Doplnil, že Slovensko malo ku koncu januára vyčerpaných 65,15 percenta eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020, a to presne jedenásť mesiacov predtým, ako musia byť všetky dočerpané. Za tú dobu SR musí dočerpať vyše 5,85 miliárd eur.

Ak by SR mala všetky tieto peniaze vyčerpať do konca roka, tak by musela každý deň vrátane víkendov a sviatkov vyčerpať 17,5 milióna eur, vyčíslil Raši. Zároveň vyzval vládu, aby týždenne informovala o stave čerpania a prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá dala vláde ešte deväť mesiacov času, aby čerpanie kontrolovala.

Slovensku podľa Rašiho skutočne hrozí, že Európskej únii bude musieť vrátiť balík peňazí, ktorý je veľký takmer ako celý plán obnovy, uzavrela hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

(tasr)

  |  

Blinken žiada Grécko a Turecko, aby svoje spory riešili diplomaticky

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken počas utorkovej návštevy Atén požiadal Grécko a Turecko, aby svoje spory vyriešili diplomatickou cestou. Informuje o tom správa agentúry AP.

Blinken sa v Aténach stretol s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, šéfom diplomacie Nikosom Dendiasom a ministrom obrany Nikolaosom Panagiotopoulosom. Grécki a tureckí predstavitelia uviedli, že sú ochotní prerušiť vzájomné dlhodobé spory o námorné hranice v čase, keď sa Turecko spamätáva z ničivého zemetrasenia.

Blinken dúfa, že takáto prestávka poskytne príležitosť na návrat k diplomacii. "Je to v našom záujme. Verím, že je v záujme Grécka aj Turecka nájsť spôsoby, ako vyriešiť dlhodobé nezhody… prostredníctvom diplomatického dialógu," povedal šéf americkej diplomacie v Aténach. Dodal, že je potrebné, aby obe krajiny zachovali pokoj, nepodnikali žiadne jednostranné kroky a nepoužívali ostrú rétoriku, ktorá by situácia sťažila.

V oboch krajinách sa tento rok uskutočnia voľby - v Grécku parlamentné, tureckí voliči budú rozhodovať o novom prezidentovi a zložení parlamentu. Blinken upozornil, že počas predvolebného obdobia sa zvykne vyostriť rétorika, čo môže spôsobiť problémy.

Turecko v rámci aktuálneho sporu obviňuje Grécko z rozmiestňovania vojakov na ostrovoch v Egejskom mori. Považuje to za rozpor s mierovými zmluvami podpísanými po prvej a druhej svetovej vojne. Atény sa bránia, že grécki vojaci sú na ostrovoch v Egejskom mori preto, lebo Turecko má na svojom pobreží rozmiestnených vojakov, bojové lietadlá a výsadkové lode. Obe krajiny sa dlhodobo sporia o námorné hranice a možné ložiská ropy a plynu pod morským dnom.

(tasr)

  |  

Stoltenberg ľutuje, že Rusko pozastavuje svoju účasť na Novej dohode START

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ľutuje rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) uzatvorenej so Spojenými štátmi. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ľutujem rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Novej dohode START. V uplynulých rokoch Rusko porušilo alebo sa stiahlo z kľúčových dohôd o kontrole zbrojenia. Dnešným rozhodnutím o Novej dohode START bolo rozložená celá architektúra kontroly zbrojenia," uviedol Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom a šéfom zahraničnej politiky EÚ Josepom Borrellom.

Šéf NATO zároveň vyzval Rusko, aby svoje rozhodnutie prehodnotilo. "Musíme si pamätať, že je to jedna z posledných dôležitých zmlúv o kontrole zbraní, ktorú máme… Viac jadrových zbraní a menej kontroly zbrojenie robia tento svet nebezpečnejší," uviedol Stoltenberg.

Aj podľa Borrella Rusko svojím rozhodnutiami "ničí systém bezpečnosti, ktorý bol vybudovaný po studenej vojne".

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil rozhodnutie odstúpiť od spomínanej dohody v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny, v ktorom hovoril aj konflikte na Ukrajine.

Podľa Stoltenberga by prípadné víťazstvo Ruska vo vojne na Ukrajine znamenalo pre celý svet nebezpečenstvo, čo Západ nemôže dopustiť, uvádza televízia Sky News.

Ak by Rusko obsadilo Ukrajinu, ukázalo by to, že "agresia funguje" a požitie sily "je odmeňované".
Putin v utorok tiež uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Podľa Stoltenberga je však obeťou agresie Ukrajina a Západ jej len pomáha brániť sa.

"Je to Putin, kto túto imperiálnu dobyvačnú vojnu začal a je to Putin, kto túto vojnu stále eskaluje… Myslel si, že nás môže rozdeliť, no podcenil odhodlanie ukrajinského ľudu brániť svoju vlasť a našu jednotu," vyhlásil šéf NATO.

(tasr)

  |  

Mimoriadna schôdza k stíhačkám a skoršiemu termínu volieb bude v pondelok

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa majú opäť zísť na mimoriadnom rokovaní k téme skoršieho termínu predčasných parlamentných volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na pondelok 27. februára. Schôdzu inicioval Smer-SD, pod návrh sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. Už minulý týždeň mal o témach rokovať parlament, no nebol uznášaniaschopný.

Smer-SD žiada, aby parlament rozhodol o skrátení volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali 24. júna a nie na konci septembra. Argumentuje, že vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Navyše, podľa poslancov svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR.

Zároveň chce Smer-SD presadiť uznesenie, ktorým má parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Poslanci tvrdia, že na Slovensku bola vláde vyslovená nedôvera a nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí poskytnutie stíhačiek. Odovzdanie stíhačiek je podľa nich v rozpore s Ústavou SR.

(tasr)

  |  

Vo veku 96 rokov zomrela lekárka a zakladateľka Ligy proti rakovine Eva Siracká

Vo veku 96 rokov zomrela v utorok ráno lekárka, zakladateľka a prezidentka Ligy proti rakovine (LPR) Eva Siracká. Liga o tom informovala na sociálnej sieti.

"Patrila k tým vzácnym ľuďom, ktorých život bol zmysluplný, nasledovaniahodný a inšpiratívny pre mnohých. Ďakujeme v mene našom, v mene onkologických pacientov a celej verejnosti za možnosť užívať úrodu toho, čo s láskou započala," uviedla LPR.

(tasr)

  |  

Stiahnite svojich vojakov a vybavenie z Ukrajiny, žiada Moskva od USA

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok požiadalo USA o stiahnutie amerických "vojakov a vybavenia" z Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP a denník The Guardian.

Ministerstvo si pre činnosť USA na Ukrajine predvolalo americkú veľvyslankyňu Lynn Tracyovú. Oznámilo jej, že súčasný "agresívny postup" Spojených štátov s cieľom prehlbovať konfrontáciu s Ruskom má vo všetkých oblastiach opačný účinok.

Washington by mal podľa vyhlásenia ruskej diplomacie na deeskaláciu situácie podniknúť kroky vedúce stiahnutiu vojakov NATO a vybavenia a takisto zastaviť protiruské aktivity.

Moskva od USA tiež žiadala vysvetlenie o príčinách výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori.

(tasr)