Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger pozýva samosprávy na rokovanie, verí v nájdenie možností pomoci

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) pozýva samosprávy na rokovanie o problémoch. Verí, že spoločne nájdu možnosti adresnej pomoci. Tvrdí, že súčasná vláda vždy dokázala nájsť s partnermi dohodu za predpokladu, že viedli konštruktívny dialóg za rokovacím stolom, rešpektovali sa a neodkazovali si postoje cez médiá či protestné zhromaždenia. Uviedol to na sociálnej sieti.

"Samosprávy sú jedným z pilierov, na ktorých je postavené riadenie štátu. Pre mňa sú kľúčovými partnermi pri napĺňaní potrieb obyvateľov a modernizácii Slovenska. Preto sme v rozpočte vyčlenili 325 miliónov eur na ich dofinancovanie počas prudko rastúcej inflácie. Ďalších 200 miliónov eur dáme obciam, mestám a krajom na pomoc pri platení vysokých účtov za energie. Ministerstvo hospodárstva už spustilo výzvu," tvrdí Heger.

Podľa vlastných slov chápe, že sú aj menšie obce, ktoré potrebujú väčšiu pomoc. Preto pozval zástupcov samosprávy na rokovanie, aby riešili špecifické problémy. "Verím, že spoločne nájdeme možnosti, ako adresne pomôcť. Obce, ktoré hospodária zodpovedne a napriek tomu čelia nezvládnuteľnej situácii, nenecháme bez pomoci vlády," uviedol. Poznamenal, že samosprávy výrazne pomáhali počas pandémie a utečeneckej krízy, preto je "teraz rad na nás pomôcť im".

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) avizovalo na stredu (22. 2.) protest pod názvom Kto škodí mestám a obciam, škodí ľuďom! Protestom chcú samosprávy upozorniť najmä na neriešené problémy s vysokými cenami energií, a tiež na neadekvátny prístup centrálnej moci voči samosprávam.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO Stoltenberg vyjadril obavy, že Čína bude vyzbrojovať Rusko

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok zopakoval obavy USA, že Čína môže Rusku dodávať zbrane, ktoré mu pomôžu pokračovať vo vojne proti Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Túto imperiálnu dobyvačnú vojnu začal (ruský) prezident (Vladimir) Putin. Je to Putin, kto túto vojnu neustále stupňuje. Čoraz viac sa tiež obávame, že Čína možno plánuje poskytnúť ruskej vojne smrtiacu podporu," povedal Stoltenberg.

Stoltenberg hovoril po stretnutí so šéfom zahraničnej politiky EÚ Josepom Borrellom a ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom o plánoch na zvýšenie dodávok západnej munície na Ukrajinu.

Západní spojenci sa obávajú, že ukrajinskému delostrelectvu nedokážu dodávať primerané množstvo munície na odrazenie obnovenej ruskej ofenzívy. Ak sa naplnia obavy, že Čína sa chystá dodávať zbrane Rusku, mohli by zaostať v narastajúcich pretekoch v dodávkach zbraní.

Borrell uviedol, že túto otázku predniesol svojmu čínskemu kolegovi Wang Imu a dostal od neho ubezpečenie, že Čína nebude dodávať zbrane žiadnej krajine, ktorá je vo vojne. "Musíme zostať ostražití, ale pokiaľ viem, neexistujú dôkazy, že by Čína robila to, čo tvrdí, že nerobí," povedal Borrell.

Podľa Stoltenberga sa Severoatlantická aliancia dohodla, že "pomôže Ukrajine vytvoriť systém obstarávania, ktorý bude účinný, transparentný a zodpovedný", dopĺňa tlačová agentúra DPA.

NATO zorganizuje stretnutie s odborníkmi na obstarávanie z Európskej únie a Ukrajiny, aby sa uistilo, že Kyjev "má zbrane, ktoré potrebuje", dodal Stoltenberg v sídle NATO.

"Ukrajine musíme dať to, čo potrebuje, aby zvíťazila," skôr než Rusko "prevezme iniciatívu", zdôraznil Stoltenberg s tým, že Moskva v súvislosti s dodávkami zbraní pre svoju vojenskú agresiu na Ukrajine oslovuje aj Severnú Kóreu a Irán.

(tasr)

Minúta  |  

Raši: Ak by sme chceli dočerpať eurofondy, musíme minúť 17,5 milióna eur denne

Ak by SR chcela dočerpať eurofondy z minulého programového obdobia, musela by minúť 17,5 milióna eur denne. V utorok o tom na tlačovej besede informoval podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD a poslanec Národnej rady SR Richard Raši.

Doplnil, že Slovensko malo ku koncu januára vyčerpaných 65,15 percenta eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020, a to presne jedenásť mesiacov predtým, ako musia byť všetky dočerpané. Za tú dobu SR musí dočerpať vyše 5,85 miliárd eur.

Ak by SR mala všetky tieto peniaze vyčerpať do konca roka, tak by musela každý deň vrátane víkendov a sviatkov vyčerpať 17,5 milióna eur, vyčíslil Raši. Zároveň vyzval vládu, aby týždenne informovala o stave čerpania a prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá dala vláde ešte deväť mesiacov času, aby čerpanie kontrolovala.

Slovensku podľa Rašiho skutočne hrozí, že Európskej únii bude musieť vrátiť balík peňazí, ktorý je veľký takmer ako celý plán obnovy, uzavrela hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken žiada Grécko a Turecko, aby svoje spory riešili diplomaticky

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken počas utorkovej návštevy Atén požiadal Grécko a Turecko, aby svoje spory vyriešili diplomatickou cestou. Informuje o tom správa agentúry AP.

Blinken sa v Aténach stretol s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, šéfom diplomacie Nikosom Dendiasom a ministrom obrany Nikolaosom Panagiotopoulosom. Grécki a tureckí predstavitelia uviedli, že sú ochotní prerušiť vzájomné dlhodobé spory o námorné hranice v čase, keď sa Turecko spamätáva z ničivého zemetrasenia.

Blinken dúfa, že takáto prestávka poskytne príležitosť na návrat k diplomacii. "Je to v našom záujme. Verím, že je v záujme Grécka aj Turecka nájsť spôsoby, ako vyriešiť dlhodobé nezhody… prostredníctvom diplomatického dialógu," povedal šéf americkej diplomacie v Aténach. Dodal, že je potrebné, aby obe krajiny zachovali pokoj, nepodnikali žiadne jednostranné kroky a nepoužívali ostrú rétoriku, ktorá by situácia sťažila.

V oboch krajinách sa tento rok uskutočnia voľby - v Grécku parlamentné, tureckí voliči budú rozhodovať o novom prezidentovi a zložení parlamentu. Blinken upozornil, že počas predvolebného obdobia sa zvykne vyostriť rétorika, čo môže spôsobiť problémy.

Turecko v rámci aktuálneho sporu obviňuje Grécko z rozmiestňovania vojakov na ostrovoch v Egejskom mori. Považuje to za rozpor s mierovými zmluvami podpísanými po prvej a druhej svetovej vojne. Atény sa bránia, že grécki vojaci sú na ostrovoch v Egejskom mori preto, lebo Turecko má na svojom pobreží rozmiestnených vojakov, bojové lietadlá a výsadkové lode. Obe krajiny sa dlhodobo sporia o námorné hranice a možné ložiská ropy a plynu pod morským dnom.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg ľutuje, že Rusko pozastavuje svoju účasť na Novej dohode START

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ľutuje rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) uzatvorenej so Spojenými štátmi. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ľutujem rozhodnutie Ruska pozastaviť svoju účasť na Novej dohode START. V uplynulých rokoch Rusko porušilo alebo sa stiahlo z kľúčových dohôd o kontrole zbrojenia. Dnešným rozhodnutím o Novej dohode START bolo rozložená celá architektúra kontroly zbrojenia," uviedol Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom a šéfom zahraničnej politiky EÚ Josepom Borrellom.

Šéf NATO zároveň vyzval Rusko, aby svoje rozhodnutie prehodnotilo. "Musíme si pamätať, že je to jedna z posledných dôležitých zmlúv o kontrole zbraní, ktorú máme… Viac jadrových zbraní a menej kontroly zbrojenie robia tento svet nebezpečnejší," uviedol Stoltenberg.

Aj podľa Borrella Rusko svojím rozhodnutiami "ničí systém bezpečnosti, ktorý bol vybudovaný po studenej vojne".

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil rozhodnutie odstúpiť od spomínanej dohody v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny, v ktorom hovoril aj konflikte na Ukrajine.

Podľa Stoltenberga by prípadné víťazstvo Ruska vo vojne na Ukrajine znamenalo pre celý svet nebezpečenstvo, čo Západ nemôže dopustiť, uvádza televízia Sky News.

Ak by Rusko obsadilo Ukrajinu, ukázalo by to, že "agresia funguje" a požitie sily "je odmeňované".
Putin v utorok tiež uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Podľa Stoltenberga je však obeťou agresie Ukrajina a Západ jej len pomáha brániť sa.

"Je to Putin, kto túto imperiálnu dobyvačnú vojnu začal a je to Putin, kto túto vojnu stále eskaluje… Myslel si, že nás môže rozdeliť, no podcenil odhodlanie ukrajinského ľudu brániť svoju vlasť a našu jednotu," vyhlásil šéf NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadna schôdza k stíhačkám a skoršiemu termínu volieb bude v pondelok

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa majú opäť zísť na mimoriadnom rokovaní k téme skoršieho termínu predčasných parlamentných volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu zvolal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) na pondelok 27. februára. Schôdzu inicioval Smer-SD, pod návrh sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. Už minulý týždeň mal o témach rokovať parlament, no nebol uznášaniaschopný.

Smer-SD žiada, aby parlament rozhodol o skrátení volebného obdobia tak, aby sa predčasné voľby konali 24. júna a nie na konci septembra. Argumentuje, že vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Navyše, podľa poslancov svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR.

Zároveň chce Smer-SD presadiť uznesenie, ktorým má parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Poslanci tvrdia, že na Slovensku bola vláde vyslovená nedôvera a nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí poskytnutie stíhačiek. Odovzdanie stíhačiek je podľa nich v rozpore s Ústavou SR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.