Preskočiť na obsah
  |  

Obvinený košický župan Rastislav Trnka sa cíti nevinný, z postu neodstupuje

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka, obvinený políciou v kauze Valentín, v utorok pred novinármi uviedol, že je nevinný a bude obhajovať svoje práva, kým neočistí svoje meno. Poukázal aj na uznesenie sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z nedele (19. 2.) s tým, že jeho stíhanie nie je dôvodné.

Z funkcie predsedu kraja neodstupuje. "Ak sa ma pýtate, či sa plánujem vzdať svojho práva na prezumpciu neviny, tak odpoveď je nie," povedal.

Najbližšie sa chce v pondelok (27. 2.) obhájiť na Najvyššom súde (NS). Ten ako odvolací bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora na rozhodnutie ŠTS, ktorý Trnku odmietol vziať do väzby.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Valentín 17. januára obvinila predsedu KSK spolu s ďalšími štyrmi osobami z pokračovacieho zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Kauza sa týka obstarávania bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu komunikácií. Spôsobená škoda mala byť zhruba 400-tisíc eur.

Predseda KSK uviedol, že obvinenie v jeho prípade sa má vzťahovať len na ovplyvňovanie špecifikácie pri nákupe štyroch vozidiel zn. Tatra. "Toto je jediné obvinenie vznesené voči mojej osobe a jediný argument prokuratúry je vyjadrenie bývalého zamestnanca Správy ciest KSK, ktorý sa vyjadroval k obstarávaniu v súvislosti s mojou osobou, avšak toto obstarávanie nikdy nebolo plánované ani sa neuskutočnilo," povedal.

S rovnakou argumentáciou ako na ŠTS, že stíhanie nie je dôvodné, mieni ísť aj na NS do Bratislavy, ktorý bude rozhodovať o jeho väzbe. Keďže v pondelok bude aj zasadanie krajského zastupiteľstva, z časových dôvodov sa na ňom nezúčastní. Novinárom sa ospravedlnil, že avizovaný pondelkový (20. 2.) brífing z dôvodu svojej únavy presunul na utorok.

KSK obstaral v rokoch 2020 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 178-tisíc eur a Správa ciest KSK nakúpila v roku 2020 štyri nákladné vozidlá zn. Tatra s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal. V kauze je už vo väzbe podnikateľ Richard Reday, obvinený je aj generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton T. a ďalšie dve osoby.

(tasr)

  |  

Uniknutý dokument odhaľuje plán, ako chce Moskva prevziať kontrolu nad Bieloruskom

Uniknutý vnútorný strategický dokument exekutívy ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý sa podarilo získať Yahoo News, podrobne opisuje plán, ako chce Rusko počas nasledujúceho desaťročia získať kontrolu nad susedným Bieloruskom.

V dokumente podľa Yahoo News do najmenších detailov opisujú „plazivú anexiu“ nezávislej, no zároveň neslobodnej európskej krajiny politickými, ekonomickými a vojenskými prostriedkami.

„Ruské ciele v súvislosti s Bieloruskom sú rovnaké ako s Ukrajinou,“ vyjadril sa americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter a dodal, že líši sa len tým, že „v Bielorusku sa spoliehajú na nátlak, nie na vojnu“ i keď konečný cieľ je rovnaký, teda „plošné začlenenie“.

Podľa dokumentu, ktorý vydali na jeseň 2021, je konečným cieľom najneskôr do roku 2030 vytvorenie takzvaného Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Vzali pritom do úvahy všetko, čoho sa týka spojenia krajín, vrátane „harmonizácie“ bieloruského práva s právom Ruskej federácie, „koordinácie zahraničnej a obrannej politiky“ a „obchodnej a ekonomickej spolupráce … na základe priority“ ruských záujmov, a „zabezpečenia dominantného vplyvu Ruskej federácie v sociálnopolitickej, obchodno-ekonomickej, vedecko-vzdelávacej a kultúrno-informačnej sfére“.

V praxi by to znamenalo elimináciu akýchkoľvek pozostatkov bieloruskej suverenity a zmenu krajiny s asi 9,3 milióna obyvateľmi na moskovský satelit. Bielorusi by sa tak museli podriadiť prioritám Kremľa, či už v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, špionáže alebo vojny. Predstavovalo by to tiež bezpečnostné riziko pre európskych susedov Bieloruska, z ktorých traja – Lotyšsko, Litva a Poľsko, sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Podľa niektorých pozorovateľov stratégia potvrdzuje to, čo bolo dávno jasné a viackrát to aj otvorene potvrdili Moskva a Minsk.

Bývalý šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Rainer Saks sa pre Yahoo News vyjadril, že „vo veľkom pláne sa tento dokument nelíši od toho, čo by ste si mohli myslieť, že Rusko chce od Bieloruska. Samozrejme, Rusko získa kontrolu nad Bieloruskom, otázne však je, či tak spraví za cenu nezávislosti“. Poznamenal pritom, že ho prekvapuje uvedený termín – „2030 je tak ďaleko. Prečo by Rusko malo tak dlho čakať?“

„Takzvaný 'Zväzový štát' je hrozbou pre bieloruských ľudí a bieloruskú štátnosť,“ upozornila líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá v roku 2020 kandidovala proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a po voľbách odišla do exilu v Litve. „Nie je to zväz rovnocenných. Je to plán na pohltenie Bieloruska Ruskom. Naším cieľom je návrat Bieloruska na cestu k demokracii a bude nemožné to spraviť vo Zväzovom štáte s Ruskom,“ skonštatovala.

Strategický dokument, ktorý dosiaľ nezverejnili, sa podarilo získať medzinárodnému konzorciu novinárov z Yahoo News, Delfi Estonia, londýnskeho Dossier Center, švédskych novín Expressen, ukrajinského Kyiv Independent, nemeckého Süddeutsche Zeitung a rozhlasových staníc Westdeutscher Rundfunk a Norddeutscher Rundfunk, poľského investigatívneho média Frontstory, bieloruského investigatívneho centra a stredoeurópskeho webu VSquare.

Autorom strategického dokumentu je podľa jedného zo západných predstaviteľov priamo oboznámeného s jeho prípravou Prezidentské riaditeľstvo pre cezhraničnú spoluprácu, ktoré je súčasťou Putinovej prezidentskej administratívy a zriadili ho pred piatimi rokmi. Skutočnou úlohou úradu s pomerne nevinne znejúcim názvom je pritom podľa Yahoo News vykonávať kontrolu nad susednými krajinami, ktoré Rusko považuje za svoju sféru vplyvu. Sú to Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko.

Podobne ako ostatné krajiny v hľadáčiku riaditeľstva, aj Bielorusko bolo kedysi členom Sovietskeho zväzu. Na rozdiel od Ukrajiny a pobaltských krajín, ktoré sa obrátili k Európe a západnému štýlu demokracie, Bielorusku už takmer tri desaťročia vládne spoľahlivý ruský spojenec, prezident Alexander Lukašenko, často označovaný aj ako „posledný európsky diktátor“. Lukašenko sa stal prezidentom v roku 1994 a odvtedy sa úradu nevzdal, pričom ani jedny nasledujúce voľby podľa medzinárodných pozorovateľov neboli slobodné. Tie posledné, v roku 2020, vyvolali v krajine masové protesty a Spojené štáty ani EÚ už Lukašenka neuznávajú ako legitímneho prezidenta.

Koncept zväzového štátu prvý raz predstavili v polovici deväťdesiatych rokov v podobe dohody, ktorá mala politicky, ekonomicky a kultúrne integrovať Rusko a Bielorusko. Projekt však na istý čas zanikol a jeho implementáciu začali opätovne preberať až v roku 2018, v zhode s Putinovými agresívnymi geopolitickými ambíciami. V novembri 2021 Lukašenko a Putin podpísali dohodu umožňujúcu 28 integračných programov, zameraných najmä na ekonomické a regulačné otázky. Podpísali aj spoločnú vojenskú doktrínu, no politické aspekty spojenia dvoch krajín vynechali.

Uniknutý dokument opisuje aj to, ako by sa mala rozšíriť ruská vojenská prítomnosť v Bielorusku o systém spoločného velenia a tiež ruské sklady zbraní. Takýto vývoj by bol veľmi znepokojujúci pre členov NATO pozdĺž bieloruských západných hraníc.

Strategický dokument o Bielorusku je rozdelený na dve časti. Prvá uvádza ruské krátkodobé (2022), strednodobé (2025) a dlhodobé ciele (2030), ktoré sú rozdelené do troch sektorov – politický, vojenský a obranný sektor, humanitárny sektor a obchodný a ekonomický sektor. Druhá časť dokumentu sa venuje rizikám súvisiacim s cieľmi.

Napríklad sa zasadzuje za „vytvorenie proruských nálad medzi politickými a vojenskými elitami a obyvateľstvom“ do roku 2022, pričom by sa zároveň mal „obmedziť vplyv 'nacionalistických' a prozápadných síl v Bielorusku“. Počíta aj s dokončením ústavných zmien v Bielorusku, ktoré by boli založené na ruských prioritách. Do roku 2025 musia byť podľa strategického dokumentu „v bieloruskej politike, armáde a obchode udržateľné proruské vplyvové skupiny“.

Dokument sa navyše vyjadruje v prospech rozšírenia ruskej vojenskej prítomnosti v Bielorusku a zavedenia jednoduchšieho vydávania ruských pasov bieloruským občanom. Posledný menovaný proces je pritom jedným z kľúčových postupov, ktoré Rusko využíva na zabratie suverénnych území.

Do roku 2030 musí mať Rusko podľa dokumentu „kontrolu nad informačným priestorom“ a musí zriadiť „jeden kultúrny priestor“ a „spoločný prístup k interpretácii dejín“ Bieloruska. Kľúčové v tejto oblasti je aj zabezpečenie prevahy ruského jazyka nad bieloruským. Už v súčasnosti je ruština zakotvená v ústave ako jeden z dvoch štátnych jazykov a podľa sčítania z roku 2019 viac ako 60 percent Bielorusov síce považuje bieloruštinu za svoju rodnú reč, no zároveň viac ako 70 percent obyvateľov naznačilo, že sa doma rozprávajú aj po rusky.

Kremeľ na žiadosť Yahoo News o reakciu nereagoval.

(sita)

  |  

Viac ako tretina majiteľov reštaurácií si nemyslí, že zníženie DPH bude "záchranným kolesom"

Viac ako tretina majiteľov reštaurácií si nemyslí, že zníženie DPH bude v časoch zvyšujúcich sa cien a ekonomickej recesie "záchranným kolesom." Až 84 percent gastro prevádzok zaznamenalo úbytok hostí a len 20 percent podnikateľov v gastre registruje nárast tržieb.

Iniciatíva Pomoc pre gastro zrealizovala exkluzívny februárový prieskum s 510 majiteľmi reštaurácií, jedální a iných gastro prevádzok a 80 percent z nich zaznamenalo nižšiu návštevnosť oproti roku 2021 a takmer 40 percent prevádzkam klesli tržby o viac ako 21 percent.

Na otázku, ako hodnotia náladu v gastre, podnikatelia odpovedali indexom 3,9, čo predstavuje v školskom jazyku známku dostatočná. Podnikatelia v gastre sú veľmi opatrní, zvyšujúce sa ceny a ekonomická recesia sú dôvodom že zníženie DPH ako formu pomoci zatiaľ nevníma až 37 percent majiteľov reštaurácií, 35 percent sa nevedelo vyjadriť a iba 28 percent si myslí, že gastro znížená DPH podporí. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro Magdaléna Koreny.

,,Optimisticky nehodnotia ani zvýšenie stravného pre zamestnancov na 6,80 eura. Až 46 percent podnikateľov v gastre si myslí, že zvýšenie stravného nespôsobí návrat hostí do menučkových reštaurácií a podnikov,“ uviedla Magdaléna Koreny. Každá reštaurácia chce stiahnuť zákazníkov k sebe do reštaurácie, ide o cielený marketing na sociálnych sieťach, či zľavy pre hostí, tvrdí podnikateľka z bratislavských reštaurácii Naliatia Haramiová. "My, sa snažíme držať ceny v čo najudržateľnejšej marži, ale podľa prognóz, aké budeme mať nedoplatky za energie, nás bohužiaľ neminie ďalšie zdražovanie. Ďalší problém je, že v niektorých mesiacoch v roku slabšie večere vykrývali aj turisti, ktorých je podľa mňa momentálne žalostne málo. Asi nikdy v živote som toľko nekreovala ako po tieto roky," uzavrela.

Od vypuknutia pandémie životaschopnosť gastrosektora preverili nepredvídateľne podmienky fungovania, výdaj cez okienko, selektovanie hostí, konflikt na Ukrajine, zvyšovanie cien energií a v neposlednom rade zatváranie podnikov. Iné podniky prišli o zamestnancov a museli sa zadĺžiť. Koncom roka 2022 prišla aj dobrá správa v podobe zníženia DPH.

(sita)

  |  

USA: Aligátor usmrtil na Floride 85-ročnú ženu, keď sa prechádzala so psom

Ženu vo veku 85 rokov usmrtil v americkom štáte Florida aligátor, keď bola na prechádzke so svojím psom v areáli zariadenia pre dôchodcov. Uviedla to v utorok agentúra AP.

Žena sa prechádzala v pondelok popoludní popri kanáli v obci Spanish Lakes Fairway ležiacej neďaleko mesta Fort Pierce, keď jej psa napadol aligátor dlhý približne 3,3 metra, uviedol šerif tamojšej polície Ken Mascara.

Pracovník Floridskej komisie na ochranu rýb a divokej zveri neskôr aligátora vystopoval a policajti mu pomohli naložiť ho na nákladné vozidlo. Z miesta ho odviezli.

Vyšetrovaním útoku je poverená uvedená komisia, ktorej polícia poskytla vrtuľník aj personál, doplnil Mascara.

Úrady informovali, že pes útok prežil, ale o jeho stave nie sú známe podrobnosti.

Smrtiace útoky aligátorov sú zriedkavé. V roku 2016 usmrtil aligátor dvojročného Lana Gravesa, keď bol s rodinou zo štátu Nebraska na prázdninách vo floridskom zábavnom parku Walt Disney World. Odvtedy premiestili z tejto oblasti stovky aligátorov.

(tasr)

  |  

NATO je silnejšie než kedykoľvek predtým, vyhlásil Biden v Poľsku

Severoatlantická aliancia je v súčasnosti silnejšia než kedykoľvek predtým, vyhlásil v utorok americký prezident Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom vo Varšave. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, AP a PAP.

"Rok po (začiatku ruskej invázie na Ukrajinu) by som povedal, že NATO je silnejšie než kedykoľvek predtým," povedal Biden a Ukrajine prisľúbil "neochvejnú podporu".

Biden v pondelok prekvapujúco pricestoval cez Poľsko do Kyjeva, za čo sa mu Duda v utorok poďakoval. "Bolo to neuveriteľne strategické a aj politické gesto, ohromne dôležitý politický signál, samozrejme, predovšetkým pre Ukrajinu," uviedol Duda s tým, že Bidenova návšteva pozdvihla morálku ukrajinských obrancov. "Je to signál, že slobodný svet a jeho najväčší líder, prezident Spojených štátov, stojí pri nich," zdôraznil najvyšší poľský predstaviteľ.

Vyzdvihol aj dôležitosť Bidenovej návštevy Poľska. "Vaša návšteva je dôležitým signálom pre bezpečnosť a signálom zodpovednosti Spojených štátov voči bezpečnosti sveta a Európy. Amerika môže udržať svetový poriadok," povedal Duda Bidenovi počas ich stretnutia.

Podľa Dudu je Poľsko bezpečné vďaka prítomnosti amerických jednotiek. Bidenovi tlmočil názor Poľska, že USA a Európa by mali viac spolupracovať v oblasti bezpečnosti aj hospodárstva.

Biden má ešte v utorok predniesť vo Varšave prejav a v stredu sa stretne s lídrami krajín Bukureštskej deviatky, kam patrí aj Slovensko. Zastupovať ho bude prezidentka Zuzana Čaputová.

(tasr)

  |  

Protiruský projekt Ukrajiny spustilo Rakúsko-Uhorsko. Kyjev sa vysmieva z Putinovho prejavu

Neonacizmus, všetko a všetci sú protiruskí, Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) plánovala zaútočiť, protiruský projekt Ukrajiny spustilo Rakúsko-Uhorsko, Rusku sa darí výborne a sankcie nefungujú. Takto poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na Twitteri zhrnul utorňajšie vystúpenie ruského vodcu Vladimira Putina pred tamojším parlamentom.

„Putin dnes zopakoval svoj štandardný prejav, v ktorom obvinil Západ, Ukrajinu a neonacistov. Jeho tvrdenia, že Západ, NATO a Ukrajina sa chystajú napadnúť Rusko, boli zjavné a do očí bijúce lži určené pre ruské obyvateľstvo,“ poznamenal Heraščenko.

Putinovo vystúpenie prišlo v čase, keď sa blíži prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Už po niekoľký raz prišiel Putin s vlastnou „alternatívnou“ verziou dejín a zdôraznil, že Rusko sa snažilo vyriešiť konflikt v Donbase mierovými prostriedkami. Postoj Západu bol podľa neho „podvod“ a „krutá lož“. Nezabudol na ďalšie zo svojich tradičných ospravedlnení vojny, keď podotkol, že Kyjev sa pokúšal získať biologické a jadrové zbrane.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan podľa spravodajského webu CNN uviedol, že „v predstave, že Rusko bolo pod nejakou formou vojenskej hrozby zo strany Ukrajiny alebo kohokoľvek iného, je určitý druh absurdity“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg poznamenal, že Putin v prejave jasne ukázal, že nemieni ukončiť vojenskú agresiu. „Jeden rok od začiatku invázie nevidíme žiadne známky toho, že by sa prezident Putin pripravoval na mier. Naopak, ako dnes jasne povedal, pripravuje sa na ďalšiu vojnu,“ skonštatoval Stoltenberg.

Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajla Podoľaka ruský vodca počas vystúpenia demonštroval, že žije mimo reality a v zmätku. „A zdôraznil, že Ruská federácia je v bezpodmienečnej ‚slepej uličke v tajge‘ a nemá a nebude mať sľubné riešenia. Pretože ‚nacisti, Marťania a konšpiračné teórie‘ sú všade,“ vyhlásil Podoľak na Twitteri.

(sita)