Preskočiť na obsah
  |  

Moskva oznámila, že limity Novej dohody START bude naďalej dodržiavať

Rusko v utorok vyhlásilo, že bude rešpektovať limity na jadrové zbrane vyplývajúce z Novej dohody START aj po tom, čo prezident Vladimir Putin oznámil prerušenie účasti. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Rusko tiež bude pokračovať vo výmene informácií o testoch balistických rakiet podľa predošlých dohôd s USA.

Ruský vodca Vladimir Putin v utorňajšom vystúpení pred tamojším parlamentom oznámil, že Rusko prerušuje svoju účasť na Novej dohode START z roku 2010. Dohoda o kontrole zbraní počíta s obmedzeniami počtu jadrových zbraní a s rozsiahlymi inšpekciami jadrových zariadení. Putin vyhlásil, že takéto inšpekcie nebudú mať zmysel po tom, ako USA a jeho spojenci vyhlásili cieľ vojensky poraziť Rusko na Ukrajine.

(sita)

  |  

Prigožin obvinil ruskú armádu, že sa snaží zničiť vagnerovcov

Zakladateľ ruskej žoldnierskej vagnerovej skupiny obvinil ruského ministra obrany a náčelníka generálneho štábu, že sa ich pokúšajú zničiť nedodaním munície bojovníkom na Ukrajine.

Milionár Jevgenij Prigožin, blízky spojenec ruského vodcu Vladimira Putina, vo zvukovom vyhlásení zverejnenom jeho hovorcami odsúdil „priamy odpor“ ruskej armády, „čo nie je nič iné ako pokus zničiť vagnerovcov“. Ruský minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruských síl Valerij Gerasimov rozdávajú rozkazy nedodávať Wagnerovcom muníciu a nepodporovať ich zo vzduchu. Skupina sa aktívne zapája do ťažkých bojov na východe Ukrajiny.

Podľa Prigožina sa to dá prirovnať k „prirovnať k velezrade práve vo chvíli, keď vagnerovci bojujú za Bachmut, pričom každý deň strácajú stovky bojovníkov“.

Agentúra AP upozorňuje, že Prigožinove tvrdenia sa nedajú nezávisle overiť a ruská armáda ich bezprostredne nekomentovala.

Prigožin a jeho bojovníci už týždne obviňujú, že im ruská armáda neposkytuje dostatok munície, keď sa snažia o dobytie Bachmutu, kľúčového mesta v čiastočne okupovanej ukrajinskej Doneckej oblasti. Obvinenia tiež zdôrazňujú dlhotrvajúce napätie medzi súkromnou armádou, ktorá má nejasné právne postavenie, keďže ruské zákony zakazujú súkromné vojenské spoločnosti, a ruskou armádou.

(sita)

  |  

Británia žiada Putina, aby prehodnotil rozhodnutie pozastaviť účasť na dohode

Británia vyzvala v utorok ruského prezidenta Vladimira Putina, aby svoje rozhodnutie pozastaviť účasť Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi prehodnotil. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Veríme, že Putin prehodnotí svoje unáhlené rozhodnutie pozastaviť účasť Ruska na Novej dohode START," uviedol hovorca britského premiéra Rishiho Sunaka. "Kontrola zbrojenia je životne dôležitá pre bezpečnosť našej planéty," dodal.

Rozhodnutie odstúpiť od Novej dohody START oznámil v utorok Putin počas príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Túto dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje.

(tasr)

  |  

Predstaviteľ Kremľa nalieha na hlbšie vzťahy s Čínou

Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev vyzval na užšiu kooperáciu s Čínou, aby spoločne lepšie odolali tlaku Západu. Učinil tak v utorok počas rokovaní so šéfom zahraničnej politiky Komunistickej strany Číny.

Podľa Patruševa Západ sa snažil oslabiť Rusko a Čínu v rámci svojich snáh o zachovanie globálnej nadvlády. „Krvavé udalosti na Ukrajine zinscenované Západom sú len jedným z toho. Všetko toto sa robí proti Rusku a Číne a na úkor rozvojových krajín,“ povedal Patrušev.

Čína, ktorá vyhlásila priateľstvo „bez hraníc“ s Ruskom, ostro odmietla kritizovať kroky Moskvy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Obvinila USA a NATO z provokácie Kremľa a odsúdila trestuhodné sankcie uvalené na Rusko. Rusko zasa silne podporuje Čínu v čase napätia s USA ohľadom Taiwanu.

Wang I zavítal do Moskvy po neohlásenej pondelňajšej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena na Ukrajine. Pred cestou do Ruska v sobotu rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. V stredu by mal Wang I rokovať so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Kremeľ uviedol, že možné je aj stretnutie s vodcom Vladimirom Putinom.

(sita)

  |  

Lodného kapitána Gerrita Jana Kramera, obžalovaného z vraždy, zadržali v Holandsku

Obžalovaného lodného kapitána Gerrita Jana Kramera zadržali v Holandsku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom (OS) Bratislava I. TASR to potvrdila Henrieta Kunová z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Upozornila na to televízia Markíza. Holanďan čelí obžalobe pre vraždu svojej priateľky z roku 2014, ku ktorej malo prísť na Obchodnej ulici v Bratislave.

Keďže bol zadržaný v krajine EÚ, priamu komunikáciu medzi sebou realizujú slovenské a holandské justičné orgány. "Príslušný holandský justičný orgán zváži, či sú splnené zákonné podmienky, a rozhodne o jeho vydaní alebo nevydaní. Zatiaľ takouto informáciu oficiálne nedisponujeme. Taktiež nie je možné sa v tejto fáze konania vyjadriť k otázke prevozu," podotkla Kunová.

Holanďan čelí obžalobe pre vraždu 25-ročnej ženy, ktorej mŕtve telo našli policajti po požiari v byte na Obchodnej ulici v Bratislave koncom novembra 2014. Podľa polície mal Simonu z okresu Senica poraniť nezisteným predmetom na hlave a potom ju zapáliť. Podľa prokuratúry bola motívom vraždy zo strany obžalovaného žiarlivosť.

OS Bratislava I síce Holanďana koncom septembra 2016 uznal za vinného, ale odvolací Krajský súd v Bratislave vrátil v marci 2017 prípad prvostupňovému súdu. Vyriešenie kauzy skomplikovala dlhodobá práceneschopnosť sudcu Rolanda Keményho, ktorý už bol v poradí druhým zákonným sudcom prípadu. Kauzu potom dostal na stôl nový zákonný sudca Michal Valent.

(tasr, sak)

  |  

Dánsko: Bývalého ministra obrany obvinili z vyzradenia štátnych tajomstiev

Bývalého dánskeho ministra obrany, ktorý verejne vyhlásil, že dánska tajná služba pomáhala americkej spravodajskej službe špehovať niekoľkých európskych lídrov, obvinili z vyzradenia štátnych tajomstiev.

Dánska prokuratúra informovala, že minister spravodlivosti súhlasil s odporúčaním na vznesenie obvinení voči bývalému nemenovanému poslancovi za „prezradenie alebo odovzdanie tajomstiev dôležitých pre štát“. „Prípad obsahuje prísne tajné informácie, ktoré nemožno otvorene prezentovať. Bez ohľadu na veľký záujem verejnosti je podľa názoru prokuratúry jednoznačne väčšia pozornosť venovaná práci spravodajskej služby,“ uviedol vo vyhlásení prokurátor Jakob Berger Nielsen.

Verejnoprávny vysielateľ DR a ďalšie médiá menovali podozrivého ako bývalého ministra Clausa Hjorta Frederiksena, ktorý vlani odišiel z politiky. Ten to neskôr potvrdil na sociálnej sieti Facebook.

Hjort Frederiksen v niekoľkých rozhovoroch v roku 2020 a 2021 povedal, že Dánska obranná spravodajská služba, ktorá je zodpovedná za zahraničné aktivity, pomohla americkej Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA) odpočúvať lídrov v Nemecku, Francúzsku, Švédsku a Nórsku vrátane niekdajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Neskôr povedal, že čelil predbežnému obvineniu za odhalenie tajnej káblovej spolupráce s U.S.

Vlani vláda požiadala poslancov, aby zbavili Hjorta Frederiksena poslaneckej imunity. Väčšina však bola proti tomuto kroku, pretože nebolo známe, z čoho bol podozrivý.

(sita)