Preskočiť na obsah
  |  

Rusko vykonalo zrejme neúspešný test balistickej rakety, keď bol Biden v Kyjeve

Rusko vykonalo test medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorý zrejme dopadol neúspešne. Stalo sa tak v čase, keď americký prezident Joe Biden v pondelok navštívil Ukrajinu. V utorok o tom informovala stanica CNN s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.

Rusko vopred informovalo Spojené štáty o raketovom teste prostredníctvom dekonfliktných liniek alebo cez komunikačné linky s ruskou armádou, povedal jeden zo zdrojov. Druhý nemenovaný predstaviteľ USA uviedol, že tento test nepredstavoval pre Spojené štáty riziko. Dodal, že Washington toto konanie Moskvy nevyhodnotil ako eskaláciu.

Obaja uviedli, že test superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakety novej generácie typu Sarmat, ktorá je schopná niesť viacero jadrových hlavíc, pravdepodobne zlyhal. Rusko túto raketu v minulosti už úspešne otestovalo, vrátane vlani v apríli, len dva mesiace po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu.

Ak by pozitívne dopadol aj pondelkový test, ruský prezident Vladimir Putin by ho podľa predstaviteľov USA spomenul vo svojom utorkovom prejave o stave krajiny, čo sa však nestalo.

Šéf Kremľa ale v príhovore oznámil rozhodnutie odstúpiť od Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Novej dohody START). Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

(tasr)

  |  

Zelenskyj dúfa, že vojna tento rok skončí, Bidenovi poďakoval za 'vodcovstvo'

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok poďakoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi aj celým Spojeným štátom za ich vodcovskú úlohu "pri mobilizácii sveta na podporu slobody", ako aj za ich "životne dôležitú pomoc Ukrajine". Zelenskyj takto na Twitteri reagoval na prejav, ktorý Biden bezprostredne predtým predniesol vo Varšave, informuje TASR.

"Smerujeme k spoločnému víťazstvu a musíme ho zabezpečiť už tento rok!" napísal Zelenskyj, zdôrazňujúc tak podľa stanice Sky News vieru Ukrajiny v to, že sa vojna môže rýchlo skončiť.

"Kyjev sa stále drží a hrdo odoláva a čo je najdôležitejšie, zostal slobodným," povedal Biden v zmienenom prejave na margo rok trvajúcej ruskej invázie. Prejav predniesol davu zhromaždenému pred kráľovským hradom vo Varšave, do ktorej prišiel deň po svojej neohlásenej návšteve ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Biden sa počas svojej pondelňajšej neohlásenej návštevy Kyjeva stretol s Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov, vrátane munície pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým.

Hoci Západ deklaruje, že bude Ukrajinu v boji proti Rusku podporovať, dokým to bude potrebné, Ukrajinci podľa Sky News dúfajú, že vojna nebude zdĺhavou a že sa im dostane dostatočnej podpory na to, aby ruské sily zo svojho územia vyhnali čo najskôr.

(tasr)

  |  

Szijjártó kritizoval pomalú integráciu Srbska do EÚ

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v utorok v Budapešti ostro kritizoval proces prijímania Srbska do Európskej únie a proces rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu označil za neprijateľne pomalý. Šéf diplomacie o tom podľa agentúry MTI hovoril na spoločnej tlačovej konferencii so srbskou ministerkou zodpovednou za európsku integráciu Tanjou Miščevičovou, informuje spravodajca TASR.

Vojna na Ukrajine a s ňou súvisiace sankcie podľa Szijjártóa spôsobujú európskemu kontinentu vážny bezpečnostný, ekonomický a energetický problém. Táto situácia však súčasne poskytuje aj príležitosť na urýchlenie európskeho integračného procesu.

"Integrácia regiónu západného Balkánu je nielen národným a hospodárskym záujmom Maďarska, ale aj európskym záujmom," zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Spolupráca so Srbskom je podľa neho mimoriadne dôležitá z hľadiska ochrany hraníc pred stupňujúcou sa migráciou, ale aj z hľadiska tranzitu zemného plynu.

(tasr)

  |  

Putin poškodzuje snahy o kontrolu zbrojenia, tvrdia experti. Dohoda o strategických zbraniach však podľa nich nie je mŕtva

Odstúpenie Ruska od kľúčovej Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) je ranou pre snahy obmedziť zásoby jadrových zbraní, ale riziko jadrovej vojny sa tým okamžite nezvýši. V rozhovore pre agentúru AFP to v utorok uviedli francúzski experti.

Oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko pozastavuje svoju účasť na jadrovej dohode, treba podľa odborníkov chápať ako ďalší pokus vyvinúť tlak na západné krajiny, ktoré Ukrajine bojujúcej proti ruskej invázii dodávajú zbrane a finančné prostriedky.

"Nová dohoda START nie je mŕtva, ale je v umelom spánku," povedala Emmanuelle Maitreová z Nadácie pre strategický výskum (FRS) so sídlom v Paríži. "Takáto zmluva funguje na základe politickej vôle a zjavne už žiadna nezostala," skonštatovala. Dodala však, že "to neznamená, že Rusko má v úmysle zvýšiť svoj arzenál" jadrových zbraní.

Podľa bývalého diplomata Marca Finauda by sa situácia nemala príliš dramatizovať. "Je to spôsob vyvíjania tlaku na Spojené štáty a NATO a súčasť nezmenenej stratégie stále agresívnejších hrozieb," povedal Finaud, ktorý v súčasnosti pôsobí ako viceprezident IDN, francúzskeho združenia presadzujúceho jadrové odzbrojenie.

Rozhodnutie odstúpiť od Novej dohody START oznámil v utorok Putin počas príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Túto dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje.

(tasr)

  |  

Káčer v Londýne podpísal deklaráciu k bilaterálnej strategickej spolupráci

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer sa v utorok v Londýne stretol so svojím britským rezortným partnerom Jamesom Cleverlym. Rokovali o rozvoji spolupráce a posilňovaní vzťahov medzi Slovenskom a Britániou, ako aj o dôsledkoch vojny Ruska voči Ukrajine a bezpečnostných výzvach. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V rámci stretnutia ministri podpísali Spoločnú deklaráciu k podpore bilaterálnej strategickej spolupráce. "Na jej základe spúšťame strategický dialóg, kde budeme pravidelne konzultovať otázky spoločného záujmu v zahraničnej politike, bezpečnosti a iných globálnych výzvach," uviedol Káčer.

Pripomenul, že tento rok si pripomíname 30. výročie nadviazania diplomatických stykov medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom.

Šéfovia diplomacií oboch krajín tiež vyjadrili záujem o posilnenie obchodných vzťahov, spolupráce v hospodárskej oblasti či inováciách a vyjadrili aj podporu rozšíreniu medziľudskej, kultúrnej a vzdelávacej výmene.

"V súvislosti s desaťtisíckami občanov Slovenska, ktorí žijú a pracujú v Spojenom kráľovstve, ako aj vzájomne silnými ekonomickými väzbami, dúfame, že medzi našimi krajinami rozvinieme ešte silnejšiu bilaterálnu spoluprácu," dodal R. Káčer.

V rámci diskusie o ruskej agresii voči Ukrajine, ktorú opätovne ostro odsúdili, sa ministri zhodli na nevyhnutnosti pokračovania vojenskej i nevojenskej podpory napadnutého štátu, ako aj na euroatlantickej budúcnosti Ukrajiny a zapojenia sa do jej povojnovej rekonštrukcie.

(tasr)

  |  

Moskva oznámila, že limity Novej dohody START bude naďalej dodržiavať

Rusko v utorok vyhlásilo, že bude rešpektovať limity na jadrové zbrane vyplývajúce z Novej dohody START aj po tom, čo prezident Vladimir Putin oznámil prerušenie účasti. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Rusko tiež bude pokračovať vo výmene informácií o testoch balistických rakiet podľa predošlých dohôd s USA.

Ruský vodca Vladimir Putin v utorňajšom vystúpení pred tamojším parlamentom oznámil, že Rusko prerušuje svoju účasť na Novej dohode START z roku 2010. Dohoda o kontrole zbraní počíta s obmedzeniami počtu jadrových zbraní a s rozsiahlymi inšpekciami jadrových zariadení. Putin vyhlásil, že takéto inšpekcie nebudú mať zmysel po tom, ako USA a jeho spojenci vyhlásili cieľ vojensky poraziť Rusko na Ukrajine.

(sita)