Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká spravodajská služba u Putina nepozoruje ochotu rokovať o mieri

Vedenie Ruskej federácie nie je ani takmer rok od začiatku útočnej vojny na Ukrajine ochotné rokovať o ukončení konfliktu. Uviedla to nemecká Spolková spravodajská služba (BND), informovala v noci na stredu agentúra DPA.

Predseda BND Bruno Kahl na otázku, či u ruského prezidenta Vladimira Putina pozoruje akúkoľvek vôľu dosiahnuť mier, odpovedal: "Vonkoncom nie. Momentálne mu ide o to, aby rozhodnutie našiel na bojisku a získal tam čo najviac výhod. A potom niekedy možno nadiktuje mier podľa svojich vlastných podmienok."

"Teraz je to skôr pozičná vojna, veľmi krutá, brutálna opotrebovávacia vojna," zhodnotil Kahl vývoj bojov na Ukrajine.

Ako ďalej povedal pre stredajšie vydania médií skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), Rusko môže poslať do vojny na Ukrajine ešte mnoho vojakov. Vlani na jeseň bolo mobilizovaných a naverbovaných zhruba 300-tisíc záložníkov, z ktorých sú niektorí síce ešte vo výcviku, ale iní sú už zapojení do bojov.


"Ďalší mobilizačný potenciál Ruska predstavuje rezervu až do milióna mužov, ak to budú v Kremli považovať za potrebné," povedal Kahl. Aktuálne je obrana Ukrajiny voči počtom síl výraznej prevahe Rusov veľmi účinná. Poznamenal ale, že z dlhodobého hľadiska je pre úspech Kyjeva nevyhnutná pretrvávajúca podpora Západu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin anuloval dekrét týkajúci sa konfliktu v Podnestersku. Podľa Moldavska tým už nemieni uznávať jeho suverenitu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok popoludní anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Ako napísala agentúra APA, tento dôležitý dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky "zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky".

Moldavské médiá v utorok večer zhodne uviedli, že šéf Kremľa zrušením prezidentského dekrétu zo 7. mája 2012, de facto ukázal, že už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.

APA konštatuje, že k tomuto kroku prichádza v čase, keď Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z "protiruskej hystérie". Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko a stiahnutie ruských síl, ktoré sa tam nachádzajú.

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, vyhlásilo v roku 1992 nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári varovali, že Kremeľ sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vykonalo zrejme neúspešný test balistickej rakety, keď bol Biden v Kyjeve

Rusko vykonalo test medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorý zrejme dopadol neúspešne. Stalo sa tak v čase, keď americký prezident Joe Biden v pondelok navštívil Ukrajinu. V utorok o tom informovala stanica CNN s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.

Rusko vopred informovalo Spojené štáty o raketovom teste prostredníctvom dekonfliktných liniek alebo cez komunikačné linky s ruskou armádou, povedal jeden zo zdrojov. Druhý nemenovaný predstaviteľ USA uviedol, že tento test nepredstavoval pre Spojené štáty riziko. Dodal, že Washington toto konanie Moskvy nevyhodnotil ako eskaláciu.

Obaja uviedli, že test superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakety novej generácie typu Sarmat, ktorá je schopná niesť viacero jadrových hlavíc, pravdepodobne zlyhal. Rusko túto raketu v minulosti už úspešne otestovalo, vrátane vlani v apríli, len dva mesiace po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu.

Ak by pozitívne dopadol aj pondelkový test, ruský prezident Vladimir Putin by ho podľa predstaviteľov USA spomenul vo svojom utorkovom prejave o stave krajiny, čo sa však nestalo.

Šéf Kremľa ale v príhovore oznámil rozhodnutie odstúpiť od Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Novej dohody START). Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj dúfa, že vojna tento rok skončí, Bidenovi poďakoval za 'vodcovstvo'

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok poďakoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi aj celým Spojeným štátom za ich vodcovskú úlohu "pri mobilizácii sveta na podporu slobody", ako aj za ich "životne dôležitú pomoc Ukrajine". Zelenskyj takto na Twitteri reagoval na prejav, ktorý Biden bezprostredne predtým predniesol vo Varšave, informuje TASR.

"Smerujeme k spoločnému víťazstvu a musíme ho zabezpečiť už tento rok!" napísal Zelenskyj, zdôrazňujúc tak podľa stanice Sky News vieru Ukrajiny v to, že sa vojna môže rýchlo skončiť.

"Kyjev sa stále drží a hrdo odoláva a čo je najdôležitejšie, zostal slobodným," povedal Biden v zmienenom prejave na margo rok trvajúcej ruskej invázie. Prejav predniesol davu zhromaždenému pred kráľovským hradom vo Varšave, do ktorej prišiel deň po svojej neohlásenej návšteve ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Biden sa počas svojej pondelňajšej neohlásenej návštevy Kyjeva stretol s Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov, vrátane munície pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým.

Hoci Západ deklaruje, že bude Ukrajinu v boji proti Rusku podporovať, dokým to bude potrebné, Ukrajinci podľa Sky News dúfajú, že vojna nebude zdĺhavou a že sa im dostane dostatočnej podpory na to, aby ruské sily zo svojho územia vyhnali čo najskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó kritizoval pomalú integráciu Srbska do EÚ

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v utorok v Budapešti ostro kritizoval proces prijímania Srbska do Európskej únie a proces rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu označil za neprijateľne pomalý. Šéf diplomacie o tom podľa agentúry MTI hovoril na spoločnej tlačovej konferencii so srbskou ministerkou zodpovednou za európsku integráciu Tanjou Miščevičovou, informuje spravodajca TASR.

Vojna na Ukrajine a s ňou súvisiace sankcie podľa Szijjártóa spôsobujú európskemu kontinentu vážny bezpečnostný, ekonomický a energetický problém. Táto situácia však súčasne poskytuje aj príležitosť na urýchlenie európskeho integračného procesu.

"Integrácia regiónu západného Balkánu je nielen národným a hospodárskym záujmom Maďarska, ale aj európskym záujmom," zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Spolupráca so Srbskom je podľa neho mimoriadne dôležitá z hľadiska ochrany hraníc pred stupňujúcou sa migráciou, ale aj z hľadiska tranzitu zemného plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin poškodzuje snahy o kontrolu zbrojenia, tvrdia experti. Dohoda o strategických zbraniach však podľa nich nie je mŕtva

Odstúpenie Ruska od kľúčovej Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) je ranou pre snahy obmedziť zásoby jadrových zbraní, ale riziko jadrovej vojny sa tým okamžite nezvýši. V rozhovore pre agentúru AFP to v utorok uviedli francúzski experti.

Oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko pozastavuje svoju účasť na jadrovej dohode, treba podľa odborníkov chápať ako ďalší pokus vyvinúť tlak na západné krajiny, ktoré Ukrajine bojujúcej proti ruskej invázii dodávajú zbrane a finančné prostriedky.

"Nová dohoda START nie je mŕtva, ale je v umelom spánku," povedala Emmanuelle Maitreová z Nadácie pre strategický výskum (FRS) so sídlom v Paríži. "Takáto zmluva funguje na základe politickej vôle a zjavne už žiadna nezostala," skonštatovala. Dodala však, že "to neznamená, že Rusko má v úmysle zvýšiť svoj arzenál" jadrových zbraní.

Podľa bývalého diplomata Marca Finauda by sa situácia nemala príliš dramatizovať. "Je to spôsob vyvíjania tlaku na Spojené štáty a NATO a súčasť nezmenenej stratégie stále agresívnejších hrozieb," povedal Finaud, ktorý v súčasnosti pôsobí ako viceprezident IDN, francúzskeho združenia presadzujúceho jadrové odzbrojenie.

Rozhodnutie odstúpiť od Novej dohody START oznámil v utorok Putin počas príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Túto dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.