Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko poprelo, že obmedzuje dodávky munície pre bojové skupiny na Ukrajine

Ruské ministerstvo obrany poprelo tvrdenia, že obmedzuje dodávky zbraní pre ruské bojové skupiny na Ukrajine a označilo ich za "absolútne nepravdivé". Informuje o tom správa denníka The Guardian,

"Všetky požiadavky na muníciu pre útočné jednotky sa plnia tak rýchlo, ako sa dá" uviedol rezort obrany. Zároveň prisľúbil, že nové dodávky munície dorazia v sobotu a tvrdenia o nedostatku označil za nepravdivé.

"Pokusy o vytvorenie rozkolu v mechanizme interakcie a podpory medzi ruskými (bojovými) skupinami sú kontraproduktívne a slúžia výlučne v prospech nepriateľa," cituje rezort televízia Sky News.

Podľa oboch médií ministerstvo takto zrejme reagovalo na vyhlásenie šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. Ten v utorok obvinil ministerstvo, že nedodáva jeho mužom muníciu a prirovnal to ku zrade. Podľa Prigožina existuje "priama opozícia" voči snahám o dodanie vojenského vybavenia jeho bojovníkom.

Ruské ministerstvo v reakcii síce nespomenulo priamo vagnerovcov, no kritizovalo "príliš rozrušujúce vyjadrenia".

Vagnerovci bojujú predovšetkým v miestach najtvrdších bojov bo boku ruskej armády na Ukrajine. No po upevnení ich postavenia v uplynulých mesiacoch sa ich a Prigožina snaží ruská armáda odsunúť bokom.
Moskva preto už menovite nespomína Vagnerovu skupinu vo svojich vojenských správach a objavili sa aj správy, že Prigožin bol upozornený, aby upustil od kritiky ruského vojenského vedenia.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Nemárnil som čas a nesledoval som Putinov prejav

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prezradil, že nemárnil čas a nesledoval v utorok dvojhodinový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom televízia Sky News.

"Nesledoval som jeho príhovor, pretože práve vtedy boli teroristické útoky na Cherson," vysvetlil Zelenskyj. "Zranenia utrpelo 21 ľudí, šiesti boli zabití," dodal.

Ruský prezident v utorok predniesol svoj každoročný prejav o stave krajiny pred členmi ruského parlamentu a ďalšími vplyvnými predstaviteľmi. V príhovore tiež oznámil, že Moskva pozastaví účasť na kľúčovej jadrovej dohode so Spojenými štátmi Nový START.

Práve v tom čase ruské sily útočili na obytnú časť juhoukrajinského mesta Cherson.

Niekoľko hodín po Putinovi sa vo Varšave prihovoril poľskému národu americký prezident Joe Biden. Krátko na to sa Zelenskyj poďakoval Bidenovi aj celým Spojeným štátom za ich vodcovskú úlohu "pri mobilizácii sveta na podporu slobody" a "životne dôležitú pomoc Ukrajine".

"Smerujeme k spoločnému víťazstvu a musíme ho zabezpečiť už tento rok!" napísal Zelenskyj na Twitteri. "Kyjev sa stále drží a hrdo odoláva a čo je najdôležitejšie, zostal slobodným," povedal Biden v utorok počas prejavu pred Kráľovským hradom vo Varšave. V pondelok na niekoľko hodín nečakane navštívil aj ukrajinské hlavné mesto Kyjev.

Biden sa počas vopred neohlásenej návštevy Kyjeva stretol so Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov. Jej súčasťou je munícia pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým.

(tasr)

Minúta  |  

V najbližších týždňoch dodajú Poliaci Ukrajine 14 tankov Leopard 2

Poľsko dodá Ukrajine 14 tankov Leopard 2 v najbližších dvoch až troch týždňoch. Stane sa tak, keď ukrajinskí vojaci dokončia výcvik. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na poľské ministerstvo zahraničia.

Hovorca rezortu Łukasz Jasina povedal, že Varšava podporuje poslanie stíhačiek Kyjivu, ale dosiahnutie konsenzu medzi členskými štátmi NATO je ešte vzdialené.

„Presne ako to bolo s tankmi, dúfame, že táto koalícia bude dostatočne veľká na to, aby podporovala Ukrajincov stále viac. Stíhačky sú veľmi užitočné v ukrajinskej vojne,“ skonštatoval Jasina s tým, že je v tejto veci stále optimistický.

„Sme však členom NATO a chceme dosiahnuť dohodu vo všetkých takýchto otázkach, aby sme sa na tom podieľali spoločne, pretože aliancia je silnejšia, keď sme spolu,“ dodal.

(sita)

Minúta  |  

Nemecká spravodajská služba u Putina nepozoruje ochotu rokovať o mieri

Vedenie Ruskej federácie nie je ani takmer rok od začiatku útočnej vojny na Ukrajine ochotné rokovať o ukončení konfliktu. Uviedla to nemecká Spolková spravodajská služba (BND), informovala v noci na stredu agentúra DPA.

Predseda BND Bruno Kahl na otázku, či u ruského prezidenta Vladimira Putina pozoruje akúkoľvek vôľu dosiahnuť mier, odpovedal: "Vonkoncom nie. Momentálne mu ide o to, aby rozhodnutie našiel na bojisku a získal tam čo najviac výhod. A potom niekedy možno nadiktuje mier podľa svojich vlastných podmienok."

"Teraz je to skôr pozičná vojna, veľmi krutá, brutálna opotrebovávacia vojna," zhodnotil Kahl vývoj bojov na Ukrajine.

Ako ďalej povedal pre stredajšie vydania médií skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), Rusko môže poslať do vojny na Ukrajine ešte mnoho vojakov. Vlani na jeseň bolo mobilizovaných a naverbovaných zhruba 300-tisíc záložníkov, z ktorých sú niektorí síce ešte vo výcviku, ale iní sú už zapojení do bojov.


"Ďalší mobilizačný potenciál Ruska predstavuje rezervu až do milióna mužov, ak to budú v Kremli považovať za potrebné," povedal Kahl. Aktuálne je obrana Ukrajiny voči počtom síl výraznej prevahe Rusov veľmi účinná. Poznamenal ale, že z dlhodobého hľadiska je pre úspech Kyjeva nevyhnutná pretrvávajúca podpora Západu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin anuloval dekrét týkajúci sa konfliktu v Podnestersku. Podľa Moldavska tým už nemieni uznávať jeho suverenitu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok popoludní anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Ako napísala agentúra APA, tento dôležitý dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky "zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky".

Moldavské médiá v utorok večer zhodne uviedli, že šéf Kremľa zrušením prezidentského dekrétu zo 7. mája 2012, de facto ukázal, že už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.

APA konštatuje, že k tomuto kroku prichádza v čase, keď Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z "protiruskej hystérie". Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko a stiahnutie ruských síl, ktoré sa tam nachádzajú.

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, vyhlásilo v roku 1992 nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári varovali, že Kremeľ sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vykonalo zrejme neúspešný test balistickej rakety, keď bol Biden v Kyjeve

Rusko vykonalo test medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorý zrejme dopadol neúspešne. Stalo sa tak v čase, keď americký prezident Joe Biden v pondelok navštívil Ukrajinu. V utorok o tom informovala stanica CNN s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.

Rusko vopred informovalo Spojené štáty o raketovom teste prostredníctvom dekonfliktných liniek alebo cez komunikačné linky s ruskou armádou, povedal jeden zo zdrojov. Druhý nemenovaný predstaviteľ USA uviedol, že tento test nepredstavoval pre Spojené štáty riziko. Dodal, že Washington toto konanie Moskvy nevyhodnotil ako eskaláciu.

Obaja uviedli, že test superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakety novej generácie typu Sarmat, ktorá je schopná niesť viacero jadrových hlavíc, pravdepodobne zlyhal. Rusko túto raketu v minulosti už úspešne otestovalo, vrátane vlani v apríli, len dva mesiace po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu.

Ak by pozitívne dopadol aj pondelkový test, ruský prezident Vladimir Putin by ho podľa predstaviteľov USA spomenul vo svojom utorkovom prejave o stave krajiny, čo sa však nestalo.

Šéf Kremľa ale v príhovore oznámil rozhodnutie odstúpiť od Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Novej dohody START). Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.