Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN nedokáže overiť akékoľvek tvrdenie v súvislosti s explóziami plynovodov Nord Stream 1 a 2

Organizácia Spojených národov (OSN) nie je v pozícii, ktorá by jej umožnila overiť akékoľvek tvrdenie v súvislosti s explóziami plynovodov Nord Stream 1 a 2. Uviedla to zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti a budovanie mieru Rosemary DiCarlová. Vyzvala preto „všetky zaujaté strany, aby prejavili zdržanlivosť a vyhli sa akýmkoľvek špekuláciám“.

„Hoci stále nie je jasné, čo sa presne stalo pod hladinou Baltského mora v septembri 2022, čokoľvek spôsobilo tento incident, jeho dosah je medzi mnohými rizikami, ktoré vyvolala invázia na Ukrajinu,“ dodala Rosemary DiCarlová.

Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN sa takto vyjadrila po tom, ako Rusko vyzvalo OSN na vyšetrenie septembrovej sabotáže na plynovodoch z Ruska do západnej Európy cez Baltské more. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia na Bezpečnostnej rade OSN povedal, že Moskva „nedôveruje“ vyšetrovaniu, ktoré uskutočňujú Dánsko, Švédsko a Nemecko, ale „úplne verí“, že generálny tajomník OSN António Guterres zriadi nezávislé medzinárodné vyšetrovanie explózií na plynovodoch.

Niektorí diplomati v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) vnímajú ruskú rezolúciu ako pokus o presmerovanie pozornosti od stretnutí v OSN a prijatia rezolúcie Valného zhromaždenia, ktoré odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine a požaduje stiahnutie všetkých jeho síl. Hlasovanie Valného zhromaždenia je naplánované na štvrtok, deň pred prvým výročím začiatku invázie.

Veľvyslanci Dánska, Švédska a Nemecka v utorok ráno poslali členom BR OSN list, v ktorom uvádzajú, že ich vyšetrovania určili, že plynovody boli poškodené „silnými výbuchmi v dôsledku sabotáže“. Trojica krajín v liste tvrdí, že všetky tri vedú ďalšie vyšetrovania a nie je jasné, kedy sa skončia. Ruské úrady o vyšetrovaniach informovali.

Plynovody Nord Stream spájajú Rusko s Nemeckom. Nord Stream 1 privádzal plyn, kým Moskva nezastavila dodávky Nemecku koncom augusta 2022. Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky, keďže Nemecko zastavilo jeho certifikáciu krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

(sita)

Minúta  |  

V roku 2022 požiadalo o azyl v EÚ takmer milión ľudí

O medzinárodnú ochranu v Európskej únii (EÚ) v roku 2022 požiadalo takmer milión ľudí. Vyplýva to z údajov zverejnených v stredu, podľa ktorých počet žiadostí o azyl takúto úroveň nedosiahol od utečeneckej krízy z rokov 2015 až 2016.

Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) informovala, že v 27 krajinách EÚ, Nórsku a Švajčiarsku vlani požiadalo o azyl 966-tisíc ľudí, čo je o 50 percent viac ako v roku 2021. To pritom nezahŕňa viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov, ktorí dostali v Únii dočasnú ochranu na základe špeciálneho mechanizmu vytvoreného s cieľom zabrániť kolapsu už aj tak zahltených azylových systémov.

Agentúra tento nárast pripisuje pokračujúcemu uvoľňovaniu cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19, rastúcej potravinovej neistote a konfliktom v mnohých častiach sveta. I keď väčšina žiadateľov o azyl vstupuje do EÚ legálne, najmä lietadlom s turistickými vízami, niektorí prekročili hranice po súši alebo mori bez povolenia, najmä cez západný Balkán alebo Stredomorie.

Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v Európe po viac ako desaťročí vojny a ekonomického kolapsu v ich krajine aj naďalej tvorili Sýrčania, ktorí podali viac ako 130-tisíc žiadostí. Za nimi nasledovali Afganci (129-tisíc žiadostí) utekajúci pred zhoršujúcou sa bezpečnostnou, humanitárnou a finančnou situáciou po tom, ako v auguste 2021 moc v krajine prevzalo hnutie Taliban. Na tretej priečke sú žiadosti z Turecka, ktoré sa zdvojnásobili na 55-tisíc. EUAA predpokladá, že hlavnými dôvodmi nárastu odchodov z krajiny sú extrémne vysoká inflácia a „úpadok demokracie“.

Obavy z nárastu prechodov hraníc do Grécka zvýšilo aj tragické zemetrasenie v Turecku a Sýrii, ktoré si vyžiadalo zhruba 46-tisíc mŕtvych a stovky tisíc ľudí zostali bez strechy nad hlavou. Nemecko v tejto súvislosti prisľúbilo dočasné uvoľnenie vízových obmedzení pre niektorých preživších a Španielsko by zase malo umožniť presídlenie malej skupiny asi sto zraniteľných sýrskych utečencov z Turecka, ktoré je domovom štyroch miliónov utečencov.

O azyl vlani v rekordných počtoch žiadali aj Venezuelčania, Kolumbijčania, Bangladéšania, Gruzínci a tiež Maročania, Tunisania a Egypťania. Asi štyri percentá žiadateľov v roku 2022 tvrdili, že sú mladiství bez sprievodu.

Európska agentúra neuviedla, ktoré krajiny Únie vlani dostali najviac žiadostí o azyl, no podľa vnútornej správy EÚ o migrácii, ktorú mala možnosť vidieť agentúra Associated Press, tvorili prvú päťku Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko a Taliansko.

Azylové úrady vydali v minulom roku rozhodnutia o viac ako 600-tisíc žiadostiach, no dostali množstvo ďalších žiadostí, čo ešte viac zhoršilo zahltenie systému. Zo žiadostí, ktoré analyzovali, udelili v 40 percentách prípadoch status utečenca alebo podpornú ochranu, najmä Sýrčanom, Bielorusom, Eritrejčanom, Jemenčanom a Malijčanom, a tiež väčšine ukrajinských žiadateľov, ktorí sa rozhodli pre žiadosť o azyl miesto spomenutej dočasnej ochrany.

(sita)

Minúta  |  

Ľudia by mali od roku 2026 dostávať zo Sociálnej poisťovne dôchodkovú prognózu

Ľudia by mali mať lepší prehľad o ich budúcich dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Sociálna poisťovňa by mala prvýkrát do 31. mája 2026 zasielať poistencom dôchodkovú prognózu v listinnej alebo v elektronickej podobe a sprístupniť ju prostredníctvom pasívneho prístupu na individuálnom účte poistenca. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu s pripomienkami schválila vláda.

Dôchodková prognóza má obsahovať dôchodkový vek poistenca alebo jeho predpokladaný dôchodkový vek, získané obdobie dôchodkového poistenia, ako aj informáciu o základnej prognóze starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. Táto prognóza bude v troch scenároch, v základnom, optimistickom a pesimistickom. Tie budú vychádzať z možných scenárov vývoja ukazovateľov, ktoré majú vplyv na výšku starobného a predčasného starobného dôchodku a z možných ekonomických scenárov. Súčasťou prognózy bude aj informácia o alternatívnej prognóze starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, aj informácia o vplyve inflácie na výšku budúcej penzie.

„V súčasnosti aj napriek tomu, že informovanosť obyvateľov o ich budúcich dôchodkových nárokoch z druhého a tretieho piliera je parciálne zabezpečená na primeranej úrovni, informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch z prvého piliera nie je dostatočná," priznáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Upozorňuje na to, že záväzok zlepšiť informovanosť občanov o predpokladanej výške ich dôchodku prostredníctvom pravidelne zasielanej komplexnej informácie podľa vzoru švédskej „oranžovej obálky“ je súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako aj národného programu reforiem na rok 2022.

Snahou ministerstva práce a sociálnych vecí je postupne integrovať dostupné informácie od všetkých poskytovateľov dôchodkového poistenia a sporenia a komunikovať tak jednotnú prognózu dôchodku. „Zavedenie komplexnej informácie je prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa, v ďalších rokoch bude potrebné smerovať aktivity k vytvoreniu aplikácie integrujúcej informácie z prvého piliera ako aj informácie od správcov v druhom a treťom pilieri," uviedol rezort. V tejto súvislosti tiež navrhuje predĺžiť obdobie na zasielanie každoročných výpisov z druhého a tretieho piliera z konca januára, resp. februára, na koniec marca.

(sita)

Minúta  |  

Záborská: Ak chceme žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti, musíme chrániť židovské komunity

Ak chceme žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti, musíme chrániť židovské komunity a inštitúcie, ako aj ich spôsob života, ktorý je neodlučiteľne spätý so židovským náboženstvom. Vyhlásila to splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská.

„V mene Slovenskej republiky sme podporili vyhlásenie Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia o prínose židovskej viery a boji proti antisemitizmu,“ uviedla Záborská. V tlačovej správe o tom informoval Michal Považan, riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia.

Vyhlásenie podľa Považana vyzýva štáty na podporu vzdelávacích programov, najmä pre mladých ľudí, o judaizme, židovských tradíciách a zvykoch ako nástrojov na prekonávanie predsudkov a budovanie tolerancie a porozumenia.

„Členovia, priatelia a pozorovatelia Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia uznávame prínos príslušníkov židovskej viery pre kultúru, hodnoty, bezpečnosť a prosperitu štátov. Podporujeme právo Židov na slobodu vierovyznania alebo presvedčenia a možnosť všetkých osôb praktizovať svoje náboženstvo, žiť svoj život bez strachu a diskriminácie a slobodne sa zúčastňovať na živote spoločnosti,“ píše sa v spoločnom vyhlásení Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia o prínose židovskej viery a boji proti antisemitizmu. Členovia aliancie vyjadrili vážne znepokojenie nad mierou antisemitizmu a ohrozením židovského spôsobu života na mnohých miestach sveta.

Súčasný antisemitizmus sa podľa nich vyskytuje v rôznych formách, a to starých aj nových, od nenávistných prejavov online alebo offline, cez fyzické útoky na Židov, ich majetok, inštitúcie, cintoríny a pamätníky, až po popieranie či spochybňovanie holokaustu. Antisemitizmus je hmatateľnou hrozbou nielen pre Židov, ale aj pre samotnú štruktúru demokratických spoločností. Podkopáva odolnosť a kľúčové princípy spoločnosti a živí nenávisť a neznášanlivosť. Členovia aliancie preto vyzývajú štáty, aby uznali, že pre plnohodnotnú účasť Židov na živote spoločnosti je nevyhnutné, aby boli v krajinách, v ktorých žijú v bezpečí, a že je povinnosťou štátov chrániť Židov, ich komunity a inštitúcie, ako aj židovský spôsob života vrátane náboženských tradícií.

Slovenská republika je od februára 2020 zakladajúcim členom aliancie, ktorá združuje 42 štátov a troch pozorovateľov.

(sita)

Minúta  |  

Putin: Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dôležité pre stabilizáciu situácie

Ruský prezident Vladimir Putin označil spoluprácu medzi Pekingom a Moskvou za dôležitú pre „stabilizáciu medzinárodnej situácie". Povedal to počas stretnutia s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im v stredu v Moskve. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice BBC.

„Spolupráca medzi Čínou a Ruskom na celosvetovej scéne je veľmi dôležitá na stabilizáciu medzinárodnej situácie," povedal ruský prezident po stretnutí.

Vzťahy oboch krajín sa podľa Putina vyvíjajú dobre a tento rok by mohli dosiahnuť novú úroveň v oblasti obchodu, píše BBC.

Ruský prezident tiež uviedol, že očakáva návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Wang I prostredníctvom tlmočníka prisľúbil, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom nepodľahnú tlaku ďalších krajín. Peking a Moskva sú podľa jeho slov pripravené prehĺbiť strategickú spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska bezpečnostná služba: Rusko je pre Švédsko najväčšou hrozbou

Rusko predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť Švédska a koná stále agresívnejšie, uviedla v stredu Švédska bezpečnostná služba (SÄPO). TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Rusko je v súčasnosti jedinou veľkou hrozbou... Konanie tohto režimu je nepredvídateľné a prikláňa sa k podstupovaniu rizík," uviedla SÄPO.

Dodáva, že vojna na Ukrajine zmenila drasticky bezpečnostnú situáciu a Rusko teraz predstavuje vojenskú hrozbu v bezprostrednom okolí Švédska i hrozbu pre jeho vnútornú bezpečnosť.

„Rusko považuje Švédsko za súčasť Európy, NATO a kolektívneho Západu, a to len zvyšuje hrozbu pre Švédsko," uviedol pre novinárov šéf kontrašpionážneho oddelenia SÄPO Daniel Stenling.

Švédsko a Fínsko požiadali vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu o prijatie do Severoatlantickej aliancie.

Okrem Ruska sú ďalšími hrozbami pre Švédsko Čína a Irán, pričom SÄPO poukázalo na to, že spolupracujú s Moskvou. „Zahraničné mocnosti míňajú rozsiahle prostriedky na to, aby protizákonným spôsobom nadobudli vo Švédsku pokročilé technológie," uvádza SÄPO.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.