Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Záborská: Ak chceme žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti, musíme chrániť židovské komunity

Ak chceme žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti, musíme chrániť židovské komunity a inštitúcie, ako aj ich spôsob života, ktorý je neodlučiteľne spätý so židovským náboženstvom. Vyhlásila to splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská.

„V mene Slovenskej republiky sme podporili vyhlásenie Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia o prínose židovskej viery a boji proti antisemitizmu,“ uviedla Záborská. V tlačovej správe o tom informoval Michal Považan, riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia.

Vyhlásenie podľa Považana vyzýva štáty na podporu vzdelávacích programov, najmä pre mladých ľudí, o judaizme, židovských tradíciách a zvykoch ako nástrojov na prekonávanie predsudkov a budovanie tolerancie a porozumenia.

„Členovia, priatelia a pozorovatelia Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia uznávame prínos príslušníkov židovskej viery pre kultúru, hodnoty, bezpečnosť a prosperitu štátov. Podporujeme právo Židov na slobodu vierovyznania alebo presvedčenia a možnosť všetkých osôb praktizovať svoje náboženstvo, žiť svoj život bez strachu a diskriminácie a slobodne sa zúčastňovať na živote spoločnosti,“ píše sa v spoločnom vyhlásení Medzinárodnej aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia o prínose židovskej viery a boji proti antisemitizmu. Členovia aliancie vyjadrili vážne znepokojenie nad mierou antisemitizmu a ohrozením židovského spôsobu života na mnohých miestach sveta.

Súčasný antisemitizmus sa podľa nich vyskytuje v rôznych formách, a to starých aj nových, od nenávistných prejavov online alebo offline, cez fyzické útoky na Židov, ich majetok, inštitúcie, cintoríny a pamätníky, až po popieranie či spochybňovanie holokaustu. Antisemitizmus je hmatateľnou hrozbou nielen pre Židov, ale aj pre samotnú štruktúru demokratických spoločností. Podkopáva odolnosť a kľúčové princípy spoločnosti a živí nenávisť a neznášanlivosť. Členovia aliancie preto vyzývajú štáty, aby uznali, že pre plnohodnotnú účasť Židov na živote spoločnosti je nevyhnutné, aby boli v krajinách, v ktorých žijú v bezpečí, a že je povinnosťou štátov chrániť Židov, ich komunity a inštitúcie, ako aj židovský spôsob života vrátane náboženských tradícií.

Slovenská republika je od februára 2020 zakladajúcim členom aliancie, ktorá združuje 42 štátov a troch pozorovateľov.

(sita)

Minúta  |  

Putin: Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dôležité pre stabilizáciu situácie

Ruský prezident Vladimir Putin označil spoluprácu medzi Pekingom a Moskvou za dôležitú pre „stabilizáciu medzinárodnej situácie". Povedal to počas stretnutia s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im v stredu v Moskve. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice BBC.

„Spolupráca medzi Čínou a Ruskom na celosvetovej scéne je veľmi dôležitá na stabilizáciu medzinárodnej situácie," povedal ruský prezident po stretnutí.

Vzťahy oboch krajín sa podľa Putina vyvíjajú dobre a tento rok by mohli dosiahnuť novú úroveň v oblasti obchodu, píše BBC.

Ruský prezident tiež uviedol, že očakáva návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Wang I prostredníctvom tlmočníka prisľúbil, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom nepodľahnú tlaku ďalších krajín. Peking a Moskva sú podľa jeho slov pripravené prehĺbiť strategickú spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska bezpečnostná služba: Rusko je pre Švédsko najväčšou hrozbou

Rusko predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť Švédska a koná stále agresívnejšie, uviedla v stredu Švédska bezpečnostná služba (SÄPO). TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Rusko je v súčasnosti jedinou veľkou hrozbou... Konanie tohto režimu je nepredvídateľné a prikláňa sa k podstupovaniu rizík," uviedla SÄPO.

Dodáva, že vojna na Ukrajine zmenila drasticky bezpečnostnú situáciu a Rusko teraz predstavuje vojenskú hrozbu v bezprostrednom okolí Švédska i hrozbu pre jeho vnútornú bezpečnosť.

„Rusko považuje Švédsko za súčasť Európy, NATO a kolektívneho Západu, a to len zvyšuje hrozbu pre Švédsko," uviedol pre novinárov šéf kontrašpionážneho oddelenia SÄPO Daniel Stenling.

Švédsko a Fínsko požiadali vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu o prijatie do Severoatlantickej aliancie.

Okrem Ruska sú ďalšími hrozbami pre Švédsko Čína a Irán, pričom SÄPO poukázalo na to, že spolupracujú s Moskvou. „Zahraničné mocnosti míňajú rozsiahle prostriedky na to, aby protizákonným spôsobom nadobudli vo Švédsku pokročilé technológie," uvádza SÄPO.

(tasr)

Minúta  |  

ČR vyzvala Rusko, aby sa urýchlene vrátilo k napĺňaniu dohody New START

Česko odsúdilo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina ustúpiť od zmluvy New START (Dohoda o znížení počtu strategických zbraní) a vyzvalo Rusko, aby sa urýchlene vrátilo k jej napĺňaniu. V stredu to na sociálnej sieti Twitter uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Zmluva New START podpísaná v Prahe v roku 2010 má zásluhu na posilnení transparentnosti, budovaní dôvery v jadrovej oblasti a znížení počtu jadrových zbraní," uviedol český rezort diplomacie.

Moskva tvrdí, že aj napriek rozhodnutiu ustúpiť od dohody, bude naďalej dodržiavať limity na počet jadrových hlavíc.

Rozhodnutie odstúpiť od Novej dohody START oznámil v utorok ruský prezident Vladimir Putin počas príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Dohodu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Obe krajiny sa v nej zaviazali, že nebudú mať viac ako 1 550 jadrových hlavíc a maximálne 700 ich nosičov, teda rakiet a bombardérov.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Orbán sa vyhráža vetom, chce údajne upraviť sankčný zoznam osôb

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa opäť vyhráža vetom, tentoraz v otázke predĺženia sankcií Európskej únie voči Rusku. Konštatoval to v stredu server telex.hu s odvolaním sa na spravodajský portál Politico, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na utorňajšom rokovaní veľvyslancov krajín EÚ o desiatom balíku sankcií pobaltské štáty a Poľsko navrhli rozšírenie sankcií na najbližších rodinných príslušníkov a obchodných partnerov ruských oligarchov, čo však Maďarsko odmieta. Politico to uviedol podľa diplomatických zdrojov.

Navyše Budapešť nielenže odmietla rozšírenie zoznamu sankcionovaných osôb, ale požaduje vyradiť štyri bližšie nešpecifikované súkromné osoby z existujúceho zoznamu.

Maďarsku sa navyše nepáči návrh podporovaný ostatnými krajinami, aby sa platnosť sankcií predĺžila na dvanásť mesiacov zo súčasných šesť. Tak by totiž malo menej možností vetovať rozhodnutia EÚ.

Schválenie predĺženia platnosti sankcií údajne podmieňuje Maďarsko vyradením osôb zo sankčného zoznamu. Podľa Politica by malo ísť o osoby z oblasti atómového priemyslu.

Nemenovaný maďarský diplomat povedal, že Maďarsko má problémy iba s predĺžením platnosti sankcií, a že návrh pobaltských štátov a Poľska na rozšírenie zoznamu sankcionovaných osôb nie je súčasťou desiateho balíka sankcií.

Server telex.hu pripomína, že pre odpor Maďarska musela EÚ vlani v máji upustiť od sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi. Orbán vo výročnom prejave o stave krajiny minulú sobotu (18.2.) vyhlásil, že Maďarsko nepodporuje, aby kňazi a cirkevní predstavitelia podliehali sankciám. „Je dosť zlé, že sa to stáva umelcom a športovcom," podotkol premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda: Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže by mohli nosiť na rovnošate kamery

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov. Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu odobrila vláda. Legislatívu musí ešte schváliť parlament.

"Obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných," spresnilo ministerstvo v návrhu.

Okrem iného má medzi takéto situácie patriť, ak obvinený, odsúdený alebo iná osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, trestu odňatia slobody či detencie. Takisto pri prehliadke batožiny, vecí a dopravného prostriedku. Rovnako aj v prípade podozrenia, že osoba vstupujúca do objektov zboru a objektov detenčného ústavu alebo nachádzajúca sa v objektoch zboru a objektoch detenčného ústavu je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

Rezort spresnil, že nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam počas celej služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri možných sporných situáciách. "Používanie kamery na služobnej rovnošate však musí rešpektovať súkromie monitorovanej osoby," zdôraznil predkladateľ.

Návrh upravuje aj ustanovenia týkajúce sa sťažností obvineného a odsúdeného. Konkrétne rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti, o blízke osoby a právnych zástupcov.
Účinnosť legislatívy je navrhovaná od 1. júna 2023. Rezort spravodlivosti priblížil, že bola vypracovaná aj na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv a Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.