Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Zmena paragrafu 363 je mojou agendou do ďalšieho volebného obdobia

Súčasné znenie paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) sa zrejme v tomto volebnom období už nepodarí zmeniť. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal dočasne poverený premiér SR Eduard Heger v reakcii na hodnotenie Via Iuris, že Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu.

"Som za zmenu tohto paragrafu. Je to agenda, ktorú si so sebou nesiem aj do ďalšieho volebného obdobia," poznamenal. Poukázal na to, že hnutie Sme rodina vetovalo zmenu tohto paragrafu, čo rešpektuje.

Via Iuris kritizovala aj absenciu zákonov na ochranu novinárov. Heger reagoval, že v tejto otázke spravilo Slovensko výrazný posun. "Jednak sme schválili mediálny zákon, tiež infozákon a posilnili sme ochranu novinárov zákonmi," zdôraznil.

V prípade ochrany LGBT ľudí poukázal na legislatívu, ktorú je v súčasnosti možné pripomienkovať. "Je to návrh, ktorý je realistický a má šancu prejsť v parlamente," dodal. Legislatíva má zjednodušiť riešenie životných situácií navzájom blízkych osôb vrátane nezosobášených párov a LGBT ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Čína kritizuje Bidena za to, že "jednu vec hovorí a druhú robí"

Čína v stredu kritizovala amerického prezidenta Joea Bidena za to, "že jednu vec hovorí a druhú robí". Čínske ministerstvo zahraničných vecí tak narážalo na rozhodnutie zostreliť čínsky balón, ktorý sa pohyboval vo vzdušnom priestore USA. Informuje o tom agentúra AFP.

Vzťahy medzi Čínou a USA sa vyostrili začiatkom februára, keď Biden nariadil zostrelenie čínskeho balóna, ktorý bol podľa Washingtonu špionážnym zariadením. Peking tvrdí, že to bol zatúlaný civilný balón používaný na meteorologické účely.

Rozhodnutie zostreliť balón bolo "stopercentne zneužitím vojenskej sily, stopercentne prehnanou reakciou a stopercentnou hystériou," povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin.

Pripomenul, že Biden viackrát verejne prisľúbil, že sa nesnaží o novú studenú vojnu a nemá v úmysle viesť konflikt s Čínou. "Dúfame, že ako líder mocnosti dokáže dodržať svoje slovo a vykonávať to, čo káže, namiesto toho, aby hovoril jednu vec a robil druhú," dodal.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v sobotu stretol s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im. Blinken následne v nedeľu na sociálnej sieti uviedol, že počas stretnutia odsúdil prelet čínskeho špionážneho balóna nad USA a zdôraznil, že tento čin sa už nikdy nesmie zopakovať.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na toto vyjadrenie uviedlo, že Blinken "vyslovil divoké slová a pomýlil si čiernu s bielou", napísala čínska štátna televízia CCTV.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dôležité pre stabilizáciu medzinárodnej situácie

Ruský prezident Vladimir Putin označil spoluprácu medzi Pekingom a Moskvou za dôležitú pre "stabilizáciu medzinárodnej situácie". Povedal to počas stretnutia s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im v stredu v Moskve. Informuje o tom agentúra AFP a stanica BBC.

"Spolupráca medzi Čínou a Ruskom na celosvetovej scéne je veľmi dôležitá na stabilizáciu medzinárodnej situácie," povedal ruský prezident po stretnutí.

Vzťahy oboch krajín sa podľa Putina vyvíjajú dobre a tento rok by mohli dosiahnuť novú úroveň v oblasti obchodu, píše BBC. Ruský prezident tiež uviedol, že očakáva návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Wang I prostredníctvom tlmočníka prisľúbil, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom nepodľahnú tlaku ďalších krajín. Peking a Moskva sú podľa jeho slov pripravené prehĺbiť strategickú spoluprácu.

Wang I sa v stredu s Moskve stretol aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Počas rokovania vyjadril odhodlanie Ruska a Číny k podpore "multi-polárneho" sveta bez hegemónií.

Takisto uviedol, že je odhodlaný pracovať na posilnení a prehĺbení vzťahov medzi Moskvou a Pekingom, a očakáva, že v stredu budú uzavreté nové dohody.

Čínsky diplomat tiež uviedol, že "pod strategickým vedením Si Ťin-Pchinga a Putina" budú vzťahy medzi týmito dvomi krajinami aj naďalej fungovať na najvyššej úrovni, píše stanica CNN.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko pošle Ukrajine šesť tankov Leopard

Španielsko pošle šesť svojich tankov Leopard nemeckej výroby Ukrajine, aby jej pomohli v boji proti Rusku. V stredu to oznámila španielska ministerka obrany Margarita Roblesová. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Týchto šesť tankov sa v súčasnosti opravuje a Španielsko môže poslať Ukrajine ďalšie Leopardy, "ak to bude potrebné a ak naši spojenci o to požiadajú", dodala ministerka v parlamente v Madride.

https://standard.sk/314096/spanielsko-planuje-ukrajine-dodat-styri-az-sest-tankov-leopard/

(tasr)

Minúta  |  

OSN nedokáže overiť akékoľvek tvrdenie v súvislosti s explóziami plynovodov Nord Stream 1 a 2

Organizácia Spojených národov (OSN) nie je v pozícii, ktorá by jej umožnila overiť akékoľvek tvrdenie v súvislosti s explóziami plynovodov Nord Stream 1 a 2. Uviedla to zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti a budovanie mieru Rosemary DiCarlová. Vyzvala preto „všetky zaujaté strany, aby prejavili zdržanlivosť a vyhli sa akýmkoľvek špekuláciám“.

„Hoci stále nie je jasné, čo sa presne stalo pod hladinou Baltského mora v septembri 2022, čokoľvek spôsobilo tento incident, jeho dosah je medzi mnohými rizikami, ktoré vyvolala invázia na Ukrajinu,“ dodala Rosemary DiCarlová.

Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN sa takto vyjadrila po tom, ako Rusko vyzvalo OSN na vyšetrenie septembrovej sabotáže na plynovodoch z Ruska do západnej Európy cez Baltské more. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia na Bezpečnostnej rade OSN povedal, že Moskva „nedôveruje“ vyšetrovaniu, ktoré uskutočňujú Dánsko, Švédsko a Nemecko, ale „úplne verí“, že generálny tajomník OSN António Guterres zriadi nezávislé medzinárodné vyšetrovanie explózií na plynovodoch.

Niektorí diplomati v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) vnímajú ruskú rezolúciu ako pokus o presmerovanie pozornosti od stretnutí v OSN a prijatia rezolúcie Valného zhromaždenia, ktoré odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine a požaduje stiahnutie všetkých jeho síl. Hlasovanie Valného zhromaždenia je naplánované na štvrtok, deň pred prvým výročím začiatku invázie.

Veľvyslanci Dánska, Švédska a Nemecka v utorok ráno poslali členom BR OSN list, v ktorom uvádzajú, že ich vyšetrovania určili, že plynovody boli poškodené „silnými výbuchmi v dôsledku sabotáže“. Trojica krajín v liste tvrdí, že všetky tri vedú ďalšie vyšetrovania a nie je jasné, kedy sa skončia. Ruské úrady o vyšetrovaniach informovali.

Plynovody Nord Stream spájajú Rusko s Nemeckom. Nord Stream 1 privádzal plyn, kým Moskva nezastavila dodávky Nemecku koncom augusta 2022. Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky, keďže Nemecko zastavilo jeho certifikáciu krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

(sita)

Minúta  |  

V roku 2022 požiadalo o azyl v EÚ takmer milión ľudí

O medzinárodnú ochranu v Európskej únii (EÚ) v roku 2022 požiadalo takmer milión ľudí. Vyplýva to z údajov zverejnených v stredu, podľa ktorých počet žiadostí o azyl takúto úroveň nedosiahol od utečeneckej krízy z rokov 2015 až 2016.

Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) informovala, že v 27 krajinách EÚ, Nórsku a Švajčiarsku vlani požiadalo o azyl 966-tisíc ľudí, čo je o 50 percent viac ako v roku 2021. To pritom nezahŕňa viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov, ktorí dostali v Únii dočasnú ochranu na základe špeciálneho mechanizmu vytvoreného s cieľom zabrániť kolapsu už aj tak zahltených azylových systémov.

Agentúra tento nárast pripisuje pokračujúcemu uvoľňovaniu cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19, rastúcej potravinovej neistote a konfliktom v mnohých častiach sveta. I keď väčšina žiadateľov o azyl vstupuje do EÚ legálne, najmä lietadlom s turistickými vízami, niektorí prekročili hranice po súši alebo mori bez povolenia, najmä cez západný Balkán alebo Stredomorie.

Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v Európe po viac ako desaťročí vojny a ekonomického kolapsu v ich krajine aj naďalej tvorili Sýrčania, ktorí podali viac ako 130-tisíc žiadostí. Za nimi nasledovali Afganci (129-tisíc žiadostí) utekajúci pred zhoršujúcou sa bezpečnostnou, humanitárnou a finančnou situáciou po tom, ako v auguste 2021 moc v krajine prevzalo hnutie Taliban. Na tretej priečke sú žiadosti z Turecka, ktoré sa zdvojnásobili na 55-tisíc. EUAA predpokladá, že hlavnými dôvodmi nárastu odchodov z krajiny sú extrémne vysoká inflácia a „úpadok demokracie“.

Obavy z nárastu prechodov hraníc do Grécka zvýšilo aj tragické zemetrasenie v Turecku a Sýrii, ktoré si vyžiadalo zhruba 46-tisíc mŕtvych a stovky tisíc ľudí zostali bez strechy nad hlavou. Nemecko v tejto súvislosti prisľúbilo dočasné uvoľnenie vízových obmedzení pre niektorých preživších a Španielsko by zase malo umožniť presídlenie malej skupiny asi sto zraniteľných sýrskych utečencov z Turecka, ktoré je domovom štyroch miliónov utečencov.

O azyl vlani v rekordných počtoch žiadali aj Venezuelčania, Kolumbijčania, Bangladéšania, Gruzínci a tiež Maročania, Tunisania a Egypťania. Asi štyri percentá žiadateľov v roku 2022 tvrdili, že sú mladiství bez sprievodu.

Európska agentúra neuviedla, ktoré krajiny Únie vlani dostali najviac žiadostí o azyl, no podľa vnútornej správy EÚ o migrácii, ktorú mala možnosť vidieť agentúra Associated Press, tvorili prvú päťku Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko a Taliansko.

Azylové úrady vydali v minulom roku rozhodnutia o viac ako 600-tisíc žiadostiach, no dostali množstvo ďalších žiadostí, čo ešte viac zhoršilo zahltenie systému. Zo žiadostí, ktoré analyzovali, udelili v 40 percentách prípadoch status utečenca alebo podpornú ochranu, najmä Sýrčanom, Bielorusom, Eritrejčanom, Jemenčanom a Malijčanom, a tiež väčšine ukrajinských žiadateľov, ktorí sa rozhodli pre žiadosť o azyl miesto spomenutej dočasnej ochrany.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.