Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér Heger vyzdvihol úlohu Ústavného súdu chrániť ústavnosť v Slovenskej republike

Ústavný súd (ÚS) SR chráni na Slovensku ústavnosť a zohráva kľúčovú úlohu v tom, aby mohlo byť plnohodnotne demokratické. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) to povedal vo svojom príhovore počas osláv 30. výročia Ústavného súdu SR.

"Ukazujete nám správny kompas pri legislatíve, ktorú tvoríme," odkázal Heger sudcom Ústavného súdu. Podotkol, že vláda musela počas pandémie nového koronavírusu prijímať legislatívu, s ktorou Slovensko nemalo predtým skúsenosti. "Aj tu ste nám boli oporou a držali ste ústavnosť tejto legislatívy," dodal.

Vyslovil želanie, aby malo Slovensko v každej inštitúcii takú oporu, akú nachádza v Ústavnom súde. "Spravodlivosť je plne funkčná vtedy, keď je slepá. Keď nerobí rozdiely medzi občanmi, keď nepozerá na to, či je človek bohatý alebo chudobný," zdôraznil.

Súčasťou osláv, ktoré sa v stredu konajú v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave, je aj uvedenie publikácie s názvom Ústavný súd Slovenskej republiky (1993 – 2023) – Ústavné súdnictvo v premenách času.

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR na 12 rokov. Rozhoduje v pléne (všetkých 13 sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Medzinárodná federácia novinárov dočasne vylúčila Rusko zo svojich radov

Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) s okamžitou platnosťou dočasne vylúčila zo svojich radov Zväz novinárov Ruska. Ako dôvod uviedla jeho konanie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a úlohu, ktorú zohral pri anexii štyroch ukrajinských regiónov. TASR správu prevzala z agentúry AP.

IFJ, ktorá reprezentuje viac ako 60-tisíc novinárov z celého sveta, uviedla, že členstvo Zväzu novinárov Ruska (SŽR) dočasne pozastavila po predchádzajúcom vyšetrovaní a následnom hlasovaní výkonnej komisie IFJ.

Zväz totiž odmietol prehodnotiť svoje rozhodnutie založiť pobočky v štyroch nezákonne anektovaných oblastiach na Ukrajine. Prezidentka IFJ Dominique Pradaliéová uviedla, že činy Zväzu novinárov Ruska "narúšajú solidaritu a vytvárajú rozdiely medzi sesterskými úniami".

Dodala však, že federácia bude i naďalej podporovať nezávislých novinárov v Rusku aj mimo neho a tiež bude pomáhať svojim ukrajinským pridruženým organizáciám. Podľa IFJ bola vlani Ukrajina najnebezpečnejšou krajinou pre novinárov, zomrelo ich tam až 12.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nováková rokovala s Morawieckim o maďarsko-poľských vzťahoch i o vojne

Rusko-ukrajinská vojna, ekonomické výzvy, energetická kríza a inflácia boli v stredu hlavnými témami stretnutia poľského premiéra Mateusza Morawieckeho s maďarskou prezidentkou Katalin Novákovou, ktorá do Poľska pricestovala na stretnutie Bukureštskej deviatky (B9). S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Poľsko-maďarské priateľstvo nie je iba historickým heslom, ale realitou súčasnosti. Dúfame, že vojna sa čo najskôr skončí. Sme si však istí, že poľsko-maďarské priateľstvo bude trvať navždy," uviedla maďarská hlava štátu v statuse zverejnenom na Facebooku.

Poľský premiér v úvode schôdzky zdôraznil, že je potrebné sa pripraviť na dlhoročnú ochranu pred ruskou hrozbou, ktorá so sebou prináša aj ekonomické výzvy pre európske krajiny.

„Som rád, že naši maďarskí priatelia chápu rozsah hrozieb, ktoré nás v blízkej budúcnosti čakajú," vyhlásil po schôdzke Morawiecki. Podľa internetového vydania denníka Népszava reagoval na postoj maďarskej vlády k rusko-ukrajinskej vojne a na vzájomné poľsko-maďarské vzťahy, ktoré v poslednom čase ochladli v dôsledku už takmer neskrývaného priateľstva Budapešti s Moskvou.

Do krajín Bukureštskej deviatky patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Vo Varšave sa účastníci B9 stretli s americkým prezidentom Joeom Bidenom aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Posledný rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil

Uplynulý rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil a členovia Aliancie na jej východnom krídle sú chránení viac než kedykoľvek predtým. V stredu na stretnutí predstaviteľov Bukureštskej deviatky (B9) s prezidentom USA Joeom Bidenom vo Varšave to uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, informuje TASR.

Podľa nej pri pomoci Ukrajine podstupujú spojenci spoločne skúšku solidárnosti a ľudskosti. Prítomnosť Bidena na mimoriadnom samite B9 označila Čaputová za dôkaz, že transatlantická jednota je silnejšia ako nikdy predtým.

Témou stredajších rozhovorov predstaviteľov B9 sú aj očakávania, ktoré majú v súvislosti s júlovým samitom NATO v litovskom Vilniuse. Podľa Čaputovej ide napríklad o to, ako vyplniť medzery v obrane NATO, prispôsobiť výdavky zmenenému bezpečnostnému prostrediu či zaistiť, že sa Ukrajina bude môcť brániť tak dlho, ako to bude potrebné. Pozornosť by mali venovať aj praktickým, no aj politickým vzťahom medzi NATO a Ruskom.

Poľský prezident Andrzej Duda v úvode schôdzky uviedol, že agresia Ruska voči Ukrajine zmenila dejiny tejto časti Európy. Podľa rumunského prezidenta Klausa Iohannisa sa Rusko pred rokom inváziou na Ukrajinu pokúsilo zničiť európsku a transatlantickú bezpečnosť.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite povedal, že Severoatlantická aliancia nesmie Rusku dovoliť, aby naďalej narušovalo bezpečnosť v Európe. „Musíme prelomiť cyklus ruskej agresie," povedal lídrom B9.

Skupinu B9 tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska aj Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Najbližší samit tohto zoskupenia sa uskutoční v júni v Bratislave.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko na Ukrajine bojuje za svoje historické územia, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Rusko bojuje na Ukrajine za svoje "historické územia". Uviedol to na štátom organizovanom zhromaždení v Moskve, ktoré sa oficiálne konalo pri príležitosti štátneho sviatku Dňa obrancov vlasti, pripadajúceho na 23. februára. Informuje o tom agentúra AFP.

"Od velenia armády som práve počul, že práve teraz sa odohrávajú boje o naše historické územia a o náš ľud," povedal Putin v krátkom prejave pred tisíckami ľudí mávajúcimi ruskými vlajkami na moskovskom štadióne Lužniki. Vyzdvihol ruských vojakov, ktorí podľa neho na Ukrajine "hrdinsky a odvážne" bojujú.

Na štadióne sa konal aj koncert. Jeho súčasťou boli ďalšie vlastenecké vystúpenia ruských osobností. "Západné krajiny sú spolupáchateľmi vojnových zločinov na Ukrajine," uviedol vo svojom príhovore Kremľom dosadený líder Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.

Organizátori podujatia na pódium priviedli aj ukrajinské deti z Donbasu a z mesta Mariupol, ktoré padlo do rúk ruskej armády po dlhom obliehaní.

Agentúra AFP pripomína, že ukrajinskí predstavitelia opakovane obviňujú Moskvu z unášania detí z okupovaných ukrajinských území do Ruska. Moskva tieto obvinenia popiera a tvrdí, že ide o legálne adopcie.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Raši klame a mal by o eurofondoch radšej mlčať. Neprepadlo nám ani jedno euro

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) sa ohradila proti kritike čerpania eurofondov v dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020 od podpredsedu Hlasu a poslanca Richarda Rašiho. Odkázala mu, aby o eurofondoch radšej mlčal, lebo keď o nich hovorí, klame alebo si vymýšľa.

„Od nástupu do úradu v marci 2020 riešim chaos a kauzy, ktoré v eurofondoch zanechali Peter Pellegrini a Richard Raši. A oni majú teraz tú drzosť obúvať sa do nás pre eurofondy!“ ozvala sa na sociálnej sieti Remišová.

Raši bol vicepremiérom pre investície a informatizáciu vo vláde Smeru v rokoch 2018 až 2020, súčasný predseda Hlasu Peter Pellegrini ten istý post zastával v rokoch 2016 až 2018, kým sa nestal na dva roky premiérom. Obaja vtedy zodpovedali aj za využívanie a riadenie eurofondov. V marci 2020, keď Smer po prehratých voľbách odišiel do opozície a nastúpila nová vláda, bola v poslednom riadnom roku programového obdobia vyčerpaná sotva tretina eurozdrojov.

„Slovensko bolo v EÚ v čerpaní na poslednom mieste. Odvtedy sme sa vďaka tvrdej práci zlepšili o osem miest. Naša vláda za dva a pol roka dokázala využiť pre Slovensko viac eurofondov ako vlády SmeroHlasu za takmer sedem rokov,“ pripomenula Remišová.

Ako podotkla, keď boli vo vláde Raši a Pellegrini, skrachoval im kompletne celý Operačný program Výskum a inovácie a musel byť zlúčený s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra, zameraným na rozvoj dopravy a informatizácie. „Za Pellegriniho a Rašiho Slovensku prepadlo z eurofondov nenávratne 150 miliónov eur. Nám za tri roky neprepadlo v hlavných programoch ani jediné euro,“ upozornila vicepremiérka.

IT projekty z čias Pellegriniho a Rašiho preveruje aj európska prokuratúra, podľa ministerky dva ich utajené projekty za takmer 50 miliónov eur Európska komisia Slovensku nepreplatí a musia sa na ne poskladať ľudia svojimi daňami. „O týchto 50 miliónov teda Pellegrini a Raši pripravili slovenských občanov. My sme oligarchov od štátneho IT odstrihli a ušetrili sme 155 miliónov eur. Za éry Pellegriniho a Rašiho dostávali stranícki nominanti miliónové agrodotácie na betónové plochy a Pôdohospodárska platobná agentúra kvôli ich podvodom takmer prišla o akreditáciu,“ vymenovala známe kauzy z obdobia vlád Smeru Remišová.

Keď podľa nej počúva, ako klamú, a vie, čo robili predtým, je jej jasné, o čo im ide. Tvrdí, že politici Hlasu sa veľmi túžia dostať opäť k európskym miliardám a ich ľudia sa už nevedia dočkať. Za vrchol drzosti označila, keď v deň výročia vraždy novinára Jána Kuciaka mal Raši tlačovku k eurofondom, hoci práve o ich rozkrádaní za ich vlády písal.

Hlas v utorok vyzval vládu, aby týždenne odpočtovala čerpanie starých eurofondov a prezidentka by zároveň mala čerpanie kontrolovať. Raši informoval, že Slovensku reálne hrozí, že Európskej únii bude musieť vrátiť balík peňazí, ktorý je veľký skoro ako celý plán obnovy. Podľa údajov Európskej komisie sa SR v čerpaní eurofondov v roku 2022 prepadla spomedzi všetkých 27 krajín EÚ na 25. miesto. Ak by malo Slovensko z doterajších eurofondov do konca tohto roka vo všetkých jedenástich programoch dočerpať zvyšných 5,85 mld. eur, teda zhruba 35 % z celkovej alokácie 16,78 mld. eur, muselo by využiť 17,5 mil. eur denne.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.