Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavská prezidentka pozvala Bidena na návštevu svojej krajiny

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v stredu oznámila, že amerického prezidenta Joea Bidena pozvala na návštevu svojej krajiny, ktorá má čoraz napätejšie vzťahy s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Sanduová na Facebooku napísala, že Bidena na návštevu pozvala počas ich utorňajšieho stretnutia vo Varšave, na ktorom americký prezident uistil Moldavsko o podpore jeho suverenity zo strany USA.

"Využila som príležitosť, ktorú poskytlo toto stretnutie, aby som prezidentovi USA tlmočila, že v zložitej situácii, v ktorej sa nachádzame – s vojnou na hraniciach – potrebujeme ešte väčšiu podporu USA na posilnenie odolnosti našej ekonomiky," napísala Sanduová.

"Pozvala som prezidenta Bidena na návštevu našej krajiny," dodala. Neuviedla však, ako na pozvanie zareagoval.

"Prezidentovi Bidenovi som tlmočila, že Moldavci chcú zostať súčasťou slobodného sveta, žiť v bezpečí a napĺňať svoj sen o vstupe do Európskej únie," uviedla ďalej Sanduová, ktorá vo Varšave rokovala aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Moldavská líderka sa poďakovala Bidenovi za podporu USA moldavskej ekonomike aj demokracii, ako aj za ich pomoc pre energetický sektor.

Sanduová dlhodobo vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko. Minulý týždeň informovala, že od partnerov z Ukrajiny dostala upozornenie, že Rusko plánuje Moldavsko destabilizovať a prevziať v ňom moc. Reuters pripomína, že Moldavsko je do veľkej miery závislé od dodávok ruského plynu.

Moldavsko s 2,6 miliónom obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch sa táto krajina orientuje prozápadne, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami ešte vzrástlo v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, a to práve vďaka tvrdeniam, že sa Kremeľ snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

Sanduová od svojho nástupu do úradu v roku 2020 presadzuje prozápadné postoje a ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdila. Moldavsko si pod jej vedením zabezpečilo v júni spoločne s Ukrajinou štatút kandidátskej krajiny EÚ.

(tasr, min)

Minúta  |  

Premiér Heger vyzdvihol úlohu Ústavného súdu chrániť ústavnosť v Slovenskej republike

Ústavný súd (ÚS) SR chráni na Slovensku ústavnosť a zohráva kľúčovú úlohu v tom, aby mohlo byť plnohodnotne demokratické. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) to povedal vo svojom príhovore počas osláv 30. výročia Ústavného súdu SR.

"Ukazujete nám správny kompas pri legislatíve, ktorú tvoríme," odkázal Heger sudcom Ústavného súdu. Podotkol, že vláda musela počas pandémie nového koronavírusu prijímať legislatívu, s ktorou Slovensko nemalo predtým skúsenosti. "Aj tu ste nám boli oporou a držali ste ústavnosť tejto legislatívy," dodal.

Vyslovil želanie, aby malo Slovensko v každej inštitúcii takú oporu, akú nachádza v Ústavnom súde. "Spravodlivosť je plne funkčná vtedy, keď je slepá. Keď nerobí rozdiely medzi občanmi, keď nepozerá na to, či je človek bohatý alebo chudobný," zdôraznil.

Súčasťou osláv, ktoré sa v stredu konajú v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave, je aj uvedenie publikácie s názvom Ústavný súd Slovenskej republiky (1993 – 2023) – Ústavné súdnictvo v premenách času.

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR na 12 rokov. Rozhoduje v pléne (všetkých 13 sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Medzinárodná federácia novinárov dočasne vylúčila Rusko zo svojich radov

Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) s okamžitou platnosťou dočasne vylúčila zo svojich radov Zväz novinárov Ruska. Ako dôvod uviedla jeho konanie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a úlohu, ktorú zohral pri anexii štyroch ukrajinských regiónov. TASR správu prevzala z agentúry AP.

IFJ, ktorá reprezentuje viac ako 60-tisíc novinárov z celého sveta, uviedla, že členstvo Zväzu novinárov Ruska (SŽR) dočasne pozastavila po predchádzajúcom vyšetrovaní a následnom hlasovaní výkonnej komisie IFJ.

Zväz totiž odmietol prehodnotiť svoje rozhodnutie založiť pobočky v štyroch nezákonne anektovaných oblastiach na Ukrajine. Prezidentka IFJ Dominique Pradaliéová uviedla, že činy Zväzu novinárov Ruska "narúšajú solidaritu a vytvárajú rozdiely medzi sesterskými úniami".

Dodala však, že federácia bude i naďalej podporovať nezávislých novinárov v Rusku aj mimo neho a tiež bude pomáhať svojim ukrajinským pridruženým organizáciám. Podľa IFJ bola vlani Ukrajina najnebezpečnejšou krajinou pre novinárov, zomrelo ich tam až 12.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nováková rokovala s Morawieckim o maďarsko-poľských vzťahoch i o vojne

Rusko-ukrajinská vojna, ekonomické výzvy, energetická kríza a inflácia boli v stredu hlavnými témami stretnutia poľského premiéra Mateusza Morawieckeho s maďarskou prezidentkou Katalin Novákovou, ktorá do Poľska pricestovala na stretnutie Bukureštskej deviatky (B9). S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Poľsko-maďarské priateľstvo nie je iba historickým heslom, ale realitou súčasnosti. Dúfame, že vojna sa čo najskôr skončí. Sme si však istí, že poľsko-maďarské priateľstvo bude trvať navždy," uviedla maďarská hlava štátu v statuse zverejnenom na Facebooku.

Poľský premiér v úvode schôdzky zdôraznil, že je potrebné sa pripraviť na dlhoročnú ochranu pred ruskou hrozbou, ktorá so sebou prináša aj ekonomické výzvy pre európske krajiny.

„Som rád, že naši maďarskí priatelia chápu rozsah hrozieb, ktoré nás v blízkej budúcnosti čakajú," vyhlásil po schôdzke Morawiecki. Podľa internetového vydania denníka Népszava reagoval na postoj maďarskej vlády k rusko-ukrajinskej vojne a na vzájomné poľsko-maďarské vzťahy, ktoré v poslednom čase ochladli v dôsledku už takmer neskrývaného priateľstva Budapešti s Moskvou.

Do krajín Bukureštskej deviatky patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Vo Varšave sa účastníci B9 stretli s americkým prezidentom Joeom Bidenom aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Posledný rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil

Uplynulý rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil a členovia Aliancie na jej východnom krídle sú chránení viac než kedykoľvek predtým. V stredu na stretnutí predstaviteľov Bukureštskej deviatky (B9) s prezidentom USA Joeom Bidenom vo Varšave to uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, informuje TASR.

Podľa nej pri pomoci Ukrajine podstupujú spojenci spoločne skúšku solidárnosti a ľudskosti. Prítomnosť Bidena na mimoriadnom samite B9 označila Čaputová za dôkaz, že transatlantická jednota je silnejšia ako nikdy predtým.

Témou stredajších rozhovorov predstaviteľov B9 sú aj očakávania, ktoré majú v súvislosti s júlovým samitom NATO v litovskom Vilniuse. Podľa Čaputovej ide napríklad o to, ako vyplniť medzery v obrane NATO, prispôsobiť výdavky zmenenému bezpečnostnému prostrediu či zaistiť, že sa Ukrajina bude môcť brániť tak dlho, ako to bude potrebné. Pozornosť by mali venovať aj praktickým, no aj politickým vzťahom medzi NATO a Ruskom.

Poľský prezident Andrzej Duda v úvode schôdzky uviedol, že agresia Ruska voči Ukrajine zmenila dejiny tejto časti Európy. Podľa rumunského prezidenta Klausa Iohannisa sa Rusko pred rokom inváziou na Ukrajinu pokúsilo zničiť európsku a transatlantickú bezpečnosť.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite povedal, že Severoatlantická aliancia nesmie Rusku dovoliť, aby naďalej narušovalo bezpečnosť v Európe. „Musíme prelomiť cyklus ruskej agresie," povedal lídrom B9.

Skupinu B9 tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska aj Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Najbližší samit tohto zoskupenia sa uskutoční v júni v Bratislave.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko na Ukrajine bojuje za svoje historické územia, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Rusko bojuje na Ukrajine za svoje "historické územia". Uviedol to na štátom organizovanom zhromaždení v Moskve, ktoré sa oficiálne konalo pri príležitosti štátneho sviatku Dňa obrancov vlasti, pripadajúceho na 23. februára. Informuje o tom agentúra AFP.

"Od velenia armády som práve počul, že práve teraz sa odohrávajú boje o naše historické územia a o náš ľud," povedal Putin v krátkom prejave pred tisíckami ľudí mávajúcimi ruskými vlajkami na moskovskom štadióne Lužniki. Vyzdvihol ruských vojakov, ktorí podľa neho na Ukrajine "hrdinsky a odvážne" bojujú.

Na štadióne sa konal aj koncert. Jeho súčasťou boli ďalšie vlastenecké vystúpenia ruských osobností. "Západné krajiny sú spolupáchateľmi vojnových zločinov na Ukrajine," uviedol vo svojom príhovore Kremľom dosadený líder Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.

Organizátori podujatia na pódium priviedli aj ukrajinské deti z Donbasu a z mesta Mariupol, ktoré padlo do rúk ruskej armády po dlhom obliehaní.

Agentúra AFP pripomína, že ukrajinskí predstavitelia opakovane obviňujú Moskvu z unášania detí z okupovaných ukrajinských území do Ruska. Moskva tieto obvinenia popiera a tvrdí, že ide o legálne adopcie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.