Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko od začiatku vojny dodalo Ukrajine pomoc v hodnote 422 miliónov eur

Česká republika dodala Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc v hodnote desať miliárd českých korún (približne 422 miliónov eur). Na bojisko poslala tanky, obrnené vozidlá, húfnice či muníciu. V stredu po rokovaní krajín Bukureštskej deviatky s americkým prezidentom Joe Bidenom to oznámil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR

Podľa Fialu sa Česko rozhodlo darovať Ukrajine ešte pred rozpútaním agresie Ruska delostreleckú muníciu. "Po vypuknutí vojny sme v spolupráci štátnych a komerčných subjektov v priebehu roka dodali na Ukrajinu 89 tankov, 226 bojových a obrnených vozidiel či 38 húfnic," spresnil predseda českej vlády. Tretina techniky pochádzala z armádnych skladov, z ktorých bolo odoslaných aj šesť protilietadlových systémov a štyri vrtuľníky.

Zo skladu Štátnych hmotných rezerv ČR poskytla 900 metrov mostných konštrukcií. Český obranný priemysel na Ukrajinu dodal tiež 33 salvových raketometov a viac než 1,5 milióna kusov munície, z toho viac než 60-tisíc rakiet, uviedol ďalej Fiala. Zdôraznil, že na vojenskej pomoci sa podieľali aj občania, ktorí vyzbierali približne 1,5 miliardy korún.

"Mohli sme a môžeme to robiť nielen vďaka vlastnému odhodlaniu a vlastným silám, ale aj vďaka tomu, že nám spojenci poskytujú finančnú podporu, prostriedky na modernizáciu armády, ale aj ťažkú vojenskú techniku," vysvetlil Fiala.

Dodal, že ambíciou Česka je tiež vycvičiť približne 4000 ukrajinských vojakov, čo je tiež veľká pomoc. Aktuálne prebieha druhý výcvikový cyklus. Fiala zastupoval na stredajšom stretnutí vo Varšave českého prezidenta Miloša Zemana.

(tasr, min)

Minúta  |  

Krajiny Bukureštskej deviatky deklarovali vzájomnú podporu v prípade ohrozenia

Krajiny Bukureštskej deviatky (B9) z východného krídla Severoatlantickej aliancie, ku ktorým patrí aj Slovensko, sa zaviazali, že sa budú vzájomne podporovať v prípade akéhokoľvek ohrozenia. Uviedli to v spoločnom vyhlásení v závere svojho stredajšieho mimoriadneho summitu vo Varšave.

Na stretnutí, ktorého spoluhostiteľkou bola slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, sa zúčastnili aj americký prezident Joe Biden a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o vyhlásení informuje na základe správ denníka The Guardian a stanice Sky News, ako aj textu samotnej deklarácie, ktorú zverejnila kancelária poľského prezidenta.

"Všetci spojenci sa dohodli, že sa v prípade akéhokoľvek ohrozenia navzájom podporia," potvrdil po stretnutí aj poradca poľského prezidenta Marcin Przydacz. Ďalším bodom spoločnej deklarácie lídrov B9 je podľa jeho slov odsúdenie "brutálnej a krvavej vojny, ktorú voči Ukrajine vedenie Rusko".

Sky News pripomína, že krajiny susediace s Ruskom vyjadrujú obavy, že by ich Moskva mohla začať ohrozovať, ak nedôjde k jej porážke na Ukrajine. Lídri B9 označili v spoločnom vyhlásení prítomnosť Bidena a Stoltenberga na summite vo Varšave za svedectvo o sile NATO, ktoré len podčiarkuje záväzok Aliancie "brániť každý centimeter územia" jej členských krajín.

Rusko zároveň označili za najvýznamnejšiu a priamu hrozbou pre bezpečnosť Aliancie. Vyjadrili tiež záväzok nepoľaviť v medzinárodnom tlaku vyvíjanom na Moskvu a odhodlanie brať na zodpovednosť osoby zodpovedné za vojnové zločiny a zverstvá. Zároveň odsúdili všetkých vrátane menovite Bieloruska, ktorí aktívne napomáhajú ruskej agresii na Ukrajine.

Vyjadrili tiež odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny dovtedy, kým to bude potrebné. "Vzdávame hold ukrajinským vojakom a vojačkám brániacim svoju slobodu a naše spoločné hodnoty," uviedli v spoločnom vyhlásení, v ktorom tiež rozhodne podporili euroatlantické ambície Ukrajiny, teda jej snahy vstúpiť do EÚ aj NATO.

"Sme pripravení úzko spolupracovať a podporovať našich partnerov, a to Moldavskú republiku, Gruzínsko aj Bosnu a Hercegovinu, ktoré sú najviac ohrozené destabilizujúcim a škodlivým vplyvom Kremľa na východe a juhu Aliancie," dodali lídri B9.

Skupinu B9 tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Na mimoriadnom summite vo Varšave zastupovala SR prezidentka Zuzana Čaputová. Najbližší summit tohto zoskupenia sa uskutoční v júni v Bratislave. V júli sa následne bude konať summit NATO v litovskom Vilniuse.

(tasr, min)

Minúta  |  

Slovensko je právnym štátom aj zásluhou Ústavného súdu, pripomenul Karas

Skutočnosť, že je Slovensko aj napriek mnohým nedostatkom, chybám a zlyhaniam demokratickým a právnym štátom, je nepochybne aj zásluhou činnosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas to povedal v stredu počas osláv 30. výročia začatia činnosti Ústavného súdu SR.

"Chcel by som vyjadriť vďačnosť za tri desaťročia činnosti Ústavného súdu SR, ktorej výsledkom je rozsahom i obsahom rozsiahla judikatúra tvoriaca podstatné bohatstvo našej 30-ročnej demokracie," zdôraznil. Niet podľa jeho slov pochýb o tom, že rozvoj ústavnej judikatúry je trvalý proces a vždy bude čo zlepšovať.

"Aj ja ako právnik stále vnímam niektoré biele miesta, kde podľa môjho názoru ešte chýba jasne formulovaný postoj strážcu ústavnosti. Napriek tomu som hlboko presvedčený o tom, že najväčší deficit dnes nie je v samotnej rozhodovacej činnosti, ale v chýbajúcom rešpektu k tomu, čo už povedané a judikované bolo," dodal. Zdôraznil potrebu úcty k základným prameňom práva a základným právam ako takým.

"Mnohým problémom by sme sa vyhli, ak by aplikujúce orgány práva viac dbali o to, čo už Ústavný súd zhmotnil vo svojich nálezoch," podotkol. Ústavnému súdu zaželal, aby mal vždy jasno v základných hodnotách, aby chránil základné práva, ľudský život a ľudskú dôstojnosť za každých okolností.

"A najmä, aby sa výsledky jeho práce v čo najplnšej miere odrážali v každodennej činnosti všetkých inštitúcií," doplnil Karas v rámci príhovoru v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR na 12 rokov. Rozhoduje v pléne (všetkých 13 sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Moldavská prezidentka pozvala Bidena na návštevu svojej krajiny

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v stredu oznámila, že amerického prezidenta Joea Bidena pozvala na návštevu svojej krajiny, ktorá má čoraz napätejšie vzťahy s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Sanduová na Facebooku napísala, že Bidena na návštevu pozvala počas ich utorňajšieho stretnutia vo Varšave, na ktorom americký prezident uistil Moldavsko o podpore jeho suverenity zo strany USA.

"Využila som príležitosť, ktorú poskytlo toto stretnutie, aby som prezidentovi USA tlmočila, že v zložitej situácii, v ktorej sa nachádzame – s vojnou na hraniciach – potrebujeme ešte väčšiu podporu USA na posilnenie odolnosti našej ekonomiky," napísala Sanduová.

"Pozvala som prezidenta Bidena na návštevu našej krajiny," dodala. Neuviedla však, ako na pozvanie zareagoval.

"Prezidentovi Bidenovi som tlmočila, že Moldavci chcú zostať súčasťou slobodného sveta, žiť v bezpečí a napĺňať svoj sen o vstupe do Európskej únie," uviedla ďalej Sanduová, ktorá vo Varšave rokovala aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Moldavská líderka sa poďakovala Bidenovi za podporu USA moldavskej ekonomike aj demokracii, ako aj za ich pomoc pre energetický sektor.

Sanduová dlhodobo vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko. Minulý týždeň informovala, že od partnerov z Ukrajiny dostala upozornenie, že Rusko plánuje Moldavsko destabilizovať a prevziať v ňom moc. Reuters pripomína, že Moldavsko je do veľkej miery závislé od dodávok ruského plynu.

Moldavsko s 2,6 miliónom obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch sa táto krajina orientuje prozápadne, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami ešte vzrástlo v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, a to práve vďaka tvrdeniam, že sa Kremeľ snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

Sanduová od svojho nástupu do úradu v roku 2020 presadzuje prozápadné postoje a ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdila. Moldavsko si pod jej vedením zabezpečilo v júni spoločne s Ukrajinou štatút kandidátskej krajiny EÚ.

(tasr, min)

Minúta  |  

Premiér Heger vyzdvihol úlohu Ústavného súdu chrániť ústavnosť v Slovenskej republike

Ústavný súd (ÚS) SR chráni na Slovensku ústavnosť a zohráva kľúčovú úlohu v tom, aby mohlo byť plnohodnotne demokratické. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) to povedal vo svojom príhovore počas osláv 30. výročia Ústavného súdu SR.

"Ukazujete nám správny kompas pri legislatíve, ktorú tvoríme," odkázal Heger sudcom Ústavného súdu. Podotkol, že vláda musela počas pandémie nového koronavírusu prijímať legislatívu, s ktorou Slovensko nemalo predtým skúsenosti. "Aj tu ste nám boli oporou a držali ste ústavnosť tejto legislatívy," dodal.

Vyslovil želanie, aby malo Slovensko v každej inštitúcii takú oporu, akú nachádza v Ústavnom súde. "Spravodlivosť je plne funkčná vtedy, keď je slepá. Keď nerobí rozdiely medzi občanmi, keď nepozerá na to, či je človek bohatý alebo chudobný," zdôraznil.

Súčasťou osláv, ktoré sa v stredu konajú v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave, je aj uvedenie publikácie s názvom Ústavný súd Slovenskej republiky (1993 – 2023) – Ústavné súdnictvo v premenách času.

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR na 12 rokov. Rozhoduje v pléne (všetkých 13 sudcov) alebo v senáte, ktorý sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Medzinárodná federácia novinárov dočasne vylúčila Rusko zo svojich radov

Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) s okamžitou platnosťou dočasne vylúčila zo svojich radov Zväz novinárov Ruska. Ako dôvod uviedla jeho konanie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a úlohu, ktorú zohral pri anexii štyroch ukrajinských regiónov. TASR správu prevzala z agentúry AP.

IFJ, ktorá reprezentuje viac ako 60-tisíc novinárov z celého sveta, uviedla, že členstvo Zväzu novinárov Ruska (SŽR) dočasne pozastavila po predchádzajúcom vyšetrovaní a následnom hlasovaní výkonnej komisie IFJ.

Zväz totiž odmietol prehodnotiť svoje rozhodnutie založiť pobočky v štyroch nezákonne anektovaných oblastiach na Ukrajine. Prezidentka IFJ Dominique Pradaliéová uviedla, že činy Zväzu novinárov Ruska "narúšajú solidaritu a vytvárajú rozdiely medzi sesterskými úniami".

Dodala však, že federácia bude i naďalej podporovať nezávislých novinárov v Rusku aj mimo neho a tiež bude pomáhať svojim ukrajinským pridruženým organizáciám. Podľa IFJ bola vlani Ukrajina najnebezpečnejšou krajinou pre novinárov, zomrelo ich tam až 12.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.