Rok 2022
FEBRUÁR
24. februára
– Ruský prezident Vladimir Putin oznámil v skorých ranných hodinách svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu, ktorú označil za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Útok sa začal o necelú hodinu po prejave.
– Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
– Lídri EÚ na mimoriadnom samite rozhodne odsúdili agresiu a dohodli sa na uvalení sankcií na Rusko.
– Severoatlantická aliancia rozhodla o posilnení svojich pozemných, námorných a vzdušných síl na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
– Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.
26. februára – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára – V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
MAREC
2. marca – Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca – V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca – Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca – Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa – národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach – sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca – V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny – Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca – Európski lídri sa na samite vo Versailles zhodli na ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ.
14. marca – Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Moskva oznámila, že ruská delegácia prerušuje prácu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a nebude sa zúčastňovať na jeho zasadnutiach.
15. marca – Kvôli invázii na Ukrajinu bola Ruská federácia vylúčená z Rady Európy.
16. marca – Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
29. marca – V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
APRÍL
1. apríla – Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom samite EÚ – Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla – V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
6. apríla – Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla – Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu. Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
MÁJ
5. mája – Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
8. mája – Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
10. mája – Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci.
18. mája – Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája – Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
23. mája – Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
27. mája – Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".
31. mája – Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny.
JÚN
6. júna – Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd.
JÚL
29. júla – Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
AUGUST
16. augusta – Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.
SEPTEMBER
13. septembra – Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.
15. septembra – Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva. Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.
20. septembra – Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.
21. septembra – Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.
23. septembra – V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.
26. septembra – V blízkosti dánskeho ostrova Bornholm bol oznámený únik plynu na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.
OKTÓBER
4. októbra – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné".
5. októbra – Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), samozvanú Luhanskú ľudovú republiku (LĽH) a časti Záporožskej a Chersonskej oblasti.
8. októbra – Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.
11. októbra – Hlavy štátov V4: prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.
12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.
NOVEMBER
5. novembra – Irán prvýkrát priznal, že Rusku dodával bojové drony.
15. novembra – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.
16. novembra – Dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda. Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.
23. novembra – Poslanci EP v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.
25. novembra – Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
DECEMBER
1. decembra – Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval počas stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine.
3. decembra – Kremeľ oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ.
15. decembra – Členské štáty Európskej únie sa jednomyseľne dohodli na prijatí v poradí deviateho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
21. decembra – Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prijal vo Washingtone americký prezident Joe Biden.
28. decembra – Kremeľ odmietol desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s tým, že návrh na ukončenie konfliktu na Ukrajine musí prihliadať aj na novú "realitu" a na pripojenie štyroch ukrajinských administratívnych oblastí k Rusku.
Rok 2023
JANUÁR
5. januára – Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený "serióznemu dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
13. januára – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, aby sa pripojila k jeho mierovému plánu zameranému na ukončenie vojny na Ukrajine.
16. januára – Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala na zriadenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vedenie Ruska za inváziu na Ukrajinu.
25. januára – Nemecko dodá Ukrajine tanky Leopard 2. Nový spolkový minister obrany Boris Pistorius spresnil, že prvé tanky Leopard by mohli byť na Ukrajinu dodané za približne tri mesiace.
30. januára – Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu, ktorá sa podľa neho vedie samovoľne. Chorvátsky prezident Zoran Milanovič skritizoval západné krajiny za poskytovanie tankov a iných zbraní Ukrajine na boj proti ruským inváznym silám. Tvrdí, že poskytovanie zbraní Kyjevu iba predlžuje konflikt.
FEBRUÁR
2. februára – Pobaltské krajiny a Poľsko žiadajú medzinárodné športové organizácie, aby zakázali športovcom z Ruska a Bieloruska súťažiť na olympijských hrách a ďalších športových podujatiach počas vojny na Ukrajine.
6. februára – Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths uviedol, že od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny do susedných krajín už takmer osem miliónov ľudí.
8. februára – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Londýna, kde sa stretol s britským kráľom Karolom III., premiérom Rishim Sunakom a vystúpil pred členmi oboch komôr britského parlamentu. Vo večerných hodinách pricestoval ukrajinský prezident do Paríža, kde sa stretol na neskorej pracovnej večeri s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
9. februára – Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Bruselu, kde sa zúčastnil na mimoriadnom samite Európskej únie. Počas osobného stretnutia s dočasne povereným predsedom vlády SR Eduardom Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na účely obrany pred ruskou agresiou. Heger mu odpovedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
10. februára – Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že akékoľvek rozhodnutie o dodávke bojových lietadiel Ukrajine musí prísť od NATO.
16. februára – Národná rada SR opätovne odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadrila podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
18. februára – Viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová obvinila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. USA tak prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti.
20. februára – Americký prezident Joe Biden dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu. Išlo vôbec o prvú návštevu šéfa Bieleho domu na Ukrajine od začiatku ruskej invázie a prvú za uplynulých 15 rokov.
21. februára – Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. V prejave o stave krajiny to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Severoatlantická aliancia je v súčasnosti silnejšia než kedykoľvek predtým, vyhlásil vo Varšave americký prezident Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu bolo zaznamenaných najmenej 18 955 civilných obetí, informoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCR). Podľa správy UNHCR bolo z tohto počtu 7 199 zabitých a 11 756 ranených. Skutočné čísla sú však podstatne vyššie.
(tasr, est)
