Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko plánuje znížiť v marci vývoz ropy zo západných prístavov až o štvrtinu

Rusko plánuje na budúci mesiac znížiť export ropy zo svojich západných prístavov až o štvrtinu, čo prekonáva rozsah poklesu produkcie, ktorý Moskva oznámila na začiatku roka. Uviedli to tri zdroje z ruského ropného trhu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa zdrojov plánuje Rusko zredukovať export ropy zo svojich západných prístavov v marci oproti februáru až o 25 percent. Ruské ministerstvo energetiky sa k informáciám nevyjadrilo a rovnako nereagoval ani ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť.

Moskva už v januári oznámila, že v marci zníži produkciu ropy približne o 500-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov). Tento objem predstavuje zhruba 5 percent ruskej a 0,5 percenta celosvetovej produkcie. Toto zníženie bude podľa ruských predstaviteľov trvať jeden mesiac a je reakciou na zavedenie cenových stropov na ruskú ropu a ropné produkty.        

Rusku sa doteraz podarilo presmerovať časť svojho ropného exportu z Európy do Indie, Číny a Turecka. Tieto krajiny sa západnými sankciami voči Rusku neriadia a privítali lacnejšie dodávky po tom, ako Moskva na svoju produkciu ponúkla zľavy.

S presmerovavaním už spracovaných ropných produktov má však Moskva väčšie problémy. Indické, turecké a čínske rafinérie totiž zaplavili trh palivami, ktoré vyrobili z dodanej ruskej ropy.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsky premiér pricestoval do Kyjeva deň pred prvým výročím ruskej invázie

Španielsky premiér Pedro Sánchez pricestoval vo štvrtok do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby prejavil tejto krajine napadnutej Ruskom podporu. Z vlaku v Kyjeve vystúpil predseda španielskej vlády deň pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára 2022. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Dnes, rok po začiatku vojny, sa do Kyjeva vraciam," napísal Sánchez na Twitteri a pripojil video, ako v ukrajinskej metropole vystupuje z vlaku. „Budeme stáť pri Ukrajine a jej ľude až dovtedy, kým sa do Európy nevráti mier," dodal v tweete v španielčine i ukrajinčine.

Sánchez navštívil Kyjev už 21. apríla 2022; bol tam vtedy spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

Podporu prejavil Ukrajine pred prvým výročím ruskej invázie aj americký prezident Joe Biden, ktorý nečakane pricestoval do Kyjeva tento týždeň v pondelok. Stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil ďalšiu americkú vojenskú pomoc v hodnote pol miliardy dolárov.

Ukrajinské vedenie naliehavo žiada spojencov najmä o ťažkú bojovú techniku. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová v stredu v parlamente v Madride preto oznámila, že jej krajina pošle šesť svojich tankov Leopard nemeckej výroby Ukrajine, aby jej pomohli v boji proti Rusku.

Týchto šesť tankov sa v súčasnosti opravuje a Španielsko môže poslať Ukrajine ďalšie Leopardy, „ak to bude potrebné a ak naši spojenci o to požiadajú", priblížila ministerka.

(tasr)

Minúta  |  

Sarmat, Kinžal, Zirkón, pokračujeme v masívnej výrobe. Putin hrozí posilňovaním ruského jadrového arzenálu

Ruský prezident Vladimir Putin využil vo štvrtok príhovor k ruskému sviatku Deň obrancov vlasti na vyhrážanie sa, že Moskva posilní svoj jadrový arzenál. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

"Zvýšenú pozornosť budeme tak ako aj predtým venovať jadrovej triáde," uviedol Putin v príhovore zverejnenom skoro ráno Kremľom. Ako jadrová triáda sa označujú jadrové rakety odpaľované zo zeme, z mora a zo vzduchu.

Putin tiež uviedol, že tento rok bude prvýkrát do bojovej služby nasadená medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorá dokáže niesť niekoľko jadrových hlavíc súčasne.

"Budeme pokračovať v hromadnej výrobe hypersonických rakiet Kinžal vypaľovaných zo vzduchu a hypersonických rakiet Zirkón vypaľovaných z mora," uviedol tiež Putin.

Šéf Kremľa v utorkovom prejave oznámil, že Rusko pozastavuje účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. Táto dohoda bola pritom poslednou platnou zmluvou o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Havarované lietadlo pri Trenčianskych Stankovciach malo čisto mužskú posádku, jednou z obetí je policajt

Pri stredajšom páde malého motorového lietadla pri obci Trenčianske Stankovce v okrese Trenčín zomreli štyria muži. Ako informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti, na mieste udalosti vyhasol život 42-ročného a 25-ročného muža z okresu Trenčín, 43-ročného muža z okresu Topoľčany a 26-ročného muža z okresu Spišská Nová Ves.

Polícia zároveň potvrdila, že jednou z obetí je aj člen Policajného zboru.

„Prípad si prevzal vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Na mieste prebiehali do neskorých nočných hodín prvotné vyšetrovacie úkony, v ktorých sa bude pokračovať aj dnes. V predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie, a to vo veci zločinu všeobecného ohrozenia," uviedla polícia s tým, že na miesto nešťastia boli privolaní pracovníci Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru, ktorí by mali bližšie objasniť okolnosti a príčiny tejto tragédie.

Malé motorové lietadlo spadlo do poľa pri Trenčianskych Stankovciach v stredu 22. februára popoludní. Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky, záchranári povolali aj vrtuľník, avšak na mieste nešťastia našli štyroch ľudí už bez známok života.

(tasr)

Minúta  |  

Medzinárodný súdny dvor nariadil Azerbajdžanu, aby umožnil prejazd Lačinským koridorom

Medzinárodný súdny dvor v stredu nariadil Azerbajdžanu, aby „podnikol všetky dostupné kroky“ na umožnenie voľného pohybu po jedinej ceste medzi Arménskom a etnicky arménskym Arcachom (Náhorným Karabachom) v Azerbajdžane.

Lačinský koridor od polovice decembra blokujú demonštranti, ktorí o sebe tvrdia, že sú environmentálni aktivisti, a ohrozujú dodávky potravín pre obyvateľov Náhorného Karabachu.

Právne záväzné rozhodnutie, ktoré prešlo v pomere hlasov 13:2, nasleduje po tom, ako obe krajiny podali na súd žaloby, v ktorých obviňovali druhú stranu z porušenia dohovoru zameraného na odstránenie rasovej diskriminácie. Stredajšie rozhodnutie o zablokovanom Lačinskom koridore prišlo viac ako dva roky po tom, ako krajiny ukončili najnovšiu vojnu v Náhornom Karabachu, počas ktorej zahynulo 6 800 vojakov a pripravila o strechu nad hlavou asi 90-tisíc civilistov.

Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia trvá konflikt o spomenutý región, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom. Počas bojov o región z jesene 2020 Azerbajdžan prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti. Rusko vtedy sprostredkovalo dohodu o prímerí a vyslalo takmer 2-tisíc členov mierových jednotiek, ktorí majú dozerať na dodržiavanie dohody, vrátane kontroly Lačinského koridoru.

(tasr)

Minúta  |  

Takú rozsiahlu vojenskú podporu Západu pre Ukrajinu čakal málokto, tvrdí analytik

Rozsah vojenskej podpory západných krajín pre Ukrajinu po začiatku ruskej invázie mnohých prekvapil. Len málokto očakával, že členovia Severoatlantickej aliancie poskytnú Kyjevu i moderné tanky či výcvik pre ukrajinských vojakov. Pre TASR to povedal Niklas Masuhr, bezpečnostný analytik zo Spolkovej technickej vysokej školy vo švajčiarskom Zürichu.

Rusko spustilo rozsiahly útok na susednú Ukrajinu vlani 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin to označil za "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom mala byť "demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny".

Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie veľkú časť Doneckej a Luhanskej oblasti na východe a časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V súčasnosti prebiehajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti – ohniskom bojov je už niekoľko mesiacov mesto Bachmut v Doneckej oblasti.

Masuhr si myslí, že za súčasných podmienok sa frontová línia s najväčšou pravdepodobnosťou do leta zásadne neposunie ani jedným smerom. Podľa jeho slov sa zdá, že Rusko ani Ukrajina momentálne nedokážu viesť prelomové vojenské operácie.

Pripomenul však, že ak by sa podmienky na bojisku zásadne zmenili, napríklad ak by jedna zo strán vyčerpala svoje zásoby munície, situácia by sa mohla rýchlo zmeniť.

Západné krajiny poskytli Ukrajine od začiatku vojny rozsiahlu vojenskú podporu – dodali jej napríklad systémy protivzdušnej obrany či húfnice a prisľúbili aj moderné tanky i bojové vozidlá pechoty (BVP) potrebné na spustenie protiofenzívy.

Masuhr uviedol, že západné tanky sú pre Ukrajinu dôležité, no zdôraznil najmä veľký význam bojových vozidiel pechoty Marder a Bradley, ktoré podľa neho Kyjev nevyhnutne potrebuje na prechod do protiofenzívy. Jedna obrnená brigáda však vývoj vojny nezmení, poznamenal.

"Systémy protivzdušnej obrany a delostrelectvo (vrátane munície) pravdepodobne zostanú najdôležitejšie, keďže ide o minimálne požiadavky na obranu," uviedol analytik. Ukrajina sa podľa neho nemôže spoliehať na to, že Rusko vyčerpá svoje zásoby munície.

Generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, nedávno povedal, že Rusko ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu svoje ciele vojenskou cestou a očakáva preto, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí za rokovacím stolom.

Masuhr uviedol, že situácia na bojisku zásadne ovplyvňuje vyjednávacie pozície. Podľa jeho slov je teda otázne to, či budú mierové rokovania rovnocenné, alebo bude mať jedna zo strán výraznú výhodu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.