Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci za hnutie Sme rodina chcú spresniť určovanie ročnej sadzby dane zo stavieb

Od začiatku októbra tohto roka by sa malo spresniť určovanie ročnej sadzby dane zo stavieb. Mestá a obce ako správcovia daní majú podľa platnej legislatívy upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.

Takýto násobok najnižšej ročnej sadzby dane sa však má vzťahovať na sadzby dane určené v jednotlivej časti obce, resp. na sadzby dane určené v jednotlivom katastrálnom území. Vyplýva to z návrhu novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý do parlamentu predložila trojica poslancov NR SR za hnutie Sme rodina.

„Uvedené riešenie ochráni najmä ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku," upozorňujú poslanci za hnutie Sme rodina. Mestá a obce ako správcovia dane majú podľa poslancov v súčasnosti aj väčšie rozdiely medzi sadzbami dane ako desaťnásobok. „Je to spôsobené tým, že ide o kvalitatívne rozdielne časti obce, napríklad centrálnu časť a okrajovú časť obce, alebo turisticky významný časť obce, alebo rozdielne katastrálne územia," uviedli.

Poslanci za hnutie Sme rodina tiež navrhujú posunúť povinnosť upraviť rozdiel medzi ročnými sadzbami tejto dane na desaťnásobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. „Uvedené riešenie ochráni najmä ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia zákona spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti už od 1. januára 2024," dodali poslanci za hnutie Sme rodina.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: V USA sa ako LGBTQ vlani identifikovalo 7 percent dospelých. Ich podiel sa každou generáciou násobí

Až 7,2 percenta dospelého obyvateľstva v Spojených štátoch sa v roku 2022 považovalo za členov LGBTQ komunity. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast o desatinu percentuálneho bodu. Vyplýva to z prieskumu analytickej spoločnosti Gallup, ktorý bol zverejnený v stredu. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na denník New York Daily News.

Spoločnosť Gallup zaznamenala v otázke príslušnosti k LGBTQ komunite narastajúci trend. V roku 2012 sa totiž len 3,5 percent dospelých Američanov identifikovalo ako gejovia, lesby, bisexuáli či transgenderové osoby.

Výskumníci pripisujú zvýšenie počtu LGBTQ osôb mladším generáciám, najmä ľuďom narodeným v rokoch 1997 – 2004, ktorí sa označujú aj ako generácia Z. Až 20 percent dospelých z tejto generácie sa identifikuje ako LGBTQ. Toto číslo je však u mileniálov, čiže osôb narodených v rokoch 1981 – 1996, citeľne nižšie. Za homosexuálov, bisexuálov a trangenderových ľudí sa označuje len 11,2 percenta z nich. Spomedzi ľudí narodených v rokoch 1965 – 1980, v generácii X, patrí do LGBTQ komunity len 3,3 percenta osôb.

Prieskum sa uskutočnil cez telefón na vzorke 10-tisíc dospelých, ktorí dostali otázku, či sa identifikujú ako lesby, gejovia, bisexuáli, transgenderové osoby alebo inak, napríklad ako pansexuáli alebo asexuáli. Respondenti si mohli vybrať aj viac odpovedí súčasne.

Najväčší počet účastníkov prieskumu sa identifikoval ako bisexuáli, ktorí prevládajú aj medzi mladšou generáciou.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že „počet LGBTQ osôb bude v Spojených štátoch pravdepodobne narastať, tento trend však závisí najmä od mladých ľudí," vysvetlili výskumníci.

(tasr)

Minúta  |  

Wallace sa domnieva, že vojna na Ukrajine môže trvať aj ďalší rok

Britský minister obrany Ben Wallace si myslí, že vojna na Ukrajine môže trvať ešte aj ďalší rok. Uviedol to v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu LBC. TASR o tom informuje podľa správ britskej spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

Na otázku moderátora, či „budeme aj o 12 mesiacov diskutovať o prebiehajúcej vojne na Ukrajine", Wallace odpovedal: „Myslím, že budeme."

„Rusko ukázalo, že úplne ignoruje nielen životy obyvateľov Ukrajiny, ale aj životy svojich vlastných vojakov. Sedíme tu 12 mesiacov – a v dôsledku tohto katastrofického nesprávneho výpočtu a agresie (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je mŕtvych alebo zranených 188-tisíc ruských vojakov," povedal.

Dodal, že niekto, kto prekročil všetky hranice a myslí si, že to, čo robí svojim vlastným ľudom je v poriadku, sa pravdepodobne nezastaví.

Šéf britského rezortu obrany sa domnieva, že Putinovou pôvodnou ambíciou bolo obsadiť Kyjev do troch dní, dobyť všetky veľké ukrajinské mestá v priebehu troch týždňov – a bude po všetkom. „Z jeho trojdňovej ofenzívy sa stala 365-dňová ofenzíva" a ešte stále nedosiahol ani jeden zo stanovených cieľov, povedal.

Wallace hovoril aj o možnom dodaní stíhačiek na Ukrajinu. Podľa jeho slov už údajne prebiehajú rokovania s jednou východoeurópskou krajinou z NATO, ktorá chce ukrajinskej armáde poskytnúť stíhačky MiG-29. Zdôraznil však, že Severoatlantická aliancia nie je priamou súčasťou konfliktu na Ukrajine. Podpora členských krajín organizácie NATO Kyjevu je však podľa neho „pozoruhodná".

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Ukrajina vyzvala krajiny, aby hlasovali za zachovanie jej územia

Ukrajinský minister zahraničných vecí v stredu, pred blížiacim sa prvým výročím začiatku ruskej invázie vyzval štáty sveta, aby dokázali, že stoja za Chartou OSN a hlasovali za schválenie rezolúcie Organizácie Spojených národov (OSN) vyzývajúcej na mier, ktorý vojnou zničenej krajine zabezpečí „suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť“.

Dmytro Kuleba tiež počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN upozornil, že napriek „prázdnym volaniam“ Moskvy po rokovaniach, „chce Rusko stále zničiť Ukrajinu ako národ“.

Rezolúcia, o ktorej bude 193-členné zhromaždenie hlasovať vo štvrtok, podľa neho „prispeje k našim spoločným snahám o ukončenie tejto vojny, ako aj k ochrane základných princípov medzinárodného práva a Charty OSN“.

Hlasovanie označil Kuleba za „rozhodujúci moment pre ukázanie podpory, jednoty a solidarity“ a zároveň pripomenul, ako pred zhromaždením stál niekoľko dní pred 24. februárom 2022 a vyzýval členské štáty, aby zabránili vojne. Napriek všetkému si Ukrajina podľa neho uplatnila právo na sebaobranu zakotvené v Charte OSN a dokázala „zastaviť omnoho silnejšieho agresora a vyhnať ho z polovice novo okupovaného územia“.

Krajinám, ktoré by sa chceli priateliť s oboma stranami a chcú koniec vojny „s akýmkoľvek výsledkom“ Kuleba odkázal, že v tejto vojne nie sú dve strany, „je len agresor a obeť“. „Nikdy v nedávnej histórii nebola hranica medzi dobrom a zlom taká jasná. Jedna krajina chce len žiť. Druhá chce zabíjať a ničiť. Na svete nie je krajina, ktorá by chcela mier tak veľmi ako Ukrajina,“ skonštatoval.

Krajiny, ktoré sa nechcú postaviť na stranu Ukrajiny, tiež vyzval, aby sa teda postavili na stranu Charty OSN, medzinárodného práva a piatich rezolúcií Valného zhromaždenia prijatých od začiatku invázie a postavili sa za zachovanie územnej celistvosti každej krajiny. „Je v tejto miestnosti niekto, kto je pripravený dať jeden meter štvorcový svojho územia krvilačnému susedovi?“ spýtal sa.

Predseda Valného zhromaždenia OSN Csaba Kőrösi a generálny tajomník OSN António Guterres otvorili mimoriadne zasadnutie, počas ktorého by malo ešte pred hlasovaním vystúpiť takmer 80 krajín, vrátane viac ako desiatky ministrov.

Guterres ruskú inváziu označil za „urážku nášho kolektívneho svedomia“, ktorá porušuje Chartu OSN a spochybňuje „základné princípy a hodnoty nášho multilaterálneho systému“. Pozícia OSN je podľa neho „jednoznačne“ v podpore princípov Charty. „Sme oddaní suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny, v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ vyjadril sa. „Je najvyšší čas ustúpiť z okraja,“ vyzval, pričom varoval pred možnosťou, že sa konflikt vymkne spod kontroly a poukázal na nezodpovednú vojenskú aktivitu v najväčšej európskej jadrovej elektrárni v Zaporižžii, implicitné hrozby použitím jadrových zbraní a rastúcu nestabilitu v regióne a tiež globálne napätie a rozpory. „Uspokojenie len prehĺbi krízu a bude ďalej oslabovať naše spoločné princípy vyhlásené v Charte,“ dodal.

Valné zhromaždenie sa stalo najdôležitejším orgánom OSN, ktorý sa venuje vojne na Ukrajine, keďže Bezpečnostná rada, ktorej úlohou je zachovávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, je paralyzovaná v dôsledku ruského práva veta. I keď predchádzajúcich päť rezolúcií o Ukrajine nie je právne záväzných, ako by boli rezolúcie Bezpečnostnej rady, predstavujú dôležitý pohľad na názor sveta.

Keďže vo Valnom zhromaždení nie je právo veta, je isté, že rezolúciu vo štvrtok schvália, otázkou však je s koľkými hlasmi. Rezolúcia z októbra, ktorá odsudzovala ruský „pokus o ilegálnu anexiu“ štyroch ukrajinských oblastí a žiadala jeho okamžité zvrátenie, napríklad, získala najviac hlasov spomedzi piatich rezolúcií - 143:5, pričom 35 krajín sa zdržalo hlasovania.

Bielorusko, ako blízky spojenec Ruska navrhlo sériu zmien v rezolúcii, o ktorých sa bude hlasovať najprv. Sú medzi nimi, napríklad, odstránenie formulácií hovoriacich o „invázii na Ukrajinu“ alebo „agresii Ruskej federácie“ a tiež požiadavky na okamžité stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia. V bieloruskom návrhu tiež vyzývajú na začiatok mierových rokovaní, zastavenie „posielania zbraní do oblasti konfliktu“ a členské štáty by sa podľa neho mali venovať základným príčinám konfliktu, „vrátane legitímnych bezpečnostných obáv členských štátov“.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia tvrdil, že Ukrajina minula „všetok svoj vojenský potenciál“ v prvých týždňoch od „začiatku aktívnej fázy ukrajinskej krízy“ a o rok neskôr je to kolektívny Západ, vrátane Spojených štátov, Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ), ktoré Kyjivu poskytujú zbrane, muníciu a spravodajské informácie. „Začína byť úplne jasné, že ukrajinská kríza bude len katalyzátorom, ktorý spôsobí, že na povrch vypláva vnútorná rusofóbia. Kontaminovala už americké a európske elity“, ktoré medzi sebou súperia v zavádzaní sankcií, hoci tie najviac postihujú rozvojový svet, povedal.

(sita)

Minúta  |  

Rezort práce súhlasí s návrhom na zavedenie 830-eurového príspevku aj na štvrté narodené dieťa

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s poslaneckým návrhom na zavedenie takmer 830-eurového príspevku pri narodení dieťaťa aj na štvrté narodené dieťa. Týmto krokom sa podľa rezortu pomôže najmä viacdetným rodinám.

Zavedenie zvýšeného príspevku na štvrté narodené dieťa si podľa ministerstva vyžiada približne 1,3 milióna eur ročne. Uvádza sa to v stanovisku ministerstva práce a sociálnych vecí k návrhu novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý rezort predložil do pripomienkového konania.

Od začiatku mája tohto roka by príspevok pri narodení dieťaťa v sume takmer 830 eur mala dostať matka aj na dieťa narodené zo štvrtého pôrodu. Návrh novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa od poslancov Národnej rady SR za hnutie OĽaNO na čele s Annou Záborskou parlament začiatkom februára posunul do druhého čítania.

„Diskusia o podpore pri narodení dieťaťa sa vedie už dlho. Návrh zákona prináša rozšírenie poskytovania príspevku aj na štvrté dieťaťa narodené tej istej matke v plnej výške oproti v súčasnosti redukovanej výške," uviedli predkladatelia.

Výška príspevku pri narodení dieťaťa v súčasnosti dosahuje 829,86 eura, ak ide o dieťa narodené z prvého až tretieho pôrodu. Na dieťa narodené zo štvrtého a ďalšieho pôrodu dostáva matka príspevok v sume 151,37 eura.

(sita)

Minúta  |  

Rusko plánuje znížiť v marci vývoz ropy zo západných prístavov až o štvrtinu

Rusko plánuje na budúci mesiac znížiť export ropy zo svojich západných prístavov až o štvrtinu, čo prekonáva rozsah poklesu produkcie, ktorý Moskva oznámila na začiatku roka. Uviedli to tri zdroje z ruského ropného trhu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa zdrojov plánuje Rusko zredukovať export ropy zo svojich západných prístavov v marci oproti februáru až o 25 percent. Ruské ministerstvo energetiky sa k informáciám nevyjadrilo a rovnako nereagoval ani ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť.

Moskva už v januári oznámila, že v marci zníži produkciu ropy približne o 500-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov). Tento objem predstavuje zhruba 5 percent ruskej a 0,5 percenta celosvetovej produkcie. Toto zníženie bude podľa ruských predstaviteľov trvať jeden mesiac a je reakciou na zavedenie cenových stropov na ruskú ropu a ropné produkty.        

Rusku sa doteraz podarilo presmerovať časť svojho ropného exportu z Európy do Indie, Číny a Turecka. Tieto krajiny sa západnými sankciami voči Rusku neriadia a privítali lacnejšie dodávky po tom, ako Moskva na svoju produkciu ponúkla zľavy.

S presmerovavaním už spracovaných ropných produktov má však Moskva väčšie problémy. Indické, turecké a čínske rafinérie totiž zaplavili trh palivami, ktoré vyrobili z dodanej ruskej ropy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.