Preskočiť na obsah
  |  

Moldavsko poprelo tvrdenia Ruska, že sa Ukrajina chystá vpadnúť do Podnesterska

Moldavsko poprelo vo štvrtok tvrdenia ruského ministerstva obrany, že Ukrajina plánuje vtrhnúť do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti vo štvrtok citovali ruský rezort obrany, podľa ktorého Ukrajina plánuje napadnúť Podnestersko. Ako zámienku pritom využije údajný útok ruských vojsk z územia Podnesterska na Ukrajinu. Rusko má totiž v tomto odštiepeneckom regióne svojich vojakov oficiálne označovaných ako mierotvorcov.

Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj. „Vyzývame na pokoj a na prijímanie informácií z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov," uviedla moldavská vláda na sociálnej sieti Telegram.

„Naše inštitúcie spolupracujú so zahraničnými partnermi a v prípade hrozby pre našu krajinu bude verejnosť rýchlo informovaná," dodal Kišiňov.

„Naše inštitúcie majú naplánovanú odpoveď na celé spektrum hrozieb... Samozrejme, máme obmedzené prostriedky, ale nie sme v tom sami," uviedol pre Reuters moldavský minister zahraničných vecí.

Moldavská prezident Maia Sanduová, ktorá je za to, aby Moldavsko vstúpilo do Európskej únie, obvinila prednedávnom Moskvu, že plánuje prevrat s cieľom zvrhnúť vládu v Moldavsku.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou a po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vypukla zakrátko vojna medzi proruskými separatistami z Podnesterska a moldavskou vládou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prednedávnom varoval, že je „očividné", že Rusko sa po invázii na Ukrajinu nezastaví a že rozmýšľa nad spôsobmi, ako Moldavsko „zadusiť".       

(tasr)

  |  

Rezort diplomacie: Hodnota celkovej doterajšej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur

Slovensko patrí v celosvetovom meradle k top desiatim krajinám, ktoré po vypuknutí vojny pomáhajú Ukrajine. Hodnota celkovej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur. V tlačovej správe o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV).

Objemovo dosahuje humanitárny materiál, ktorý Slovensko poskytlo Ukrajine, 850 ton. SR momentálne realizuje štyri humanitárne projekty na Ukrajine, vďaka ktorým sú pre viac ako 60-tisíc ľuďom zabezpečované urgentné potreby.

Ako uviedol rezort diplomacie, Slovensko poskytlo Ukrajine zo spomínanej celkovej hodnoty dodatočnú podporu v sume 2,5 milióna eur v dôsledku pokračujúceho vojenského konfliktu a zvýšených humanitárnych potrieb najmä počas príprav na náročné zimné obdobie. Slovensko dodalo 300 generátorov, 360 ohrievačov, takmer 13-tisíc diek, 2 300 paplónov, 2 300 vankúšov, 2 300 plachiet, 2 300 posteľných súprav, 3-tisíc hygienických balíčkov a 5 600 lekárničiek, príslušenstvo ku generátorom a ohrievačom a tiež termooblečenie.

„Cez SK UCPM hub pri Košiciach, ktorý je dostupný všetkým členským štátom EÚ, ktoré majú záujem o doručenie materiálnej pomoci na Ukrajinu, bolo doteraz prepravených 2,5 tisíca tony humanitárnej pomoci v hodnote 50 miliónov eur," uviedlo MZV. Dodalo, že nad rámec materiálnej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje, podporuje Ukrajinu aj prostredníctvom viacerých medzinárodných humanitárnych organizácií, ako aj lokálnych mimovládnych organizácií, na ktorých aktivity na pomoc ľuďom v núdzi od februára minulého roku poskytlo takmer 1,6 milióna eur.

„Vďaka finančným príspevkom Slovenska sú zabezpečené dodávky vody a hygienického materiálu ľuďom, ktorí sa v dôsledku pokračujúcej vojny na Ukrajine museli presídliť do krytov civilnej ochrany v Dnipre," informovalo ministerstvo. Spresnilo, že Slovensko finančne podporilo aj ochranu investigatívnych novinárov na Ukrajine, a to prostredníctvom nákupu materiálu na zaistenie ich bezpečnosti, ako napríklad nepriestrelné vesty, prilby, núdzové ubytovanie či balíky prvej pomoci.

Rezort diplomacie vysvetlil, že najzraniteľnejšími obeťami každého vojnového konfliktu sú ženy a dievčatá, ktoré čelia sexuálnemu násiliu. Slovensko preto s použitím financií z Fondu vzájomnej pomoci podporilo vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia v meste Ivano-Frankivsk v západnej časti Ukrajiny.

MZV súčasne poskytlo aj dva finančné príspevky ministra zahraničných vecí na revitalizáciu, rekonštrukciu a podporu energetickej sebestačnosti dvoch zariadení na Ukrajine v celkovej výške takmer 270-tisíc eur pre detský domov v obci Seredné a Krajský dom detí v meste Svaljava. „Príspevky SR detskému domovu zabezpečili v čase ohrozenia počas bombových úrokov teplé mlieko a jedlo pre vyše sto detí a umožnili vybudovať nové priestory pre desiatky novoprijatých deti," spresnilo ministerstvo.

(sita)

  |  

Rok po začiatku invázie verí vo víťazstvo Ukrajiny 95 percent jej obyvateľov

Približne 95 percent Ukrajincov je presvedčených, že Ukrajina nad ruskými inváznymi silami zvíťazí. Vyplýva to z prieskumu ukrajinského sociologického inštitútu Rating Group (grupa Rejtyng) zhotoveného začiatkom februára, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Tento prieskum – zverejnenený len niekoľko dní pred prvým výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu – tiež ukazuje nárast dôvery v ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dôvera v Zelenského vzrástla na 90 percent v porovnaní s 36 percentami v januári 2022, teda mesiac pred začiatkom invázie.

Na 97 percent vzrástla aj dôvera v armádu v porovnaní so 65 percentami z roka 2019.

Približne 17 percent respondentov tiež uviedlo, že v prebiehajúcej vojne prišlo o niekoho milovaného, čo je viac než pred šiestimi mesiacmi, keď takúto odpoveď uviedlo deväť percent opýtaných.

Naopak, oproti marcu klesol počet Ukrajincov, ktorí sú v dôsledku vojny odlúčení od rodiny, a to zo 44 na 21 percent.

O prácu prišla približne tretina pracujúceho obyvateľstva na Ukrajine, vyplýva z prieskumu.

Ukrajinci sa tiež stále viac prikláňajú k prozápadnému smerovaniu svojej vlasti. Približne 87 percent respondentov bolo za vstup Ukrajiny do Európskej únie a 86 percent súhlasilo s jej vstupom do NATO. Pred začiatkom invázie z vlaňajšieho februára bolo za vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie 62 percent Ukrajincov a 30 percent bolo proti.

V marci 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, bolo viac respondentov (43 percent) proti vstupu do NATO než za vstup (34 percent).

V najnovšom prieskume uviedla vyše polovica opýtaných (58 percent), že je nemožné obnoviť priateľské vzťahy s Ruskom. Približne 11 percent si myslí, že by to bolo možné v priebehu 10–15 rokov. Zhruba 22 percent respondentov si myslí, že by sa to dalo až o 20–30 rokov.

Tento prieskum – zverejnený v utorok – bol vykonaný vo februári a zúčastnilo sa na ňom vyše 1600 Ukrajincov žijúcich v rôznych častiach Ukrajiny. Na prieskume sa nezúčastnili ľudia žijúci na Kryme a na územiach okupovaných Ruskom.                        

(tasr)

  |  

Pre verejnosť sa Slovenská národná galéria opäť otvorí od 2. marca

Slovenská národná galéria (SNG) sa od 2. marca opäť otvorí verejnosti. Otvorená bude, určitý čas, vo štvrtky, piatky, soboty a nedele.

Vo štvrtky bude otvorená od 12.00 do 20.00. Ostatné tri dni privíta návštevníkov od 10.00 do 18.00. Počas pondelka, utorka a stredy ostane SNG zatvorená. Zatvorené ostávajú aj priestory Esterházyho paláca, a to až do odvolania. Informovala o tom SNG.

Počas dní, keď bude galéria otvorená, budú pre návštevníkov prístupné aj Kníhkupectvo Ex Libris a pop-up kaviareň SVÄG TO GO. Návštevníkov čakajú výstavy Prológ 12 farieb reality a Prečo (ume)nie?, rovnako aj projekt Monumentálky.

(sita)

  |  

Népszava: Maďarská vláda predsa len nebude vetovať sankčný balík

Maďarská prezidentka Katalin Nováková podpísala v stredu vo Varšave vyhlásenie predstaviteľov Bukureštskej deviatky (B9) odsudzujúce ruskú agresiu a maďarská vláda upustila od zámeru vetovať nový balík sankcií Európskej únie proti Rusku. Konštatovalo to vo štvrtok internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Summit zoskupenia B9 vo Varšave, ktoré tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko — a boli na ňom prítomní aj americký prezident Joe Biden a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, bolo prístupné pre médiá iba v úvode, zvyšok rokovaní prebiehal za zatvorenými dverami.

Záverečné vyhlásenie summitu, ktoré odsudzuje brutálnu a krvavú ruskú agresiu proti Ukrajine, podpísali všetci zúčastnení vrátane maďarskej prezidentky Katalin Novákovej.

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie v tom čase v Bruseli rokovali o desiatom balíku sankcií proti Rusku. Podľa dopoludňajších správ spravodajského portálu Politico hrozila síce Orbánova vláda opäť vetovaním, popoludní však od pôvodného zámeru upustila aj Budapešť a prijatie desiateho sankčného balíka sa odložilo na štvrtok iba z technických príčin.

Maďarská vláda chcela pôvodne vyškrtnúť zo sankčného zoznamu deväť osôb – v stredu to boli už iba štyri osoby. Pôvodne nepodporila ani rozšírenie sankcií na rodinných príslušníkov a bola aj proti predĺženiu už účinných sankčných opatrení z pol roka na jeden rok, píše Népszava.

(tasr)

  |  

Na diaľnici D1 za Piešťanmi havarovali tri autá, z jedného sa odtrhla chladiaca nadstavba

Diaľniční policajti vyšetrujú presné príčiny a okolnosti dopravnej nehody, ktorá dnes ráno ochromila dopravu na diaľnici D1 za Piešťanmi smerom na Trnavu. Policajti diaľnicu v smere do Trnavy z dôvodu dokumentovania nehody a odstraňovania jej následkov na viac ako dve hodiny úplne uzavreli.

Vodič menšieho nákladného auta krátko pred 6.00 z doposiaľ nezistených príčin zozadu narazil do kamiónu. Ten stál, pravdepodobne pre poruchu, v pravom odstavnom pruhu. Náraz bol taký silný, že z malého nákladiaku odtrhlo chladiacu nadstavbu, do ktorej vzápätí narazilo osobné auto Škoda Fabia.

„Po hrozivo vyzerajúcej nehode previezli záchranári vodiča z dodávky do nemocnice na vyšetrenie. Policajti podrobili všetkých vodičov dychovým skúškam s negatívnymi výsledkami,“ informovala trnavská polícia na sociálnej sieti.

(sita)