Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi použili novú taktiku. Naplnili transportér výbušninami a odpálili ho medzi ukrajinskými vojakmi

Ruská armáda začala pri svojej zimnej ofenzíve na Ukrajine používať novú taktiku. Naplnia obrnený transportér výbušninami a keď sa k nemu priblížia Ukrajinci, odpália ho. Informovali o tom ruské aj ukrajinské zdroje.

Ako uvádza twitterový účet EvroMajdan, „ruský dobytok“ umiestnil do viacúčelového obojživelného obrneného transportéra (MT-LB) takmer tonu vojenskej trhaviny trinitrotoluén a dve letecké bomby. Toto vozidlo potom poslali na ukrajinské pozície a odpálili.

Prvé video, ktoré nakrútili samotní Ukrajinci, zobrazuje opustený transportér. Druhé video zachytáva už situáciu po výbuchu.

https://twitter.com/EuroMaydan/status/1628460665970081794

Údajne desiatky obetí

Ako uviedol ruský spravodajský portál Pravda.ru s odvolaním sa na vojenských korešpondentov telegramového kanála Ruskaja Vesna, k útoku došlo v okolí mesta Svatove v Luhanskej oblasti.

Podľa portálu Rusi naplnili MT-LB leteckými bombami a výbušninami z odmínovacieho vozidla UR-77. Keď sa k transportéru priblížili ukrajinskí vojaci, celý arzenál na diaľku odpálili. O život prišli desiatky Ukrajincov, píše portál. O použití novej taktiky však informujú aj ukrajinské zdroje.

Vojenský bloger s prezývkou Starše Eddy k tomu poznamenal, keď prvýkrát počul o ruských „džihádmobiloch“, myslel si, že je to vtip.

„Píšu, že pomocou MT-LB, úspešne odstaveného na pozíciach Ozbrojených síl Ukrajiny, sa podarilo zlikvidovať až 60 ľudí,“ uviedol Starše Eddy.

(dod)

Minúta  |  

Černochová: Vďaka pomoci ČR a Poľska začal Ukrajine pomáhať aj Západ

Vďaka rýchlej pomoci najmä Českej republiky a Poľska začal Ukrajine pomáhať aj Západ. V histórii to bude kľúčový moment, povedala vo štvrtok česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Viac menej vďaka našej pomoci, vďaka naším a poľským včasným dodávkam sme dali Ukrajincom časový náskok, aby boli schopní brániť sa a odvracať niektoré regionálne bitky, napríklad tú pri Hostomeli," spresnila Černochová.

Za prelomovú potom označila návštevu vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Západné krajiny sa potom podľa nej začali k pomoci pridávať. „Na druhú stranu, Západ nám to vracia," povedala ministerka a pripomenula finančnú aj materiálnu podporu Spojených štátov či Nemecka Česku.

Spresnila tiež konkrétny vojenský materiál, ktorý Česko Ukrajine dodalo. Bolo to napríklad 38 tankov, 55 obrnených vozidiel, 13 húfnic, 12 raketometov či štyri kusy leteckej techniky. „Tá pomoc bola obrovská a stále pokračuje," komentovala dodávky ministerka.

„Ešte nejaký vojenský materiál v našich skladoch máme," dodala s tým, že nebude špecifikovať, čo ešte ČR Ukrajine pošle. Vo štvrtok vláda rozhodla o poskytnutí ďalších dodávok.

Novou formou pomoci by mohlo byť vyšetrovanie zločinov na Ukrajine. Vláda o tom bude rokovať v najbližších týždňoch a na Ukrajine by mohlo pôsobiť desať príslušníkov vojenskej polície.

Náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka pripomenul, že okrem materiálnej pomoci Česko pomáha aj s výcvikom ukrajinských vojakov. „Nie je veľa krajín, ktoré sú schopné cvičiť na úroveň práporov, my sme jedna z nich," povedal Řehka s tým, že to Ukrajinci oceňujú. Je to výhodné aj pre českú armádu, ktorá tak môže čerpať skúsenosti.

Okrem priamej štátnej pomoci poslali Ukrajine zbrane a vybavenie aj firmy českého obranného priemyslu v hodnote ďalších 30 miliárd korún (približne 1,3 miliardy eur).

O detailoch českej vojenskej pomoci prvýkrát hovoril český premiér Petr Fiala vo štvrtok po rokovaní krajín Bukurešťskej deviatky s americkým prezidentom Joe Bidenom.

Česká vláda z bezpečnostných dôvodov dlho odmietala konkretizovať pomoc pre Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Blaszczak: Americký Kongres schválil predaj systémov HIMARS Poľsku

Americký Kongres schválil predaj mobilných protilietadlových raketových systémov HIMARS Poľsku, informoval vo štvrtok na Twitteri poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

„Kongres potvrdil predaj týchto špičkových raketových systémov s dlhým doletom a ich dodávky poľským ozbrojeným silám. Zmluva bude podpísaná čoskoro!" napísal v tvíte minister obrany. Blaszczak dodal, že Poľsko získa takmer 500 súčastí týchto systémov.

Salvové raketomety HIMARS pomáhajú aj Ukrajine brániť sa voči ruskej invázii. Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že zmenili priebeh vojny. Umožnili presné útoky na logistické centrá a veliteľské stanovištia ruskej armády.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller povedal, že nákupy amerických zbraní sú pre Poľsko zárukou bezpečnosti. Upozornil, že dodávky poľských zbraní Ukrajine prebiehajú súbežne s nákupmi zbraní pre poľskú armádu.

„Keď pošleme vojenskú výzbroj na pomoc Ukrajine, svoju vlastnú ochranu a bezpečnosť vždy doplníme najnovšou výzbrojou. To sa deje súbežne," vysvetlil hovorca vlády.

Americká Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), ktorá sprostredkúva predaj zbraní do zahraničia, už začiatkom februára zdôraznila, že dodávka raketometov HIMARS posilní obranyschopnosť Poľska a jeho schopnosť odstrašovať regionálne hrozby.

Poľsko po ruskom vpáde na susednú Ukrajinu zvýšilo nákup zbraní. Od Spojených štátov to okrem raketometov HIMARS boli aj tanky Abrams a od Južnej Kórey taktiež tanky, húfnice a stíhačky.

(tasr)

Minúta  |  

Platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15-tisíc eur by sa mali zakázať pre všetkých jednotne, navrhla SaS

V súčasnosti je podľa legislatívy zákaz platieb v hotovosti dvojaký. Zatiaľ čo pre fyzické osoby – nepodnikateľov platí hranica 15-tisíc eur, nad ktorú sú platby v hotovosti zakázané, pre ostatné subjekty, teda pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov platí prísnejšia hranica, a síce 5-tisíc eur. Poslanci za stranu SaS predložili do parlamentu novelu zákona o obmedzení platieb v hotovosti, kde navrhujú jednotnú sumu 15-tisíc eur pre všetky osoby. Predkladatelia navrhujú účinnosť od 1. júla.

V procese schvaľovania vládneho návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Od januára 2013 zákon už podľa predkladateľov neprešiel zmenami.

„Uplynulé desaťročie umožňuje tento zákon spätne hodnotiť, pričom možno konštatovať, že jeho deklarovaný cieľ, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil,“ uvádzajú predkladatelia novely zákona.

Zatiaľ čo podnikatelia s nepoctivými úmyslami zákon podľa predkladateľov odignorovali a v kreatívnom účtovníctve pokračovali, poctivým podnikateľom zákon priniesol komplikáciu. Pri obchodnom styku s fyzickými osobami, kedy napríklad pri kúpe motorového vozidla museli klienta posielať faktúru bezhotovostne uhradiť do banky alebo na poštu a až potom mohli kupujúcemu vydať tovar.

„Zbytočne zákon pre fyzické osoby – nepodnikateľov umožňuje limit pre hotovostnú platbu do 15-tisíc eur, keď predajca – právnická osoba nesmie prijať platbu v hotovosti nad 5-tisíc eur bez ohľadu na to, či ju prijíma od fyzickej osoby – nepodnikateľa alebo od právnickej osoby, prípadne od fyzickej osoby – podnikateľa,“ uvádza sa v novele zákona.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko poprelo tvrdenia Ruska, že sa Ukrajina chystá vpadnúť do Podnesterska

Moldavsko poprelo vo štvrtok tvrdenia ruského ministerstva obrany, že Ukrajina plánuje vtrhnúť do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti vo štvrtok citovali ruský rezort obrany, podľa ktorého Ukrajina plánuje napadnúť Podnestersko. Ako zámienku pritom využije údajný útok ruských vojsk z územia Podnesterska na Ukrajinu. Rusko má totiž v tomto odštiepeneckom regióne svojich vojakov oficiálne označovaných ako mierotvorcov.

Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj. „Vyzývame na pokoj a na prijímanie informácií z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov," uviedla moldavská vláda na sociálnej sieti Telegram.

„Naše inštitúcie spolupracujú so zahraničnými partnermi a v prípade hrozby pre našu krajinu bude verejnosť rýchlo informovaná," dodal Kišiňov.

„Naše inštitúcie majú naplánovanú odpoveď na celé spektrum hrozieb... Samozrejme, máme obmedzené prostriedky, ale nie sme v tom sami," uviedol pre Reuters moldavský minister zahraničných vecí.

Moldavská prezident Maia Sanduová, ktorá je za to, aby Moldavsko vstúpilo do Európskej únie, obvinila prednedávnom Moskvu, že plánuje prevrat s cieľom zvrhnúť vládu v Moldavsku.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou a po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vypukla zakrátko vojna medzi proruskými separatistami z Podnesterska a moldavskou vládou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prednedávnom varoval, že je „očividné", že Rusko sa po invázii na Ukrajinu nezastaví a že rozmýšľa nad spôsobmi, ako Moldavsko „zadusiť".       

(tasr)

Minúta  |  

Rezort diplomacie: Hodnota celkovej doterajšej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur

Slovensko patrí v celosvetovom meradle k top desiatim krajinám, ktoré po vypuknutí vojny pomáhajú Ukrajine. Hodnota celkovej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur. V tlačovej správe o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV).

Objemovo dosahuje humanitárny materiál, ktorý Slovensko poskytlo Ukrajine, 850 ton. SR momentálne realizuje štyri humanitárne projekty na Ukrajine, vďaka ktorým sú pre viac ako 60-tisíc ľuďom zabezpečované urgentné potreby.

Ako uviedol rezort diplomacie, Slovensko poskytlo Ukrajine zo spomínanej celkovej hodnoty dodatočnú podporu v sume 2,5 milióna eur v dôsledku pokračujúceho vojenského konfliktu a zvýšených humanitárnych potrieb najmä počas príprav na náročné zimné obdobie. Slovensko dodalo 300 generátorov, 360 ohrievačov, takmer 13-tisíc diek, 2 300 paplónov, 2 300 vankúšov, 2 300 plachiet, 2 300 posteľných súprav, 3-tisíc hygienických balíčkov a 5 600 lekárničiek, príslušenstvo ku generátorom a ohrievačom a tiež termooblečenie.

„Cez SK UCPM hub pri Košiciach, ktorý je dostupný všetkým členským štátom EÚ, ktoré majú záujem o doručenie materiálnej pomoci na Ukrajinu, bolo doteraz prepravených 2,5 tisíca tony humanitárnej pomoci v hodnote 50 miliónov eur," uviedlo MZV. Dodalo, že nad rámec materiálnej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje, podporuje Ukrajinu aj prostredníctvom viacerých medzinárodných humanitárnych organizácií, ako aj lokálnych mimovládnych organizácií, na ktorých aktivity na pomoc ľuďom v núdzi od februára minulého roku poskytlo takmer 1,6 milióna eur.

„Vďaka finančným príspevkom Slovenska sú zabezpečené dodávky vody a hygienického materiálu ľuďom, ktorí sa v dôsledku pokračujúcej vojny na Ukrajine museli presídliť do krytov civilnej ochrany v Dnipre," informovalo ministerstvo. Spresnilo, že Slovensko finančne podporilo aj ochranu investigatívnych novinárov na Ukrajine, a to prostredníctvom nákupu materiálu na zaistenie ich bezpečnosti, ako napríklad nepriestrelné vesty, prilby, núdzové ubytovanie či balíky prvej pomoci.

Rezort diplomacie vysvetlil, že najzraniteľnejšími obeťami každého vojnového konfliktu sú ženy a dievčatá, ktoré čelia sexuálnemu násiliu. Slovensko preto s použitím financií z Fondu vzájomnej pomoci podporilo vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia v meste Ivano-Frankivsk v západnej časti Ukrajiny.

MZV súčasne poskytlo aj dva finančné príspevky ministra zahraničných vecí na revitalizáciu, rekonštrukciu a podporu energetickej sebestačnosti dvoch zariadení na Ukrajine v celkovej výške takmer 270-tisíc eur pre detský domov v obci Seredné a Krajský dom detí v meste Svaljava. „Príspevky SR detskému domovu zabezpečili v čase ohrozenia počas bombových úrokov teplé mlieko a jedlo pre vyše sto detí a umožnili vybudovať nové priestory pre desiatky novoprijatých deti," spresnilo ministerstvo.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.