Preskočiť na obsah
  |  

Blaszczak: Americký Kongres schválil predaj systémov HIMARS Poľsku

Americký Kongres schválil predaj mobilných protilietadlových raketových systémov HIMARS Poľsku, informoval vo štvrtok na Twitteri poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

„Kongres potvrdil predaj týchto špičkových raketových systémov s dlhým doletom a ich dodávky poľským ozbrojeným silám. Zmluva bude podpísaná čoskoro!" napísal v tvíte minister obrany. Blaszczak dodal, že Poľsko získa takmer 500 súčastí týchto systémov.

Salvové raketomety HIMARS pomáhajú aj Ukrajine brániť sa voči ruskej invázii. Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že zmenili priebeh vojny. Umožnili presné útoky na logistické centrá a veliteľské stanovištia ruskej armády.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller povedal, že nákupy amerických zbraní sú pre Poľsko zárukou bezpečnosti. Upozornil, že dodávky poľských zbraní Ukrajine prebiehajú súbežne s nákupmi zbraní pre poľskú armádu.

„Keď pošleme vojenskú výzbroj na pomoc Ukrajine, svoju vlastnú ochranu a bezpečnosť vždy doplníme najnovšou výzbrojou. To sa deje súbežne," vysvetlil hovorca vlády.

Americká Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), ktorá sprostredkúva predaj zbraní do zahraničia, už začiatkom februára zdôraznila, že dodávka raketometov HIMARS posilní obranyschopnosť Poľska a jeho schopnosť odstrašovať regionálne hrozby.

Poľsko po ruskom vpáde na susednú Ukrajinu zvýšilo nákup zbraní. Od Spojených štátov to okrem raketometov HIMARS boli aj tanky Abrams a od Južnej Kórey taktiež tanky, húfnice a stíhačky.

(tasr)

  |  

Platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15-tisíc eur by sa mali zakázať pre všetkých jednotne, navrhla SaS

V súčasnosti je podľa legislatívy zákaz platieb v hotovosti dvojaký. Zatiaľ čo pre fyzické osoby – nepodnikateľov platí hranica 15-tisíc eur, nad ktorú sú platby v hotovosti zakázané, pre ostatné subjekty, teda pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov platí prísnejšia hranica, a síce 5-tisíc eur. Poslanci za stranu SaS predložili do parlamentu novelu zákona o obmedzení platieb v hotovosti, kde navrhujú jednotnú sumu 15-tisíc eur pre všetky osoby. Predkladatelia navrhujú účinnosť od 1. júla.

V procese schvaľovania vládneho návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Od januára 2013 zákon už podľa predkladateľov neprešiel zmenami.

„Uplynulé desaťročie umožňuje tento zákon spätne hodnotiť, pričom možno konštatovať, že jeho deklarovaný cieľ, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil,“ uvádzajú predkladatelia novely zákona.

Zatiaľ čo podnikatelia s nepoctivými úmyslami zákon podľa predkladateľov odignorovali a v kreatívnom účtovníctve pokračovali, poctivým podnikateľom zákon priniesol komplikáciu. Pri obchodnom styku s fyzickými osobami, kedy napríklad pri kúpe motorového vozidla museli klienta posielať faktúru bezhotovostne uhradiť do banky alebo na poštu a až potom mohli kupujúcemu vydať tovar.

„Zbytočne zákon pre fyzické osoby – nepodnikateľov umožňuje limit pre hotovostnú platbu do 15-tisíc eur, keď predajca – právnická osoba nesmie prijať platbu v hotovosti nad 5-tisíc eur bez ohľadu na to, či ju prijíma od fyzickej osoby – nepodnikateľa alebo od právnickej osoby, prípadne od fyzickej osoby – podnikateľa,“ uvádza sa v novele zákona.

(sita)

  |  

Moldavsko poprelo tvrdenia Ruska, že sa Ukrajina chystá vpadnúť do Podnesterska

Moldavsko poprelo vo štvrtok tvrdenia ruského ministerstva obrany, že Ukrajina plánuje vtrhnúť do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti vo štvrtok citovali ruský rezort obrany, podľa ktorého Ukrajina plánuje napadnúť Podnestersko. Ako zámienku pritom využije údajný útok ruských vojsk z územia Podnesterska na Ukrajinu. Rusko má totiž v tomto odštiepeneckom regióne svojich vojakov oficiálne označovaných ako mierotvorcov.

Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj. „Vyzývame na pokoj a na prijímanie informácií z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov," uviedla moldavská vláda na sociálnej sieti Telegram.

„Naše inštitúcie spolupracujú so zahraničnými partnermi a v prípade hrozby pre našu krajinu bude verejnosť rýchlo informovaná," dodal Kišiňov.

„Naše inštitúcie majú naplánovanú odpoveď na celé spektrum hrozieb... Samozrejme, máme obmedzené prostriedky, ale nie sme v tom sami," uviedol pre Reuters moldavský minister zahraničných vecí.

Moldavská prezident Maia Sanduová, ktorá je za to, aby Moldavsko vstúpilo do Európskej únie, obvinila prednedávnom Moskvu, že plánuje prevrat s cieľom zvrhnúť vládu v Moldavsku.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou a po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vypukla zakrátko vojna medzi proruskými separatistami z Podnesterska a moldavskou vládou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prednedávnom varoval, že je „očividné", že Rusko sa po invázii na Ukrajinu nezastaví a že rozmýšľa nad spôsobmi, ako Moldavsko „zadusiť".       

(tasr)

  |  

Rezort diplomacie: Hodnota celkovej doterajšej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur

Slovensko patrí v celosvetovom meradle k top desiatim krajinám, ktoré po vypuknutí vojny pomáhajú Ukrajine. Hodnota celkovej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur. V tlačovej správe o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV).

Objemovo dosahuje humanitárny materiál, ktorý Slovensko poskytlo Ukrajine, 850 ton. SR momentálne realizuje štyri humanitárne projekty na Ukrajine, vďaka ktorým sú pre viac ako 60-tisíc ľuďom zabezpečované urgentné potreby.

Ako uviedol rezort diplomacie, Slovensko poskytlo Ukrajine zo spomínanej celkovej hodnoty dodatočnú podporu v sume 2,5 milióna eur v dôsledku pokračujúceho vojenského konfliktu a zvýšených humanitárnych potrieb najmä počas príprav na náročné zimné obdobie. Slovensko dodalo 300 generátorov, 360 ohrievačov, takmer 13-tisíc diek, 2 300 paplónov, 2 300 vankúšov, 2 300 plachiet, 2 300 posteľných súprav, 3-tisíc hygienických balíčkov a 5 600 lekárničiek, príslušenstvo ku generátorom a ohrievačom a tiež termooblečenie.

„Cez SK UCPM hub pri Košiciach, ktorý je dostupný všetkým členským štátom EÚ, ktoré majú záujem o doručenie materiálnej pomoci na Ukrajinu, bolo doteraz prepravených 2,5 tisíca tony humanitárnej pomoci v hodnote 50 miliónov eur," uviedlo MZV. Dodalo, že nad rámec materiálnej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje, podporuje Ukrajinu aj prostredníctvom viacerých medzinárodných humanitárnych organizácií, ako aj lokálnych mimovládnych organizácií, na ktorých aktivity na pomoc ľuďom v núdzi od februára minulého roku poskytlo takmer 1,6 milióna eur.

„Vďaka finančným príspevkom Slovenska sú zabezpečené dodávky vody a hygienického materiálu ľuďom, ktorí sa v dôsledku pokračujúcej vojny na Ukrajine museli presídliť do krytov civilnej ochrany v Dnipre," informovalo ministerstvo. Spresnilo, že Slovensko finančne podporilo aj ochranu investigatívnych novinárov na Ukrajine, a to prostredníctvom nákupu materiálu na zaistenie ich bezpečnosti, ako napríklad nepriestrelné vesty, prilby, núdzové ubytovanie či balíky prvej pomoci.

Rezort diplomacie vysvetlil, že najzraniteľnejšími obeťami každého vojnového konfliktu sú ženy a dievčatá, ktoré čelia sexuálnemu násiliu. Slovensko preto s použitím financií z Fondu vzájomnej pomoci podporilo vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia v meste Ivano-Frankivsk v západnej časti Ukrajiny.

MZV súčasne poskytlo aj dva finančné príspevky ministra zahraničných vecí na revitalizáciu, rekonštrukciu a podporu energetickej sebestačnosti dvoch zariadení na Ukrajine v celkovej výške takmer 270-tisíc eur pre detský domov v obci Seredné a Krajský dom detí v meste Svaljava. „Príspevky SR detskému domovu zabezpečili v čase ohrozenia počas bombových úrokov teplé mlieko a jedlo pre vyše sto detí a umožnili vybudovať nové priestory pre desiatky novoprijatých deti," spresnilo ministerstvo.

(sita)

  |  

Rok po začiatku invázie verí vo víťazstvo Ukrajiny 95 percent jej obyvateľov

Približne 95 percent Ukrajincov je presvedčených, že Ukrajina nad ruskými inváznymi silami zvíťazí. Vyplýva to z prieskumu ukrajinského sociologického inštitútu Rating Group (grupa Rejtyng) zhotoveného začiatkom februára, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Tento prieskum – zverejnenený len niekoľko dní pred prvým výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu – tiež ukazuje nárast dôvery v ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dôvera v Zelenského vzrástla na 90 percent v porovnaní s 36 percentami v januári 2022, teda mesiac pred začiatkom invázie.

Na 97 percent vzrástla aj dôvera v armádu v porovnaní so 65 percentami z roka 2019.

Približne 17 percent respondentov tiež uviedlo, že v prebiehajúcej vojne prišlo o niekoho milovaného, čo je viac než pred šiestimi mesiacmi, keď takúto odpoveď uviedlo deväť percent opýtaných.

Naopak, oproti marcu klesol počet Ukrajincov, ktorí sú v dôsledku vojny odlúčení od rodiny, a to zo 44 na 21 percent.

O prácu prišla približne tretina pracujúceho obyvateľstva na Ukrajine, vyplýva z prieskumu.

Ukrajinci sa tiež stále viac prikláňajú k prozápadnému smerovaniu svojej vlasti. Približne 87 percent respondentov bolo za vstup Ukrajiny do Európskej únie a 86 percent súhlasilo s jej vstupom do NATO. Pred začiatkom invázie z vlaňajšieho februára bolo za vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie 62 percent Ukrajincov a 30 percent bolo proti.

V marci 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, bolo viac respondentov (43 percent) proti vstupu do NATO než za vstup (34 percent).

V najnovšom prieskume uviedla vyše polovica opýtaných (58 percent), že je nemožné obnoviť priateľské vzťahy s Ruskom. Približne 11 percent si myslí, že by to bolo možné v priebehu 10–15 rokov. Zhruba 22 percent respondentov si myslí, že by sa to dalo až o 20–30 rokov.

Tento prieskum – zverejnený v utorok – bol vykonaný vo februári a zúčastnilo sa na ňom vyše 1600 Ukrajincov žijúcich v rôznych častiach Ukrajiny. Na prieskume sa nezúčastnili ľudia žijúci na Kryme a na územiach okupovaných Ruskom.                        

(tasr)

  |  

Pre verejnosť sa Slovenská národná galéria opäť otvorí od 2. marca

Slovenská národná galéria (SNG) sa od 2. marca opäť otvorí verejnosti. Otvorená bude, určitý čas, vo štvrtky, piatky, soboty a nedele.

Vo štvrtky bude otvorená od 12.00 do 20.00. Ostatné tri dni privíta návštevníkov od 10.00 do 18.00. Počas pondelka, utorka a stredy ostane SNG zatvorená. Zatvorené ostávajú aj priestory Esterházyho paláca, a to až do odvolania. Informovala o tom SNG.

Počas dní, keď bude galéria otvorená, budú pre návštevníkov prístupné aj Kníhkupectvo Ex Libris a pop-up kaviareň SVÄG TO GO. Návštevníkov čakajú výstavy Prológ 12 farieb reality a Prečo (ume)nie?, rovnako aj projekt Monumentálky.

(sita)