Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger Ficovi: Roky ste kradli, nepoúčajte o spravodlivosti

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) považuje za ohavné, ak si líder opozičného Smeru-SD "berie do úst" inštitút ochrancu práv, keď ho sám roky ignoroval. Je tiež podľa neho absurdné, aby poúčal o spravodlivosti.

Uviedol to v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu strany.

"Roky ste neboli schopný ani schváliť správu, s ktorou ombudsmanka prišla do Národnej rady SR. Čo ste urobili, keď poukázala na závažné porušenia základných práv a slobôd osôb postupom policajných orgánov, policajnú raziu v Moldave nad Bodvou alebo v Zborove či prieťahy a nečinnosť orgánov verejnej správy?" pýta sa Heger.

Kritizuje Fica, že poúča o spravodlivosti, keď jeho najbližší spolupracovníci vypovedajú, ako sa za "jeho éry" kradlo. "Viem, že vám a vašim kamarátom nie je príjemné chodiť po výsluchoch a súdoch, ale to je spravodlivosť. Nepoznáte to, lebo nemáte odkiaľ," poznamenal. Ešte horšie sú však podľa Hegera Ficove vyhrážky policajtom, ktorí si len robia svoju prácu. "Poctivým policajtom sa vyhrážate, že im zoberiete výsluhové dôchodky," uviedol.

Verejný ochranca práv (VOP) by mal mať podľa Smeru-SD možnosť prijímať opatrenia na nápravu stavu podstatne efektívnejšie, ako je tomu teraz. Fico avizoval aj precizovanie zákona umožňujúceho odoberať výsluhové dôchodky policajtom, ktorí sa zúčastnili na nezákonnej činnosti. Opätovne tiež kritizoval vedenie trestných stíhaní v mediálne známych kauzách.

(tasr)

Minúta  |  

Ilava obmedzila fungovanie domu kultúry a knižnice. Mesto musí šetriť

ILAVA – Ilavská radnica pristúpila k úsporným opatreniam pre vysoké ceny energií.

Mesto o tom informovalo na svojej webovej stránke. „Počas aktuálnej vykurovacej sezóny (február, marec, apríl) sa bude v rámci znižovania nákladov v budove bývalej obchodnej akadémie a Dome kultúry Ilava teplota iba temperovať. Dom kultúry bude preto pre verejnosť mimo plánovaných kultúrnych akcií a schôdzí zatvorený," uviedlo mesto.

Radnica dočasne upravila aj prevádzkové hodiny mestskej knižnice. Pre verejnosť bude otvorená iba v pondelok a stredu od 11:00 do 16:00.

„Ide o dočasné opatrenia a obmedzenie prevádzky, do bežného režimu sa vrátime v jarnom období," informovala radnica s tým, že momentálne pripravujú projekt na zníženie energetickej náročnosti domu kultúry.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO badá pokrok v rokovaniach s Tureckom o členstve Švédska

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že pozoruje pokrok v uviaznutých rokovaniach s Tureckom ohľadom vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. Jeho cieľom je, aby sa obe škandinávske krajiny stali členmi NATO do júlového summitu, ktorý sa bude konať v Litve.

"Vidím pokrok," povedal Stoltenberg, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom stretol minulý týždeň v Ankare. Ako uviedol, dohodli sa, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v polovici marca stretnú v sídle Aliancie, aby "sa venovali výzvam, ktorým čelíme v súvislosti s tureckou ratifikáciou švédskeho prístupového protokolu".

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na to, aby ich prijali do Aliancie, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci.

Stoltenberg konštatoval, že bez ohľadu na stále prebiehajúci ratifikačný proces je bezpečnosť oboch severských krajín posilnená. Podľa jeho slov v rámci prístupového procesu viacerí členovia NATO vrátane Spojených štátov poskytli bilaterálne bezpečnostné záruky.

"Je teda nepredstaviteľné, že by Fínsko či Švédsko čelili akýmkoľvek vojenským hrozbám zo strany Ruska bez toho, aby NATO zareagovalo," dodal generálny tajomník.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin povedal, že ak sa Švédsko a Fínsko pridajú do NATO, nebude to pre Moskvu predstavovať hrozbu. Rusko však podľa neho zareaguje vtedy, ak Aliancia v týchto krajinách posilní svoju vojenskú infraštruktúru.

(tasr, min)

Minúta  |  

Orbán vyzval frakciu Fideszu, aby ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzval vo štvrtok parlamentnú frakciu vládnych strán Fidesz a KDNP, aby v zákonodarnom zbore schválili ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa na server Index.hu o tom informuje spravodajca TASR.

Členovia frakcie Fideszu podľa slov jej predsedu Mátého Kocsisa síce kritizujú nepodložené obviňovania Maďarska zo strany týchto severských krajín a oficiálne rozhodnutie frakcie o tom, či podporia ratifikáciu, nepadlo, je však iba malá šanca, že za ňu nezahlasujú.

Predseda frakcie KDNP István Simicskó potvrdil, že táto frakcia bude hlasovať za prijatie Švédska a Fínska do NATO, avšak – ako povedal – medzi poslancami KDNP existujú obavy, že rozšírenie NATO o tieto krajiny spôsobí eskaláciu napätia.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO zaradia na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Maďarsko je poslednou členskou krajinou Európskej únie, ktorá ešte neratifikovala rozšírenie NATO o dve škandinávske krajiny.

Šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi chceli britský, nemecký a francúzsky veľvyslanec odovzdať demarš s výzvou na ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Uviedla to vo štvrtok maďarská webová stránka Rádia Slobodná Európa, podľa ktorej sa diplomati koncom roka a v uplynulých dňoch márne pokúšali stretnúť s maďarským ministrom zahraničných vecí.

Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Počet ukrajinských žiakov v slovenských školách sa pohybuje stabilne okolo deviatich tisícok

Počet ukrajinských žiakov v slovenských materských, základných a stredných školách sa podľa údajov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) pohybuje stabilne okolo deviatich tisícok. Na slovenských vysokých školách študuje temer desaťtisíc študentov z Ukrajiny.

Rezort školstva to uviedol v tlačovej správe pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Rezort uviedol, že ich cieľom bolo integrovať do slovenského vzdelávacieho systému ukrajinských žiakov a študentov, ktorí prejavili záujem vzdelávať sa na Slovensku. V súvislosti s tým podporilo i samotné školy. Zriaďovateľom poskytlo prostriedky vo výške 200 eur na žiaka, a to prostredníctvom príspevku na špecifiká.

„Okrem toho, sa výrazne zjednodušilo uznávanie dokladov pedagogických a odborných zamestnancov z Ukrajiny, aby mohli nastúpiť do nášho systému. Každá škola mala k dispozícii aj pomocné materiály, ako s takouto situáciou pracovať," priblížilo MŠVVaŠ.

Doplnilo, že ukrajinským žiakom i deťom vzdelávaným v slovenskom vzdelávacom systéme boli poskytnuté jazykové kurzy. „V období od marca 2022 do januára 2023 bolo zriaďovateľom škôl poskytnutých na tento účel celkovo 721 391 eur," uviedol rezort školstva.

Ministerstvo doplnilo, že bezprostredne po vypuknutí konfliktu zriadilo pracovnú skupinu, ktorá mala situáciu riešiť. Cieľom bolo poskytnúť pomoc všetkým žiakom i rodinám, ktoré mali záujem. Rezort školstva tiež zakrátko vydal základné odporúčania ako situáciu zvládať zo psychologického hľadiska, a to pre pedagógov i žiakov.

„Okrem toho bolo zabezpečené zriadenie intervenčných krízových tímov v každom kraji. Informácie zároveň zhromaždilo pod jednou strechou – na novovytvorenej platforme v rámci webstránky ministerstva. Informácie poskytovalo dvojjazyčne," uvádza ministerstvo.

(sita)

Minúta  |  

Bulharsko podľa podpredsedu eurokomisie nemôže prijať euro v januári 2024

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis vo štvrtok schladil nádeje Bulharska na rýchle prijatie spoločnej európskej meny, keďže krajina neplní všetky požadované kritéria pre vstup do eurozóny.

Pred stretnutím s bulharskými predstaviteľmi Dombrovskis novinárom povedal, že krajina sa nestane členom eurozóny skôr ako na začiatku roku 2025.

Bulharsko dúfa, že euro podporí ekonomiku krajiny a jej finančnú bezpečnosť. Hlavné politické strany vyhlásili za prioritu vstup krajiny do eurozóny 1. januára 2024. Dombrovskis však zdôraznil, že hlavnou prekážkou Bulharska je inflácia, ktorá je mimoriadne vysoká odvtedy, ako Rusko vlani začalo inváziu na Ukrajinu.

Bulharsko spĺňa kritériá v oblasti verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a stability výmenného kurzu, ale výrazne nespĺňa kritérium v oblasti inflácie. V závere minulého roka totiž bola medziročná harmonizovaná inflácia v krajine na úrovni 14,3 percenta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.