Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dodávka tankov Abrams na Ukrajinu môže trvať až dva roky, znie z USA

Dodávka amerických tankov typu M1 Abrams na Ukrajinu by mohla trvať až dva roky. Vo štvrtok to uviedla štátna tajomníčka ministerstva obrany Spojených štátov Christine Wormuthová.

Americký prezident Joe Biden na konci januára potvrdil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams M1. Dodávku v hodnote 400 miliónov dolárov mali podľa pôvodných plánov zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Wormuthová však pre televíziu CNN povedala, že v súčasnosti sa stále vypracúvajú plány, ako presne by sa dodávka tankov na Ukrajinu mala uskutočniť. Americké ozbrojené sily "hľadajú tú najrýchlejšiu cestu, ako dostať tanky k Ukrajincom", priblížila s tým, že určite nepôjde o záležitosť týždňov či niekoľkých mesiacov.

Podľa štátnej tajomníčky sa americká armáda zaoberá možnosťami, v rámci ktorých by bolo možné dodať Ukrajine tanky za menej ako dva roky či jeden a pol roka, "je však potrebné dôkladne zvážiť všetky klady a zápory".

The Guardian uvádza, že medzi možnosťami, ktoré predstavili americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi, bol aj variant vyrábania tankov nanovo. Ďalšie možnosti podľa Wormuthovej zahŕňajú aj iné krajiny, ktorým USA svoje tanky už predali, čo by síce dodávku tankov Ukrajine urýchlilo, ale mohlo by to "narušiť vzťahy s niektorými dôležitými spojencami".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval krajiny Západu, aby sľúbené tanky poslali Ukrajine čo najrýchlejšie a vo vysokom počte, aby sa ukrajinské jednotky dokázali účinne brániť voči ruskej agresii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Káčer v OSN: Rusko musí okamžite zastaviť vojenské aktivity na Ukrajine

Snaha Ruska prekresliť medzinárodne uznávané hranice zvrchovanej krajiny predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Európu. Ohrozená môže byť územná celistvosť a nezávislosť ktoréhokoľvek štátu, povedal vo štvrtok v New Yorku na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Šéf slovenskej diplomacie zopakoval výzvu, aby Rusko okamžite zastavilo svoje vojenské aktivity na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky z celého jej územia.

"Dôrazne odsudzujeme pokračujúcu, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá porušuje základné princípy a hodnoty Charty OSN a medzinárodného práva," povedal Káčer.

Pred delegátmi zasadnutia venovaného ruskej agresii voči Ukrajine pripomenul, že OSN vznikla s cieľom ušetriť budúce generácie od ukrutností vojny – dnes však víziu a princípy svetovej organizácie porušuje práve štát, ktorému Charta OSN udelila privilégium strážiť tieto zásady.

"Rusko… naopak pokračuje vo svojej zavádzajúcej rétorike, propagande a prekrúcaní faktov, presadzujúc nejakú alternatívnu realitu," povedal Káčer. Zdôraznil tiež potrebu chrániť multilateralizmus a svet založený na pravidlách.

Minister sa počas návštevy newyorského sídla OSN stretol aj generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Podľa vyjadrenia na sociálnej sieti ho informoval o plnej podpore Slovenska pre všetky jeho snahy a diplomatické aktivity zamerané na ukončenie vojny.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský na zasadnutí VZ OSN povedal, že Rusko má ambície siahajúce ďaleko za hranice Ukrajiny, chce svet rozdeliť na sféry vplyvu.

"Ak nebudeme konať teraz, potom akceptujeme nový medzinárodný poriadok založený na využívaní brutálnej sily, kolonializme," zdôraznil v odkaze pre tých, ktorí chcú zaujať neutrálny postoj a myslia si, že nejde o ich vojnu. Pripomenul zároveň tragickú skúsenosť Európy s agresívnou politikou Ruska, informoval server Novinky.cz.

Šéfovia slovenskej i českej diplomacie podporili prijatie rezolúcie VZ OSN, o ktorej by vo štvrtok mali hlasovať členské štáty.

Návrh vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny, žiada okamžitý odchod ruskej armády z jej územia a zastavenie bojov, ako aj stíhanie páchateľov vojnových zločinov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger: Ukrajine treba pomáhať ďalej, je to v bezpečnostnom záujme Slovenska

Ukrajine treba pomáhať ďalej, je to v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v súvislosti s výročím vypuknutia ruskej agresie. Zdôraznil, že Ukrajina bráni nielen svoju suverenitu a územnú celistvosť, ale aj hodnoty a bezpečnosť Slovenska.

Humanitárna pomoc je podľa Hegera dôležitá, no nepostačujúca. Upozornil, že bez vojenskej pomoci by Ukrajina padla a Rusko by sa stalo priamym susedom Slovenska. "Východné Slovensko by sa stalo hraničnou, nárazníkovou zónou dvoch svetov, čo, prirodzene, povedie k úpadku hospodárstva, odlevu investícií a v neposlednom rade potrebe stálej prítomnosti obranných síl," skonštatoval premiér.

Poďakoval sa občanom SR za doposiaľ poskytnutú pomoc Ukrajincom, ako aj za to, že od začiatku "stoja na správnej strane dejín." Vojna podľa neho potvrdila, kto je pre Slovensko spojencom a partnerom.

"Západný svet je jednotný a stojí za Ukrajinou a našimi zdieľanými hodnotami demokracie a slobody," skonštatoval. Dodal, že SR podporuje Ukrajinu v jej úsilí integrovať sa do Európskej únie.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) útok na Ukrajinu opakovane odsúdil. Poďakoval zložkám rezortu, ktoré od začiatku robili všetko pre to, aby pomohli ukrajinským utečencom.

Vyzdvihol aj solidaritu Slovákov či pomoc mimovládnych a neziskových organizácií. Slovensko sa podľa neho v krízovom riešení v mnohom posunulo. "Sme nielen pripravení na prílev ďalších ľudí, ktorí by mohli z Ukrajiny prísť, ale najmä sme pripravení pomôcť ľuďom zo SR, a to nielen v súvislosti s agendou ministerstva vnútra, ale aj iných rezortov," skonštatoval Mikulec.

Podľa dočasne povereného šéfa rezortu obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) priniesol konflikt na Ukrajine novú éru dezinformácií. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu kritického myslenia a overovania si informácií. Podľa neho sa tiež treba pripraviť na ďalšie snahy o eskaláciu a podrývanie jednoty spoločnosti, ale aj celého Západu.

"Dá sa očakávať, že ruská politika voči nám bude mať dlhodobo konfrontačný charakter. Slovensko je však odhodlané vytrvať – jednak v podpore Ukrajiny, ale tiež v boji proti snahám o dezorientáciu našej spoločnosti v systéme hodnôt, slobody, demokracie a práva," uviedol.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina eviduje od začiatku invázie zhruba 5000 ruských raketových útokov

Ruské sily vypálili na územie Ukrajiny od začiatku invázie pred rokom tisíce rakiet. Celkovo bolo zaznamenaných približne 5000 raketových útokov, uviedol vo štvrtok zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ďalších vyše 4500 vzdušných útokov ruské jednotky uskutočnili z lietadiel, vrtuľníkov a dronov. Hromov povedal, že Rusko pre nedostatok presných rakiet nasadzuje proti cieľom na zemi vo zvýšenej miere aj protilodné strely typu Ch-22.

Od vlaňajšieho októbra Rusko cielene útočí raketami a dronmi aj na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Ukrajinským energetickým podnikom sa napriek tomu dosiaľ vždy podarilo dodávky elektriny obnoviť.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina vynakladá takmer celý mierový rozpočet na svoju armádu, uviedol premiér Šmyhaľ

Ukrajinská vláda počas už rok trvajúcej ruskej invázie vynakladá takmer celý štátny rozpočet určený na mierové časy na armádu. Vo štvrtok to v Kyjeve uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje televízia CNN.

Schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani podľa Šmyhaľa zhruba 31 miliárd dolárov. "Tieto prostriedky sme získali od našich partnerov, väčšinou z EÚ, (skupiny) G7 a Spojených štátov a od medzinárodných finančných inštitúcií vrátane MMF (Medzinárodného menového fondu)," povedal novinárom.

Výdavky na sociálne a humanitárne záležitosti sú financované "s podporou našich partnerov", uviedol Šmyhaľ, za čo je Ukrajina veľmi vďačná.

Jednou z priorít vlády v Kyjeve je "obnova energetického sektora", bez ktorého nie je možné hovoriť o ďalších sociálnych či humanitárnych projektoch. Ďalšou prioritou je odmínovanie až 174-tisíc kilometrov štvorcových územia. Treťou prioritou je obnova kritickej infraštruktúry a poškodených obytných budov a štvrtou podpora obnovy hospodárstva, povedal premiér.

Šmyhaľ odhaduje, že Ukrajina bude potrebovať ďalších 17 miliárd dolárov na "rýchle zotavenie" po tom, čo hrubý domáci produkt vlani klesol o asi 30 percent. Ukrajina prišla v dôsledku invázie o viac ako tri milióny pracovných miest.

Veľké ťažobné a kovospracujúce podniky na východe Ukrajiny boli zničené alebo sú okupované ruskými silami. Vláda sa preto podľa neho zameriava na rozvoj malých a stredných podnikov.

Európskej komisii sa Šmyhaľ poďakoval za poskytnutie makrofinančnej podpory vo výške približne 18 miliárd dolárov na rok 2023. Doplnil, že USA poskytnú Ukrajine viac ako desať miliárd dolárov a priamu rozpočtovú podporu poskytujú podľa jeho slov aj ďalšie krajiny G7.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj chce hovoriť s Čínou o jej mierovom pláne pre Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že nevidel mierový plán sľubovaný Čínou. Chce sa však stretnúť s predstaviteľmi Pekingu a hovoriť s nimi o ich návrhu pred tým, ako ho posúdi.

Peking prisľúbil, že svoj návrh "politického riešenia" vojny na Ukrajine zverejní tento týždeň, v čase prvého výročia začiatku invázie Ruska z 24. februára. "Čína nám povedala, že majú takúto iniciatívu. Dokument som však zatiaľ nevidel," uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, ktorý navštívil Kyjev.

Peking sa v prípade vojny Ruska na Ukrajine snaží zachovávať neutrálny postoj, pokým udržiava blízke vzťahy s Moskvou, pripomína AFP. "Myslím si, že vo všeobecnosti je veľmi dobré, že Čína začala hovoriť o Ukrajine a vysielať nejaké signály," konštatoval Zelenskyj. "Vyvodíme určité závery po tom, ako uvidíme ich konkrétne ponuky... Chceli by sme stretnutie s Čínou."

Sánchez novinárom povedal, že Španielsko sa pokúsi zvýšiť počet tankov Leopard, ktoré plánuje dodať Ukrajine, zo šesť na desať. Dodávku by chcelo realizovať v najbližších "týždňoch až mesiacoch". Pomoc Ukrajine nie je len o bezpečnosti tejto krajiny, ale aj Európy a celého sveta, zdôraznil predseda španielskej vlády s odkazom na "imperialistické" ambície, ktoré podľa neho ruský prezident Vladimir Putin preukazuje každý deň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.