Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj sa poďakoval bojovníkom a vyjadril presvedčenie, že Ukrajina zvíťazí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že jeho krajina nad ruskými inváznymi silami zvíťazí. Takisto sa poďakoval všetkým bojovníkom, ktorí bránia Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zelenskyj v predvečer prvého výročia začiatku ruskej invázie sľúbil, že jeho krajina bude aj naďalej bojovať. "Nezlomili nás, prekonali sme mnohé tvrdé skúšky a zvíťazíme," uviedol Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na sociálnych sieťach. "Vyvodíme zodpovednosť voči všetkým, ktorí priniesli toto zlo, túto vojnu do našej krajiny," dodal.

Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom sociálnej siete poďakoval ukrajinským vojakom, ktorú chránia krajinu na bojisku. "Ukrajina pevne stojí, bojuje a žije vďaka naším obrancom. Ďakujeme všetkým naším bojovníkom - tým, ktorí sú nažive a tým, ktorí, nanešťastie, už nie sú medzi nami -, za ich odvahu," napísal.

Ukrajinský prezident tiež vyjadril poďakovanie krajinám, ktoré podporili kľúčovú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN).

"Táto rezolúcia je mocným znamením nepoľavujúcej celosvetovej podpory pre Ukrajinu. Mocným potvrdením solidarity svetového spoločenstva s Ukrajincami v kontexte výročia úplnej ruskej agresie. Mocným prejavom globálnej podpory pre mier na Ukrajine," napísal na Twitteri.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá od Ruska žiada okamžité stiahnutie sa z Ukrajiny a ukončenie bojov.

Za rezolúciu zahlasovalo 141 z celkového počtu 193 členských krajín OSN. Sedem krajín bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania. Medzi krajinami, ktoré sa hlasovania zdržali, boli aj Čína a India, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Budovy inštitúcií EÚ sú vo farbách Ukrajiny; desiaty balík sankcií však mešká

Sídlo Európskeho parlamentu (EP), budova Európskej komisie a ďalších inštitúcií EÚ v Bruseli boli vo štvrtok večer osvetlené farbami ukrajinskej vlajky. EÚ si týmto gestom solidarity pripomína výročie začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. Krajinám EÚ sa však do tohto dátumu nepodarilo dohodnúť sa na konečnej podobe desiateho balíka sankcií proti Rusku, informuje spravodajca TASR.

Hovorca EP Jaime Duch vo štvrtok večer informoval, že budovy zákonodarného zboru EÚ boli pri príležitosti ročného výročia ruskej agresie proti Ukrajine vysvietené modro-žltou farbou. Upozornil, že Európsky parlament a EÚ podporujú Ukrajinu odvtedy, ako Rusko 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách spustilo svoju neodôvodnenú a nezákonnú rozsiahlu inváziu voči Ukrajine.

"Budeme s vami tak dlho, ako to bude potrebné. Sloboda zvíťazí. Zavládne mier," pripomenul Duch vyjadrenie predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej.

Metsolová vo vyhlásení na Twitteri uviedla, že "modrá a žltá vlajka Ukrajiny si za posledný rok získala naše srdcia". "Symbolizuje statočnosť, odvahu a silu ľudí na Ukrajine, ktorí prekonávajú všetky nástrahy. Dnes večer hrdo hovoríme: My sme Ukrajina!" napísala.

Predseda Európskej rady Charles Michel odkázal, že rok po tom, ako Rusko začalo s útokmi, je odhodlanie EÚ neochvejné. "Postaráme sa o to, aby zvíťazila Ukrajina. Nedáme si pokoj kým nebude obnovená jej územná celistvosť, krajina bude obnovená a bude vykonaná spravodlivosť," vyhlásil.

Do 24. februára sa diplomati EÚ mali symbolicky dohodnúť na desiatom balíku sankcií voči Rusku, ktorého kontúry minulý týždeň predstavila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Týždenník Politico však vo štvrtok večer - s odvolaním sa na viacerých diplomatov - uviedol, že konečnú dohodu brzdí Poľsko, podľa ktorého sú návrhy na obmedzenie dovozu syntetického kaučuku z Ruska príliš slabé. Komisia v snahe upokojiť krajiny EÚ, ktoré sa spoliehajú na dovoz tohto materiálu, navrhla stanoviť ročné kvóty vo výške 560.000 metrických ton, píše Politico s odvolaním sa na diplomatický zdroj. Poľsko tvrdí, že to je ešte viac než súčasný dovoz syntetického kaučuku.

Varšava potvrdila zdržiavanie súhlasu na odobrenie celého sankčného balíka. Poprela však, že by chcela blokovať zavedenie ďalších sankcií. Žiada iba "sankcie, ktoré majú zmysel".

Diplomati zároveň uviedli, že eurokomisia vo štvrtok večer pokračovala v rozhovoroch s niektorými členskými krajinami EÚ s cieľom nájsť kompromis. Najbližšie stretnutie veľvyslancov 27 členských krajín EÚ sa uskutoční v piatok ráno, čo ešte dáva šancu, že sankčný balík bude odsúhlasený v termíne, ktorý von der Leyenová prisľúbila Volodomyrovi Zelenskému počas jeho účasti na februárovom mimoriadnom summite EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Diplomatické misie 36 krajín na Slovensku vyjadrili podporu Ukrajine a odsúdili agresiu

Diplomatické misie 36 krajín v SR vyjadrili v spoločnom vyhlásení podporu Ukrajine a odsúdili ruskú agresiu. Tiež ocenili postoj Slovenska proti aktivitám Ruska či prijatie ukrajinských utečencov. TASR o tom informoval veľvyslanec Poľskej republiky v SR Krzysztof Strzałka.

Diplomatické misie pripomenuli, že v piatok 24. februára uplynie rok od začiatku "ruskej celoplošnej invázie na Ukrajine", ktorú označili za nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú.

"Pri príležitosti tohto smutného výročia opätovne potvrdzujeme našu plnú podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc," uviedli signatári.

"Rovnako podporujeme právo Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii. Čo najdôraznejšie odsudzujeme pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine a požadujeme bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny," dodali a vyjadrili solidaritu s obyvateľmi Ukrajiny. Ocenili aj ich odvahu a odhodlanie postaviť sa ruskej invázii.

Uviedli tiež, že voči Rusku musí byť za jeho činy na Ukrajine vyvedená zodpovednosť. "Barbarská a útočná vojna Ruska" podľa diplomatických misií spôsobila ľudu Ukrajiny nevýslovné utrpenie a postihla aj milióny ľudí na celom svete vrátane krajín globálneho juhu.

Pod vyhlásenie sa okrem iných podpísali veľvyslanectvá Českej republiky, Poľska, Rakúska, Spojeného kráľovstva, USA a tiež Zastúpenie Európskej komisie. Tieto krajiny a inštitúcie budú podľa svojho vyjadrenia aj naďalej pokračovať v poskytovaní politickej, ekonomickej a humanitárnej pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné.

Predstavitelia diplomatických misií ocenili "neochvejný postoj Slovenska proti aktivitám Ruska, veľkorysé prijatie Ukrajincov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, a dodávanie vybavenia na pomoc Ukrajine pri jej obrane".

"Aby v Európe zavládol mier, sloboda a demokracia, musí Ukrajina zvíťaziť," dodali diplomatické misie a na záver napísali: "Stojíme pri Ukrajine."

(tasr)

Minúta  |  

Šípoš: Ak Lengvarský nesplní termíny pri Rázsochách, nemal by byť minister

Dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) nie je hodný svojej funkcie, ak nedodrží termíny v súvislosti s výstavbou plánovanej nemocnice na bratislavských Rázsochách. Vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane to uviedol šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš.

"Nebudem chváliť každého nášho ministra, ani Lengvarského (…) Ak toto nedokáže dotiahnuť a termíny zlyhajú, tak je stolička pod ním veľmi nahnutá," dodal Šípoš. Ak sa projekt nestihne v rámci plánu obnovy, bude sa podľa neho musieť stihnúť buď v rámci štátnych peňazí z rozpočtu alebo európskych peňazí.

Podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Richard Raši upozornil, že rezort s termínmi nestíha, hovorí o typickom manažérskom zlyhaní. "Nenájde sa žiadny manažér, ktorý by tomu rozumel a ktorý povie, že sa Rázsochy stihnú," skonštatoval. Zopakoval, že peniaze by sa mali presunúť na regionálne projekty, ktoré majú nemocnice pripravené a dajú sa zrealizovať.

Pri otázke o možnostiach budúcej politickej spolupráce obaja zopakovali stanoviská svojich strán, ktoré označili za nemenné. Z vyjadrení Hlasu-SD je podľa Šípoša jasné, že spoluprácu s opozičným Smerom-SD a mimoparlamentnou Republikou nevylúčili. Raši aktuálne považuje za predčasné robiť závery. Šípoš tiež uviedol, že do dvoch týždňov by mala byť známa odpoveď na to, či dočasne poverení premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO) odídu z hnutia.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>USA: Weinstein dostal 16 rokov väzenia za prípad znásilnenia z roku 2013</strong>

Bývalý americký filmový producent Harvey Weinstein bol vo štvrtok v Los Angeles odsúdený na 16 rokov väzenia za znásilnenie a sexuálne napadnutie nemenovanej herečky, ku ktorému došlo v izbe hotela v Beverly Hills v roku 2013. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.

"Tvrdím, že som nevinný. Nikdy som neznásilnil ani sexuálne nenapadol Jane Doe 1," povedal Weinstein sudkyni Lise B. Lenchovej na súde v Los Angeles v súvislosti so ženou, ktorej identita nebola zverejnená.

Porota 70-ročného Weinsteina v tomto prípade vlani v decembri uznala za vinného v troch bodoch obžaloby vrátane znásilnenia, pripomína AP. V prípade sexuálneho útoku na ďalšiu ženu ho však vyhlásila za nevinného. Porotcovia vtedy neboli schopní vyniesť verdikt za obvinenia v troch ďalších bodoch obžaloby, ktoré sa vzťahujú na dve ženy.

Predmetné obvinenia voči Weinsteinovi vzniesli štyri ženy v období rokov 2004 až 2013. K väčšine útokov došlo v hoteloch v Beverly Hills.

Weinstein si už odpykáva 23-ročný trest odňatia slobody za znásilnenie a ďalšie trestné činy po tom, čo mu ho v roku 2020 udelil súd v New Yorku. Nárok na podmienečné prepustenie bude mať v New Yorku v roku 2039, píše agentúra AP. V oboch prípadoch podal odvolanie.

Prokuratúra v októbri v úvode súdneho procesu v Los Angeles uviedla, že Weinstein využíval svoju moc a svoj vplyv v Hollywoode, aby mohol znásilňovať ženy. Tie, ktoré sa voči nemu vzopreli, sa museli obávať o svoju kariéru.

Weinsteina od roku 2017 verejne obvinilo zo sexuálnych útokov viac ako 80 žien.

(tasr)

Minúta  |  

V OSN 141 krajín vyzvalo Rusko o stiahnutie sa z Ukrajiny. Čína, India či Kazachstan sa zdržali

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok schválilo rezolúciu, ktorá od Ruska žiada okamžité stiahnutie sa z Ukrajiny a ukončenie bojov. Táto rezolúcia nie je záväzná. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Za rezolúciu zahlasovalo 141 z celkového počtu 193 členských krajín OSN. Okrem USA, Kanady a všetkých členov EÚ hlasovali za aj Srbsko či Izrael.

Sedem krajín bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania. Okrem Ruska boli proti aj Bielorusko, Sýria, Nikaragua, Severná Kórea, Mali a Eritrea.

Za rezolúciu hlasoval rovnaký počet krajín ako za podobné stanovisko prijaté vlani v marci. Vtedy hlasovalo proti iba päť krajín.

Zdržalo sa 32 krajín. Napríklad Čína, India, Irán, Pakistan, Kuba či viacero stredoázijských aj afrických štátov.

Ako poznamenáva denník New York Times, viacero týchto formálne neutrálnych krajín Rusko vo vojne podporilo. Čína a India zintenzívňujú s Ruskom obchodné kontakty, Irán dodáva Moskve bojové drony.

Paralyzovaná bezpečnostná rada

"Rezolúcia je silným dôkazom o nezlomnej celosvetovej podpore Ukrajiny. Mocné svedectvo o solidarite svetového spoločenstva s Ukrajincami v kontexte výročia ruskej agresie," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ministri zahraničných vecí a diplomati z viac než 75 krajín počas dvojdňovej (22. – 23. februára) rozpravy na pôde VZ OSN žiadali podporu pre rezolúciu, ktorá podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. Je to jedna zo zásad Charty OSN, na ktorej dodržiavanie sa musia pri vstupe do svetovej organizácie zaviazať všetky krajiny.

VZ OSN je v súčasnosti najdôležitejšou súčasťou OSN, píše AP. Agentúra dodáva, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN), ktorá má za úlohu udržiavať vo svete mier a bezpečnosť, je paralyzovaná, pretože Rusko môže jej rozhodnutia vetovať. Rusko je jedným z piatich stálych členov BR OSN.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.