Preskočiť na obsah
Minúta  |  

<strong>USA: Weinstein dostal 16 rokov väzenia za prípad znásilnenia z roku 2013</strong>

Bývalý americký filmový producent Harvey Weinstein bol vo štvrtok v Los Angeles odsúdený na 16 rokov väzenia za znásilnenie a sexuálne napadnutie nemenovanej herečky, ku ktorému došlo v izbe hotela v Beverly Hills v roku 2013. Informujú o tom správy agentúr AP a AFP.

"Tvrdím, že som nevinný. Nikdy som neznásilnil ani sexuálne nenapadol Jane Doe 1," povedal Weinstein sudkyni Lise B. Lenchovej na súde v Los Angeles v súvislosti so ženou, ktorej identita nebola zverejnená.

Porota 70-ročného Weinsteina v tomto prípade vlani v decembri uznala za vinného v troch bodoch obžaloby vrátane znásilnenia, pripomína AP. V prípade sexuálneho útoku na ďalšiu ženu ho však vyhlásila za nevinného. Porotcovia vtedy neboli schopní vyniesť verdikt za obvinenia v troch ďalších bodoch obžaloby, ktoré sa vzťahujú na dve ženy.

Predmetné obvinenia voči Weinsteinovi vzniesli štyri ženy v období rokov 2004 až 2013. K väčšine útokov došlo v hoteloch v Beverly Hills.

Weinstein si už odpykáva 23-ročný trest odňatia slobody za znásilnenie a ďalšie trestné činy po tom, čo mu ho v roku 2020 udelil súd v New Yorku. Nárok na podmienečné prepustenie bude mať v New Yorku v roku 2039, píše agentúra AP. V oboch prípadoch podal odvolanie.

Prokuratúra v októbri v úvode súdneho procesu v Los Angeles uviedla, že Weinstein využíval svoju moc a svoj vplyv v Hollywoode, aby mohol znásilňovať ženy. Tie, ktoré sa voči nemu vzopreli, sa museli obávať o svoju kariéru.

Weinsteina od roku 2017 verejne obvinilo zo sexuálnych útokov viac ako 80 žien.

(tasr)

Minúta  |  

V OSN 141 krajín vyzvalo Rusko o stiahnutie sa z Ukrajiny. Čína, India či Kazachstan sa zdržali

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok schválilo rezolúciu, ktorá od Ruska žiada okamžité stiahnutie sa z Ukrajiny a ukončenie bojov. Táto rezolúcia nie je záväzná. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Za rezolúciu zahlasovalo 141 z celkového počtu 193 členských krajín OSN. Okrem USA, Kanady a všetkých členov EÚ hlasovali za aj Srbsko či Izrael.

Sedem krajín bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania. Okrem Ruska boli proti aj Bielorusko, Sýria, Nikaragua, Severná Kórea, Mali a Eritrea.

Za rezolúciu hlasoval rovnaký počet krajín ako za podobné stanovisko prijaté vlani v marci. Vtedy hlasovalo proti iba päť krajín.

Zdržalo sa 32 krajín. Napríklad Čína, India, Irán, Pakistan, Kuba či viacero stredoázijských aj afrických štátov.

Ako poznamenáva denník New York Times, viacero týchto formálne neutrálnych krajín Rusko vo vojne podporilo. Čína a India zintenzívňujú s Ruskom obchodné kontakty, Irán dodáva Moskve bojové drony.

Paralyzovaná bezpečnostná rada

"Rezolúcia je silným dôkazom o nezlomnej celosvetovej podpore Ukrajiny. Mocné svedectvo o solidarite svetového spoločenstva s Ukrajincami v kontexte výročia ruskej agresie," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ministri zahraničných vecí a diplomati z viac než 75 krajín počas dvojdňovej (22. – 23. februára) rozpravy na pôde VZ OSN žiadali podporu pre rezolúciu, ktorá podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. Je to jedna zo zásad Charty OSN, na ktorej dodržiavanie sa musia pri vstupe do svetovej organizácie zaviazať všetky krajiny.

VZ OSN je v súčasnosti najdôležitejšou súčasťou OSN, píše AP. Agentúra dodáva, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN), ktorá má za úlohu udržiavať vo svete mier a bezpečnosť, je paralyzovaná, pretože Rusko môže jej rozhodnutia vetovať. Rusko je jedným z piatich stálych členov BR OSN.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Ukrajinu budeme podporovať, až kým nezvíťazí, uviedli lídri EÚ vo vyhlásení

Lídri členských krajín Európskej únie vydali vo štvrtok spoločné vyhlásenie pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Prisľúbili, že v podpore Kyjeva vytrvajú dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí a nebude nastolená spravodlivosť.

"Spoločne s našimi medzinárodnými partnermi zaistíme, že Ukrajina zvíťazí, medzinárodné právo bude rešpektované, mier a územná celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc budú obnovené a že Ukrajina bude obnovená a bude vykonaná spravodlivosť. Až do toho dňa nebudeme odpočívať," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

"Európska únia bude naďalej podporovať Ukrajinu politicky, hospodársky, humanitárne, finančne a vojensky…," píše sa vo vyhlásení. "Budeme tiež podporovať obnovu Ukrajiny, na ktorú sa budeme v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom snažiť využiť zmrazené a znehybnené ruské aktíva. Budeme naďalej zvyšovať kolektívny tlak na Rusko, aby ukončilo svoju agresívnu vojnu," vyhlásilo 27 členských krajín EÚ.

EÚ a jej partneri budú naďalej pevne a s maximálnou solidaritou stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch, a to tak dlho, ako to bude potrebné. Ukrajina je "súčasťou našej európskej rodiny" a Ukrajinci preukázali "odhodlanie brániť demokraciu a slobodu, odolnosť voči utrpeniu a dôstojnosť, keď boli konfrontovaní so zločinmi Ruska", uvádza sa vo vyhlásení.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dodávka tankov Abrams na Ukrajinu môže trvať až dva roky, znie z USA

Dodávka amerických tankov typu M1 Abrams na Ukrajinu by mohla trvať až dva roky. Vo štvrtok to uviedla štátna tajomníčka ministerstva obrany Spojených štátov Christine Wormuthová.

Americký prezident Joe Biden na konci januára potvrdil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams M1. Dodávku v hodnote 400 miliónov dolárov mali podľa pôvodných plánov zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Wormuthová však pre televíziu CNN povedala, že v súčasnosti sa stále vypracúvajú plány, ako presne by sa dodávka tankov na Ukrajinu mala uskutočniť. Americké ozbrojené sily "hľadajú tú najrýchlejšiu cestu, ako dostať tanky k Ukrajincom", priblížila s tým, že určite nepôjde o záležitosť týždňov či niekoľkých mesiacov.

Podľa štátnej tajomníčky sa americká armáda zaoberá možnosťami, v rámci ktorých by bolo možné dodať Ukrajine tanky za menej ako dva roky či jeden a pol roka, "je však potrebné dôkladne zvážiť všetky klady a zápory".

The Guardian uvádza, že medzi možnosťami, ktoré predstavili americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi, bol aj variant vyrábania tankov nanovo. Ďalšie možnosti podľa Wormuthovej zahŕňajú aj iné krajiny, ktorým USA svoje tanky už predali, čo by síce dodávku tankov Ukrajine urýchlilo, ale mohlo by to "narušiť vzťahy s niektorými dôležitými spojencami".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval krajiny Západu, aby sľúbené tanky poslali Ukrajine čo najrýchlejšie a vo vysokom počte, aby sa ukrajinské jednotky dokázali účinne brániť voči ruskej agresii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Káčer v OSN: Rusko musí okamžite zastaviť vojenské aktivity na Ukrajine

Snaha Ruska prekresliť medzinárodne uznávané hranice zvrchovanej krajiny predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Európu. Ohrozená môže byť územná celistvosť a nezávislosť ktoréhokoľvek štátu, povedal vo štvrtok v New Yorku na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Šéf slovenskej diplomacie zopakoval výzvu, aby Rusko okamžite zastavilo svoje vojenské aktivity na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky z celého jej územia.

"Dôrazne odsudzujeme pokračujúcu, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá porušuje základné princípy a hodnoty Charty OSN a medzinárodného práva," povedal Káčer.

Pred delegátmi zasadnutia venovaného ruskej agresii voči Ukrajine pripomenul, že OSN vznikla s cieľom ušetriť budúce generácie od ukrutností vojny – dnes však víziu a princípy svetovej organizácie porušuje práve štát, ktorému Charta OSN udelila privilégium strážiť tieto zásady.

"Rusko… naopak pokračuje vo svojej zavádzajúcej rétorike, propagande a prekrúcaní faktov, presadzujúc nejakú alternatívnu realitu," povedal Káčer. Zdôraznil tiež potrebu chrániť multilateralizmus a svet založený na pravidlách.

Minister sa počas návštevy newyorského sídla OSN stretol aj generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Podľa vyjadrenia na sociálnej sieti ho informoval o plnej podpore Slovenska pre všetky jeho snahy a diplomatické aktivity zamerané na ukončenie vojny.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský na zasadnutí VZ OSN povedal, že Rusko má ambície siahajúce ďaleko za hranice Ukrajiny, chce svet rozdeliť na sféry vplyvu.

"Ak nebudeme konať teraz, potom akceptujeme nový medzinárodný poriadok založený na využívaní brutálnej sily, kolonializme," zdôraznil v odkaze pre tých, ktorí chcú zaujať neutrálny postoj a myslia si, že nejde o ich vojnu. Pripomenul zároveň tragickú skúsenosť Európy s agresívnou politikou Ruska, informoval server Novinky.cz.

Šéfovia slovenskej i českej diplomacie podporili prijatie rezolúcie VZ OSN, o ktorej by vo štvrtok mali hlasovať členské štáty.

Návrh vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny, žiada okamžitý odchod ruskej armády z jej územia a zastavenie bojov, ako aj stíhanie páchateľov vojnových zločinov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger: Ukrajine treba pomáhať ďalej, je to v bezpečnostnom záujme Slovenska

Ukrajine treba pomáhať ďalej, je to v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v súvislosti s výročím vypuknutia ruskej agresie. Zdôraznil, že Ukrajina bráni nielen svoju suverenitu a územnú celistvosť, ale aj hodnoty a bezpečnosť Slovenska.

Humanitárna pomoc je podľa Hegera dôležitá, no nepostačujúca. Upozornil, že bez vojenskej pomoci by Ukrajina padla a Rusko by sa stalo priamym susedom Slovenska. "Východné Slovensko by sa stalo hraničnou, nárazníkovou zónou dvoch svetov, čo, prirodzene, povedie k úpadku hospodárstva, odlevu investícií a v neposlednom rade potrebe stálej prítomnosti obranných síl," skonštatoval premiér.

Poďakoval sa občanom SR za doposiaľ poskytnutú pomoc Ukrajincom, ako aj za to, že od začiatku "stoja na správnej strane dejín." Vojna podľa neho potvrdila, kto je pre Slovensko spojencom a partnerom.

"Západný svet je jednotný a stojí za Ukrajinou a našimi zdieľanými hodnotami demokracie a slobody," skonštatoval. Dodal, že SR podporuje Ukrajinu v jej úsilí integrovať sa do Európskej únie.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) útok na Ukrajinu opakovane odsúdil. Poďakoval zložkám rezortu, ktoré od začiatku robili všetko pre to, aby pomohli ukrajinským utečencom.

Vyzdvihol aj solidaritu Slovákov či pomoc mimovládnych a neziskových organizácií. Slovensko sa podľa neho v krízovom riešení v mnohom posunulo. "Sme nielen pripravení na prílev ďalších ľudí, ktorí by mohli z Ukrajiny prísť, ale najmä sme pripravení pomôcť ľuďom zo SR, a to nielen v súvislosti s agendou ministerstva vnútra, ale aj iných rezortov," skonštatoval Mikulec.

Podľa dočasne povereného šéfa rezortu obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) priniesol konflikt na Ukrajine novú éru dezinformácií. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu kritického myslenia a overovania si informácií. Podľa neho sa tiež treba pripraviť na ďalšie snahy o eskaláciu a podrývanie jednoty spoločnosti, ale aj celého Západu.

"Dá sa očakávať, že ruská politika voči nám bude mať dlhodobo konfrontačný charakter. Slovensko je však odhodlané vytrvať – jednak v podpore Ukrajiny, ale tiež v boji proti snahám o dezorientáciu našej spoločnosti v systéme hodnôt, slobody, demokracie a práva," uviedol.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.