Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Na Floride popravili muža za vraždu z roku 1990

V americkom štáte Florida popravili v noci na piatok Donalda Dillbecka, ktorý v roku 1990 po úteku z väzenia zavraždil 44-ročnú ženu. Informuje o tom správa agentúry AP.

Úrad guvernéra Floridy oznámil, že Dillbeck (59) bol vyhlásený za mŕtveho vo štvrtok o 18.13 miestneho času (piatok 00.13 SEČ) po podaní smrtiacej injekcie. Bol usvedčený z vraždy ženy v meste Tallahassee, štát Florida. Svoju obeť dobodal na smrť na parkovisku pred nákupným centrom.

Súdna porota o Dillbeckovej poprave rozhodla pomerom 8:4. Najvyšší súd v štáte Florida vo februári tohto roka zamietol odvolanie a v stredu rovnako rozhodol aj Najvyšší súd USA.

Dillbeck si v roku 1990 už odpykával doživotný trest odňatia slobody za zabitie zástupcu šerifa. V júni 1990 sa mu podarilo z väzenia ujsť a následne zavraždil 44-ročnú ženu.

Štvrtková poprava bola prvá v štáte Florida za takmer štyri roky a tretia, odkedy je guvernérom republikán Ron DeSantis. Počas pôsobenia jeho predchodcu vo funkcii guvernéra Ricka Scotta popravili na Floride dovedna 28 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Desaťtisíce mŕtvych, milióny utečencov. Ruská vojenská agresia na Ukrajine trvá už rok

Vo štvrtok 24. februára 2022 nadránom odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". V piatok uplynul rok, odkedy Rusko spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu. TASR v tejto súvislosti prináša dokumentačný materiál.

Vladimir Putin v prejave, ktorým odštartoval vojenskú operáciu, ostro kritizoval rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a poukázal na situáciu v Donbase, kde Kyjev po zmene režimu v roku 2014, podľa jeho slov, definitívne odmietol mierové riešenie konfliktu a preto museli "okamžite zastaviť genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú".

Tri dni pred začiatkom vojenskej agresie rozhodol ruský prezident 21. februára 2022 o okamžitom uznaní Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty. Tieto samozvané republiky boli po necelých ôsmich mesiacoch spolu s časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti pričlenené k Ruskej federácii.

Príslušné zákony podpísal Vladimir Putin 5. októbra 2022. Západní lídri označili ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu. Už v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Ešte v deň útoku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom a na území Ukrajiny vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Lídri Európskej únie (EÚ) vojenskú agresiu rozhodne odsúdili a na mimoriadnom summite sa dohodli, že na Rusko uvalia rozsiahle sankcie. V poradí deviaty balík sankcií voči Rusku prijali členské štáty EÚ 15. decembra 2022.

Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň a nakrátko ovládli letisko neďaleko Kyjeva. V súčasnosti sa odohrávajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Hoci sa na prelome februára a marca 2022 uskutočnili štyri kolá mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ani jedno pokrok neprinieslo. Rovnako bez výsledku sa skončil aj ďalší pokus o mierové rokovania, ktoré sprostredkovalo 29. marca 2022 v Istanbule Turecko.

Agentúra Reuters nedávno predstavila desaťbodový mierový plán, nazývaný "recept na mier" (Peace Formula), s ktorým prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022. Plán okrem iného zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, teda aj zo štyroch oblastí okupovaných Ruskom a Krymského polostrova. Kremeľ však opakovane deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať, pričom tvrdí, že mierový plán musí akceptovať novú územnú "skutočnosť".

Mestá Charkov, Cherson, Mariupoľ, Buča či najnovšie Bachmut sa stali najtragickejšími miestami vojny na Ukrajine.

Oficiálne údaje OSN hovoria o tom, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých viac ako 7 000 civilistov. "Skutočný počet obetí je však určite vyšší," povedal začiatkom februára 2023 námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. Počty zabitých alebo zranených vojakov na obidvoch stranách sa odhadujú na desaťtisíce.

Podľa najnovších údajov OSN od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny takmer osem miliónov ľudí, pričom ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených.

Peking dosiaľ ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdil a vo verejných vyhláseniach sa stavia skôr na ruskú stranu, hoci k priamej vojenskej či finančnej podpore zatiaľ nesiahol. Ruský prezident Vladimir Putin oceňuje "vyrovnané pozície Číny", pričom zahraničnopolitický tandem Moskvy a Pekingu označil za "vzor medzinárodnej spolupráce". Vedúci ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang I počas návštevy Ruska označil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou za "pevné ako skala".

Krajiny západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu. Svoj postoj deklarovala Európska únia aj na nedávnom mimoriadnom summite EÚ, na ktorom sa 9. februára 2023 zúčastnil v Bruseli aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Od vypuknutia vojny na Ukrajine to bola len jeho druhá zahraničná cesta - prvú absolvoval v decembri 2022 do USA.

(tasr)

Minúta  |  

Expremiér Johnson vyzval Britániu, aby ako prvá dodala Ukrajine bojové lietadlá

Bývalý britský premiér Boris Johnson povedal, že Čína sa v prípade dodania zbraní Rusku dopustí "historického omylu". Takisto vyzval Spojené kráľovstvo aby "prelomilo ľady" a ako prvá krajina dodalo Ukrajine bojové lietadlá. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky stanice Sky News.

Johnson v rozhovore pre Sky News uviedol, že je "veľmi znepokojený" v spojitosti so stredajším stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im v Moskve.

"Som presvedčený, že by to bol historický omyl," povedal v spojitosti s možnou podporou ruského úsilia vo vojne zo strany Pekingu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj západné krajiny žiada o dodanie stíhačiek s cieľom podporiť úsilie Ukrajincov vo vojne, pripomína Sky News. Medzi lídrami západných krajín sa však vyskytujú obavy, že by Ukrajinci tieto lietadlá mohli použiť na zasahovanie cieľov na ruskom území, dodáva táto stanica.

Johnson však podľa Sky News vyjadril presvedčenie, že Ukrajina stíhačky použije len na obranu svojej krajiny. Expremiér britskú vládu vyzval, aby Kyjevu dodala niekoľko britských lietadiel typu Typhoon.

"Som presvedčený, že Spojené kráľovstvo má dôvod prelomiť ľady a dať im nejaké Typhoony," povedal a dodal, že Británia môže Ukrajincom poskytnúť aj príslušný výcvik.

"Ak budú mať (Ukrajinci) lietadlá, aby odstránili ruské delostrelecké pozície, a ruské velenie a kontrolu, potom nemám pochybnosti o tom, že ozbrojené sily prezidenta Zelenského budú schopné opätovne získať svoje územie. Bojujú za svoju krajinu a sú odhodlané zvíťaziť," povedal.

"Ak Ukrajina zvíťazí, a som presvedčený, že Ukrajina zvíťazí - viem, že Ukrajina dokáže zvíťaziť s našou pomocou -, tak to bude úplne kľúčové pre našu bezpečnosť na najbližšie desaťročia," povedal.

Dodal však, že ak sa Putinovi podarí dopracovať sa k nejakému víťazstvu, bude to predstavovať úder pre mier a stabilitu a prosperitu. Ruský prezident by podľa Johnsona po prípadnej porážke Ukrajiny mohol pokračovať v ohrozovaní ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Johnson bol britským premiérom v čase, keď Rusko 24. februára 2022 začalo svoju inváziu na Ukrajinu, pripomína Sky News.

(tasr)

Minúta  |  

Čína žiada mierové rokovania. Varuje pred jadrovými zbraňami aj "jednostrannými sankciami"

Čína vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory. Tiež upozornila, že v konflikte na Ukrajine nesmú byť použité jadrové zbrane. Informuje o tom agentúra AFP.

Čína v piatok pri príležitosti výročia vojny na Ukrajine zverejnila 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" tejto krízy.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v dokumente uviedlo, že všetky strany by mali podporovať Rusko a Ukrajinu v spolupráci a čo najrýchlejšom obnovení dialógu. "Jadrové zbrane nesmú byť použité a jadrové vojny nesmú byť vedené," dodal čínsky rezort diplomacie.

Peking tiež Rusko a Ukrajinu vyzval, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a vyhýbali sa "útokom na civilistov a civilné zariadenia".

Čína tiež oznámila, že nesúhlasí s "akýmikoľvek jednostrannými sankciami, ktoré nie sú schválené Bezpečnostnou radou OSN", píše na svojej webovej stránky denník The Guardian s odvolaním sa na v piatok zverejnený plán.

Peking sa v prípade vojny Ruska na Ukrajine snaží zachovávať neutrálny postoj; udržiava však blízke vzťahy s Moskvou, pripomína AFP.

https://standard.sk/324245/zelenskyj-chce-hovorit-s-cinou-o-jej-mierovom-plane-pre-ukrajinu/

(tasr)

Minúta  |  

Alec Baldwin v oficiálnom vyjadrení uviedol, že je nevinný zo zabitia

Americký herec Alec Baldwin vo štvrtok uviedol, že je nevinný zo zabitia kameramanky Halyne Hutchinsovej, ktorú v októbri 2021 nechtiac zastrelil rekvizitou zbrane počas natáčania filmu Rust. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Baldwin sa mal v piatok v tomto prípade po prvý raz postaviť pred súd. Tohto práva sa však vzdal a v oficiálnom vyjadrení uviedol, že je nevinný. Tento herec sa so súdom tiež dohodol na podmienkach, ktoré mu umožnia dokončiť nakrúcanie filmu Rust.

Baldwin januári tohto roka dosiahol dohodu v spojitosti so žalobou, ktorú pre protiprávne zabitie podal Hutchinsovej manžel. Prokuratúra v Santa Fe však vzniesla voči nemu (Baldwinovi) a filmovej zbrojárke Hannah Gutierrezovej Reedovej nové obvinenia z neúmyselného zabitia.

Baldwin nechtiac zastrelil 42-ročnú Hutchinsovú, keď v októbri 2021 nakrúcali v americkom štáte Nové Mexiko nezávislý film Rust. Baldwin, ktorý je hercom aj producentom tohto filmu, sa najskôr bránil, že spúšť pištole, ktorá mala byť rekvizitou, nestlačil. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) však pri skúmaní incidentu dospel k záveru, že sa tak muselo stať.

(tasr)

Minúta  |  

K medzinárodnej vesmírnej stanici odštartovala ruská kozmická loď, ktorá dopraví na Zem uviaznutú posádku

Kozmická loď bez posádky Sojuz MS-23 odštartovala v piatok k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), odkiaľ má dopraviť na Zem trojčlennú posádku. Informujú o tom agentúry AP a DPA.

Nosná raketa so Sojuzom odštartovala v skorých ranných hodinách z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, píše DPA s odvolaním sa na zábery, ktoré zverejnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Sojuz MS-22 by sa mal s IIS spojiť v nedeľu 26. februára. Z paluby ISS privezie na Zem trojčlennú posádku - ruských kozmonautov Sergeja Prokopieva a Dmitrija Petelina a Američana Franka Rubia. Kozmickú loď Sojuz MS-22, ktorú mali pôvodne na návrat použiť, poškodil meteorit.

Ich návrat na Zem sa pre poruchu presunul až na september, uviedla ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Pôvodne to malo byť 28. marca, na ISS tak pobudnú o pol roka dlhšie. Na vesmírnu stanicu ich vlani v septembri dopravil Sojuz MS-22.

Okrem Prokopieva, Petelina a Rubia sú na ISS aj astronauti NASA Nicole Mannová a Josh Cassada, Ruska Anna Kikinová a Japonec Koiči Wakata. Táto štvorica sa na ISS vyviezla v októbri minulého roka v module americkej spoločnosti SpaceX.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.