Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V najbližších troch rokoch by sa na Slovensku nemala aktivovať mimoriadna valorizácia dôchodkov, tvrdí rozpočtová rada

V najbližších troch rokoch by sa na Slovensku nemala aktivovať mimoriadna valorizácia dôchodkov. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vychádza pritom z aktuálnych makroekonomických prognóz, podľa ktorých by sa rast cien na Slovensku mal postupne spomaľovať. Kumulatívny rast inflácie od poslednej valorizácie, teda od 1. januára, by totiž nemal do konca júna v žiadnom z rokov 2024 až 2026 presiahnuť hranicu päť percent, čo je hranica pre mimoriadnu valorizáciu dôchodkov.

Nastavenie mimoriadnej valorizácie pritom podľa RRZ obsahuje aj systémový nedostatok, ktorý výrazne obmedzuje jej fungovanie v časoch silného inflačného šoku, akým bol napríklad rok 2022. Dôvodom je jej spúšťanie vo väzbe na vývoj inflácie od mesiaca poslednej valorizácie namiesto posledného mesiaca, ktorý sa použil vo výpočte poslednej valorizácie.

„Vytvára sa tak približne trojmesačné okno medzi cenovým nárastom o päť a viac percent a valorizáciou dôchodkov, v ktorom ďalší rast cien nebude zohľadnený pre ďalšiu mimoriadnu valorizáciu," upozorňuje rozpočtová rada.

Predĺžením obdobia, za ktoré sa inflácia zohľadňuje do výpočtu štandardnej valorizácie, by v porovnaní so súčasnosťou mali dôchodky rásť pomalšie v každom roku obdobia 2024 až 2026. Dôvodom je, že v čase klesajúcej inflácie je priemerná inflácia za prvých deväť mesiacov roka nižšia ako za prvých šesť mesiacov roka. Dôchodca s mediánovým starobným dôchodkom vo výške 518 eur mesačne tak bude mať v budúcom roku príjmy nižšie približne o päť eur v porovnaní so situáciou bez legislatívnej zmeny. Tento pokles do roku 2026 narastie na osem eur mesačne.

Zmeny vo valorizácii sa netýkajú dôchodcov s nárokom na doplatok do minimálneho dôchodku. Vďaka opätovnému naviazaniu minimálneho dôchodku na rast životného minima sa ich príjmy začnú zvyšovať od júla 2023, po dva a pol roku zmrazenia. Počet dôchodcov s nárokom na minimálny dôchodok by však mal podľa rozpočtovej rady počas najbližších rokov výraznejšie klesnúť. Mnohým penzistom totiž stúpne ich riadny dôchodok nad minimálny, a teda význam minimálneho dôchodku sa zníži aj napriek jeho rozmrazeniu.

Parlamentom schválené opatrenia môžu podľa rozpočtovej rady znížiť výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v rokoch 2024 až 2026 od 93 miliónov eur až po 148 miliónov eur. „V prípade inflačného šoku môže aktivácia mimoriadnej valorizácie priniesť dodatočné výdavky v dotknutých rokoch," dodáva RRZ.

(sita)

Minúta  |  

Firmy môžu dostať na kompenzácie za drahé energie nateraz celkovo 280 miliónov eur

Firmy pôsobiace na Slovensku si môžu na kompenzáciách za drahé energie rozdeliť 280 miliónov eur. Toľko prostriedkov nateraz cez Ministerstvo hospodárstva SR vyčlenil štát na dotácie na drahé energie pre mikro, malé, stredné či veľké podniky na prvý kvartál tohto roka.

Firmy sa môžu o dotácie uchádzať za mesiace január, február a marec tohto roku spätne až do konca júna 2023. Či sa obdobie prideľovania kompenzácií v budúcnosti predĺži aj o ďalšie mesiace, nie je nateraz jasné. Podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana bude všetko záležať od možností štátneho rozpočtu.

Oprávneným príjemcom dotácie môže byť podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právny status a spôsob financovania a bez ohľadu na jeho veľkosť. „Hospodárskou činnosťou je každá činnosť spočívajúca v ponuke tovarov alebo služieb na trhu,“ dodalo ministerstvo hospodárstva.

Oprávneným príjemcom dotácie nie je podnik, ktorý nemal zriadené odberné miesto pre odber elektriny alebo plynu. „Oprávneným žiadateľom dotácie je subjekt, ktorý má zriadené oficiálne samostatné odberné miesto, má uzatvorenú zmluvu s dodávateľom energie a priradený oficiálny POD alebo EIC kód,“ upozorňuje rezort hospodárstva.

Štát vykompenzuje 80 percent oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú ako rozdiel nákupnej ceny komodity a cenového stropu pre komoditu, ktorý je v prípade elektrickej energie stanovený vo výške 199 eur za megawatthodinu a v prípade plynu vo výške 99 eur za megawatthodinu. Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške 200-tisíc eur mesačne.

Proti firme, ktorá žiada o kompenzácie za drahé energie, nesmie byť vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Firma taktiež nesmie mať právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a nie je podnikom, na ktorý sa vzťahujú sankcie, ktoré prijala Európska únia v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine.

Ministerstvo hospodárstva za prvý deň od spustenia výzvy na kompenzácie vysokých cien elektrickej energie a zemného plynu dostalo 1 166 žiadostí v celkovej hodnote viac ako 2,2 mil. eur. Druhý deň už rezort hospodárstva evidoval takmer 3-tisíc žiadostí v hodnote viac ako 5,1 milióna eur.

(sita)

Minúta  |  

SaS: Víťazstvo Ukrajiny a následný mier je v najvyššom záujme SR

Strana SaS deklaruje plnú podporu Ukrajine v snahe zastaviť neprijateľnú ruskú agresiu. Ako uviedla pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie, k mieru v regióne povedie iba víťazstvo Ukrajiny. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

"Víťazstvo Ukrajiny a následný mier je v najvyššom záujme Slovenskej republiky," uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Sulík pripomenul, že ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením po vypuknutí vojny pracovalo na tom, aby sa na Ukrajinu čo najskôr dostala potrebná pomoc. "Procesovali sme dodávky paliva, potravín, humanitárneho materiálu, ale cez ruky nám prešiel aj vývoz nábojov či systému S-300, ktorý dnes chráni životy civilného obyvateľstva pred ruskými vzdušnými útokmi," načrtol.

Sulík vyzdvihol tiež pomoc ďalších členov a nominantov strany. Zároveň upozornil, že aj vďaka hlasom SaS Národná rada SR schválila uznesenie, ktoré označuje Rusko za teroristický štát.

Podľa Juraja Drobu je úlohou Slovenska pomôcť Ukrajine k užšej spolupráci s Európskou úniou. "Rusko svojou inváziou, ktorá za sebou necháva masové hroby nevinných civilistov, predstavuje hrozbu pre celý svet. Hovoriť opak je nielen hazardom pre našu budúcnosť, ale aj nezodpovedným a hlúpym šírením ruskej propagandy," skonštatoval.

(tasr)

Minúta  |  

Stupňovanie konfliktu v prípade ďalších dodávok zbraní nehrozí, myslí si analytik

Ďalšie horizontálne stupňovanie konfliktu na Ukrajine v prípade pokračujúcich dodávok zbraní zo Západu je nepravdepodobné. Určité nebezpečenstvo však existuje v prípade útoku na územie Ruskej federácie a pokusov o oslobodenie Krymského polostrova. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

"V oboch prípadoch je však touto eskaláciou primárne ohrozená Ukrajina a je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko zaútočilo voči štátom NATO alebo EÚ," dodal analytik.

Vývoj konfliktu počas druhého roka jeho priebehu je podľa Ludvíka ťažké predpovedať. "Obe strany sa momentálne pripravujú na ofenzívu, pričom je možné, že tá ruská sa dokonca už začala," uviedol. Ďalší priebeh bude podľa jeho slov závisieť od strategických rozhodnutí, ktoré ešte neboli prijaté.

"Ide najmä o rozhodnutia o ďalších dodávkach západnej pomoci Ukrajine, ako budú vyzerať a ako budú zabezpečované zo strany západného zbrojárskeho priemyslu," dodal.

Krajiny západu vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu dôrazne odsúdili a od začiatku poskytujú Ukrajine podporu. Mnohé z nich však váhali s rozhodnutím dodať Kyjevu i ťažké zbrane ako napríklad tanky.

Obávali sa zatiahnutia do konfliktu. Nemecko v januári po mesiacoch odmietania schválilo poskytnutie moderných tankov typu Leopard 2 Ukrajine. Krátko na to USA oznámili dodávku amerických tankov Abrams. Tanky neskôr prisľúbili i ďalšie západné krajiny.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v stredu 8. februára uviedol, že Berlín a jeho spojenci chcú doručiť prvý prápor tankov do apríla a ďalšie budú dodané počas tohto a budúceho roku. Dánsko, Nemecko a Holandsko okrem toho avizovali, že ukrajinským silám v "najbližších mesiacoch" dodajú najmenej sto starších tankov Leopard 1.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Na Floride popravili muža za vraždu z roku 1990

V americkom štáte Florida popravili v noci na piatok Donalda Dillbecka, ktorý v roku 1990 po úteku z väzenia zavraždil 44-ročnú ženu. Informuje o tom správa agentúry AP.

Úrad guvernéra Floridy oznámil, že Dillbeck (59) bol vyhlásený za mŕtveho vo štvrtok o 18.13 miestneho času (piatok 00.13 SEČ) po podaní smrtiacej injekcie. Bol usvedčený z vraždy ženy v meste Tallahassee, štát Florida. Svoju obeť dobodal na smrť na parkovisku pred nákupným centrom.

Súdna porota o Dillbeckovej poprave rozhodla pomerom 8:4. Najvyšší súd v štáte Florida vo februári tohto roka zamietol odvolanie a v stredu rovnako rozhodol aj Najvyšší súd USA.

Dillbeck si v roku 1990 už odpykával doživotný trest odňatia slobody za zabitie zástupcu šerifa. V júni 1990 sa mu podarilo z väzenia ujsť a následne zavraždil 44-ročnú ženu.

Štvrtková poprava bola prvá v štáte Florida za takmer štyri roky a tretia, odkedy je guvernérom republikán Ron DeSantis. Počas pôsobenia jeho predchodcu vo funkcii guvernéra Ricka Scotta popravili na Floride dovedna 28 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Desaťtisíce mŕtvych, milióny utečencov. Ruská vojenská agresia na Ukrajine trvá už rok

Vo štvrtok 24. februára 2022 nadránom odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". V piatok uplynul rok, odkedy Rusko spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu. TASR v tejto súvislosti prináša dokumentačný materiál.

Vladimir Putin v prejave, ktorým odštartoval vojenskú operáciu, ostro kritizoval rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a poukázal na situáciu v Donbase, kde Kyjev po zmene režimu v roku 2014, podľa jeho slov, definitívne odmietol mierové riešenie konfliktu a preto museli "okamžite zastaviť genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú".

Tri dni pred začiatkom vojenskej agresie rozhodol ruský prezident 21. februára 2022 o okamžitom uznaní Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty. Tieto samozvané republiky boli po necelých ôsmich mesiacoch spolu s časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti pričlenené k Ruskej federácii.

Príslušné zákony podpísal Vladimir Putin 5. októbra 2022. Západní lídri označili ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu. Už v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Ešte v deň útoku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom a na území Ukrajiny vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Lídri Európskej únie (EÚ) vojenskú agresiu rozhodne odsúdili a na mimoriadnom summite sa dohodli, že na Rusko uvalia rozsiahle sankcie. V poradí deviaty balík sankcií voči Rusku prijali členské štáty EÚ 15. decembra 2022.

Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň a nakrátko ovládli letisko neďaleko Kyjeva. V súčasnosti sa odohrávajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Hoci sa na prelome februára a marca 2022 uskutočnili štyri kolá mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ani jedno pokrok neprinieslo. Rovnako bez výsledku sa skončil aj ďalší pokus o mierové rokovania, ktoré sprostredkovalo 29. marca 2022 v Istanbule Turecko.

Agentúra Reuters nedávno predstavila desaťbodový mierový plán, nazývaný "recept na mier" (Peace Formula), s ktorým prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022. Plán okrem iného zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, teda aj zo štyroch oblastí okupovaných Ruskom a Krymského polostrova. Kremeľ však opakovane deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať, pričom tvrdí, že mierový plán musí akceptovať novú územnú "skutočnosť".

Mestá Charkov, Cherson, Mariupoľ, Buča či najnovšie Bachmut sa stali najtragickejšími miestami vojny na Ukrajine.

Oficiálne údaje OSN hovoria o tom, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých viac ako 7 000 civilistov. "Skutočný počet obetí je však určite vyšší," povedal začiatkom februára 2023 námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. Počty zabitých alebo zranených vojakov na obidvoch stranách sa odhadujú na desaťtisíce.

Podľa najnovších údajov OSN od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny takmer osem miliónov ľudí, pričom ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených.

Peking dosiaľ ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdil a vo verejných vyhláseniach sa stavia skôr na ruskú stranu, hoci k priamej vojenskej či finančnej podpore zatiaľ nesiahol. Ruský prezident Vladimir Putin oceňuje "vyrovnané pozície Číny", pričom zahraničnopolitický tandem Moskvy a Pekingu označil za "vzor medzinárodnej spolupráce". Vedúci ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang I počas návštevy Ruska označil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou za "pevné ako skala".

Krajiny západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu. Svoj postoj deklarovala Európska únia aj na nedávnom mimoriadnom summite EÚ, na ktorom sa 9. februára 2023 zúčastnil v Bruseli aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Od vypuknutia vojny na Ukrajine to bola len jeho druhá zahraničná cesta - prvú absolvoval v decembri 2022 do USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.