Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Tento rok bude pre Ukrajinu víťazný

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na prvé výročie začiatku invázie Ruska na Ukrajinu prisľúbil, že tento rok Ukrajinci zvíťazia. Prvý deň invázie označil za najdlhší v živote. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a Reuters.

„Takto to 24. februára 2022 začalo," uviedol Zelenskyj sediac za stolom. Spomínal pritom, ako sa Ukrajincom pred rokom prvýkrát prihovoril.

„Bol to najdlhší deň našich životov. Najťažší deň v našich novodobých dejinách. Zobudili sme sa skoro a odvtedy sme nespali... Prežili sme prvý deň totálnej vojny. Nevedeli sme, čo prinesie zajtrajšok, no rozumeli sme, že o každý zajtrajšok treba bojovať a my sme bojovali," uviedol Zelenskyj.

„Sme silní, sme pripravení na všetko. Porazíme každého... Hlavný záver tohto je, že sme prežili. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali!" vyhlásil ukrajinský prezident.

„Milióny z nás si 24. februára vybrali nie bielu, ale modrožltú vlajku. Žiaden útek, ale postavenie sa, odolávanie a bojovanie. Bol to rok bolesti, smútku, nádeje a jednoty," napísal Zelenskyj v piatok na svitaní na sociálnej sieti Twitter.

Prvé výročie začiatku invázie si v piatok ráno pripomenul aj americký prezident Joe Biden. „Pred rokom si (ruský) prezident Putin myslel, že rýchlo obsadí Kyjev. No potom narazil na statočnosť Ukrajiny a železnú vôľu všetkých národov," napísal Biden na Twitteri.

Na Ukrajine sú na piatok naplánované sviečkové vigílie a iné spomienkové udalosti, ktorými si obyvatelia uctia tisíce obetí vojny. Objavili sa obavy, že Rusko by v tento deň mohlo proti Ukrajine podniknúť ďalší rozsiahly raketový útok. Počas noci sa však v Kyjeve sirény nespustili. Vláda napriek tomu odporúča, aby školy vyučovali online a ľudia pracovali z domu.

Začiatok invázie si pripomenuli aj v iných krajinách. V Paríži bola napríklad Eiffelová veža nasvietená vo farbách ukrajinskej vlajky.

(tasr)

Minúta  |  

Exsudkyňa Repáková z akcie Búrka dostala podmienečný trest

Bývalá sudkyňa Okresného súdu (OS) Bratislava I Miriam Repáková, ktorá bola zadržaná v rámci akcie Búrka, dostala pre zločin ohýbania práva dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky. V piatok o tom rozhodla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, keď schválila dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Repákovou. Rozhodnutie je právoplatné.

Okrem podmienečného trestu odňatia slobody dostala aj štvorročný zákaz vykonávania povolania sudcu. Poškodenú spoločnosť Technopol Servis odkázal súd s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Repáková mala konať na objednávku.

„Súd vyhodnotil túto dohodu o vine a treste ako primeranú a spravodlivú," povedala samosudkyňa ŠTS Ružena Sabová. Okrem priznania súd prihliadol aj na skutočnosť, že Repáková napomáha orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní ďalšej trestnej činnosti.

Bývalú sudkyňu OS Bratislava I zadržali spolu s ďalšími 12 sudcami v marci 2020. Stíhaná bola pre rozhodovanie o vlastníctve akcií v kauze Technopol Servis. Repáková figurovala v medializovanej komunikácii s podnikateľom Marianom K. Podľa prokurátora konala nie na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci, ale v prospech požiadavky Mariana K. a na základe odporúčania exsudcu Vladimíra S.

(tasr)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine Číne ukázala, že útok musí byť rýchly, vyhlásil taiwanský minister obrany

Čínska armáda sa z monitorovania ruskej invázie na Ukrajine naučila, že úspešný útok na Taiwan by musel byť rýchly. Situáciu však pre Peking komplikuje Taiwanský prieliv, uviedol v piatok taiwanský minister obrany Čchiou Kuo-čeng. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Rusko-ukrajinská vojna im (čínskej armáde) priniesla veľké ponaučenie – určite sa budú snažiť byť rýchli," povedal Čchiou.

Ruský prezident Vladimir Putin spustil inváziu na Ukrajinu vlani 24. februára a boje na ukrajinskom území prebiehajú nepretržite už rok. Podľa západných predstaviteľov malo Rusko v pláne dobyť Kyjev v úvodných dňoch vojny, čo sa mu však nepodarilo.

Šéf taiwanského rezortu obrany povedal, že aj keby Čína plánovala rýchly útok na Taiwan, vzdorovala by pri ovládnutí ostrova určitým ťažkostiam, pretože jej ozbrojené sily by museli prekročiť Taiwanský prieliv, ktorý oddeľuje Taiwan od pevninskej Číny. Podľa jeho slov by sa preto čínskej armáde nepodarilo zmocniť sa Taiwanu za jeden či dva týždne.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove.


Taiwanská demokraticky zvolená vláda tvrdí, že iba obyvatelia Taiwanu majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Pred rokom Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu, ktorá sa vymyká z úrovne európskej civilizácie 21. storočia

Presne pred rokom Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu, ktorá sa svojím rozsahom a charakterom podľa prezidentky Zuzany Čaputovej úplne vymyká z úrovne európskej civilizácie 21. storočia.

„Žiadna zámienka, žiadna výhovorka Kremľa nemôže ospravedlniť utrpenie, ktoré Ukrajincom svojou agresiou spôsobili,“ napísala na sociálnej sieti prezidentka, podľa ktorej sú masové hroby, mučenie či odvlečení ľudia každodennou realitou častí Ukrajiny, kam vstúpili ruskí vojaci.

V tejto vojne podľa Čaputovej nie sú najmenšie pochybnosti, kto je agresor a kto sa bráni a ani o tom, kto chce vojnu a kto chce mier. „Ak by si Vladimír Putin želal mier, môže kedykoľvek nariadiť stiahnutie svojich vojakov z Ukrajiny. On však už 365 dní ukazuje, že si želá pravý opak,“ skonštatovala prezidentka a dodala, že solidarita svetového spoločenstva s Ukrajinou je preto nevídane silná.

„Uvedomujeme si, že naša pomoc je pomocou ľuďom v nešťastí, našim susedom, s ktorými tu budeme spolunažívať veky, bez ohľadu na politické garnitúry na jednej či druhej strane hraníc,“ dodala na záver prezidentka, podľa ktorej žijeme neľahké časy a zažívame krízy, o ktorých sme si mysleli, že už patria do minulosti.

Zuzana Čaputová je však presvedčená, že ich zvládneme, ak aj naďalej zachováme pokoj a rozvahu, budeme sa riadiť pravdou a nepodľahneme strachu, lži a manipuláciám.

(sita)

Minúta  |  

V najbližších troch rokoch by sa na Slovensku nemala aktivovať mimoriadna valorizácia dôchodkov, tvrdí rozpočtová rada

V najbližších troch rokoch by sa na Slovensku nemala aktivovať mimoriadna valorizácia dôchodkov. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vychádza pritom z aktuálnych makroekonomických prognóz, podľa ktorých by sa rast cien na Slovensku mal postupne spomaľovať. Kumulatívny rast inflácie od poslednej valorizácie, teda od 1. januára, by totiž nemal do konca júna v žiadnom z rokov 2024 až 2026 presiahnuť hranicu päť percent, čo je hranica pre mimoriadnu valorizáciu dôchodkov.

Nastavenie mimoriadnej valorizácie pritom podľa RRZ obsahuje aj systémový nedostatok, ktorý výrazne obmedzuje jej fungovanie v časoch silného inflačného šoku, akým bol napríklad rok 2022. Dôvodom je jej spúšťanie vo väzbe na vývoj inflácie od mesiaca poslednej valorizácie namiesto posledného mesiaca, ktorý sa použil vo výpočte poslednej valorizácie.

„Vytvára sa tak približne trojmesačné okno medzi cenovým nárastom o päť a viac percent a valorizáciou dôchodkov, v ktorom ďalší rast cien nebude zohľadnený pre ďalšiu mimoriadnu valorizáciu," upozorňuje rozpočtová rada.

Predĺžením obdobia, za ktoré sa inflácia zohľadňuje do výpočtu štandardnej valorizácie, by v porovnaní so súčasnosťou mali dôchodky rásť pomalšie v každom roku obdobia 2024 až 2026. Dôvodom je, že v čase klesajúcej inflácie je priemerná inflácia za prvých deväť mesiacov roka nižšia ako za prvých šesť mesiacov roka. Dôchodca s mediánovým starobným dôchodkom vo výške 518 eur mesačne tak bude mať v budúcom roku príjmy nižšie približne o päť eur v porovnaní so situáciou bez legislatívnej zmeny. Tento pokles do roku 2026 narastie na osem eur mesačne.

Zmeny vo valorizácii sa netýkajú dôchodcov s nárokom na doplatok do minimálneho dôchodku. Vďaka opätovnému naviazaniu minimálneho dôchodku na rast životného minima sa ich príjmy začnú zvyšovať od júla 2023, po dva a pol roku zmrazenia. Počet dôchodcov s nárokom na minimálny dôchodok by však mal podľa rozpočtovej rady počas najbližších rokov výraznejšie klesnúť. Mnohým penzistom totiž stúpne ich riadny dôchodok nad minimálny, a teda význam minimálneho dôchodku sa zníži aj napriek jeho rozmrazeniu.

Parlamentom schválené opatrenia môžu podľa rozpočtovej rady znížiť výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v rokoch 2024 až 2026 od 93 miliónov eur až po 148 miliónov eur. „V prípade inflačného šoku môže aktivácia mimoriadnej valorizácie priniesť dodatočné výdavky v dotknutých rokoch," dodáva RRZ.

(sita)

Minúta  |  

Firmy môžu dostať na kompenzácie za drahé energie nateraz celkovo 280 miliónov eur

Firmy pôsobiace na Slovensku si môžu na kompenzáciách za drahé energie rozdeliť 280 miliónov eur. Toľko prostriedkov nateraz cez Ministerstvo hospodárstva SR vyčlenil štát na dotácie na drahé energie pre mikro, malé, stredné či veľké podniky na prvý kvartál tohto roka.

Firmy sa môžu o dotácie uchádzať za mesiace január, február a marec tohto roku spätne až do konca júna 2023. Či sa obdobie prideľovania kompenzácií v budúcnosti predĺži aj o ďalšie mesiace, nie je nateraz jasné. Podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana bude všetko záležať od možností štátneho rozpočtu.

Oprávneným príjemcom dotácie môže byť podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právny status a spôsob financovania a bez ohľadu na jeho veľkosť. „Hospodárskou činnosťou je každá činnosť spočívajúca v ponuke tovarov alebo služieb na trhu,“ dodalo ministerstvo hospodárstva.

Oprávneným príjemcom dotácie nie je podnik, ktorý nemal zriadené odberné miesto pre odber elektriny alebo plynu. „Oprávneným žiadateľom dotácie je subjekt, ktorý má zriadené oficiálne samostatné odberné miesto, má uzatvorenú zmluvu s dodávateľom energie a priradený oficiálny POD alebo EIC kód,“ upozorňuje rezort hospodárstva.

Štát vykompenzuje 80 percent oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú ako rozdiel nákupnej ceny komodity a cenového stropu pre komoditu, ktorý je v prípade elektrickej energie stanovený vo výške 199 eur za megawatthodinu a v prípade plynu vo výške 99 eur za megawatthodinu. Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške 200-tisíc eur mesačne.

Proti firme, ktorá žiada o kompenzácie za drahé energie, nesmie byť vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Firma taktiež nesmie mať právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a nie je podnikom, na ktorý sa vzťahujú sankcie, ktoré prijala Európska únia v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine.

Ministerstvo hospodárstva za prvý deň od spustenia výzvy na kompenzácie vysokých cien elektrickej energie a zemného plynu dostalo 1 166 žiadostí v celkovej hodnote viac ako 2,2 mil. eur. Druhý deň už rezort hospodárstva evidoval takmer 3-tisíc žiadostí v hodnote viac ako 5,1 milióna eur.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.