Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinci tvoria až 80 percent cudzincov žijúcich v Poľsku

Vyše 80 percent cudzincov usadených v Poľsku tvoria Ukrajinci. Vyplýva to z údajov poľského Úradu pre cudzincov (UdSC), informuje piatková správa agentúry PAP.

Od 24. februára 2022, teda od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, je migračná situácia v Poľsku definovaná zvýšeným prílevom ukrajinských migrantov. Tí tvoria "viac než 80 percent všetkých v krajine usadených cudzincov," uviedol hovorca UdSC Jakub Dudziak.

Platné povolenie na pobyt má v Poľsku v súčasnosti asi 1,4 milióna ukrajinských občanov. "Ženy a deti tvoria približne 87 percent tejto skupiny," uviedol Dudziak.

V piatok si svet pripomína prvé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

SAV: Podpora prijatia odídencov z Ukrajiny na Slovensku postupne klesá

Prvé mesiace vojnového konfliktu boli spojené so silnou solidaritou slovenského obyvateľstva voči ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, čo potvrdili viaceré prieskumy verejnej mienky z jari 2022. Do mapovania týchto postojov sa počas uplynulého roka zapojil aj Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Výsledky jeho porovnávacieho prieskumu z marca a decembra 2022 poukazujú na mierny pokles podpory prijatia odídencov z Ukrajiny v spoločnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Na skutočnosť, že sa vnímanie ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny na Slovensko zhoršuje, poukazoval už septembrový prieskum Inštitútu Globsec prostredníctvom agentúry Focus. Podľa výsledkov až 52 percent Slovákov vnímalo prítomnosť ukrajinských utečencov negatívne. Spomedzi krajín V4 sa podľa SAV naše vnímanie utečencov prejavilo vôbec najhoršie. Jedným z kľúčových faktorov týchto postojov boli podľa prieskumu obavy o zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku.

Tento trend potvrdil aj decembrový prieskum Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorý zopakoval svoje zisťovanie z marca 2022. "Respondentov sme v oboch mesiacoch oslovili s viacerými otázkami. Zaujímalo nás napríklad, či by podľa nich Ukrajinci, ktorí prišli na Slovensko žiť, mali mať rovnaké práva ako všetci ostatní. Zatiaľ čo v marci s týmto vyjadrilo nesúhlas približne 15 percent opýtaných, v decembri už takto reagoval každý štvrtý opýtaný respondent. Pričom počet tých, ktorí zvolili odpoveď silne nesúhlasím, sa takmer zdvojnásobil," spresnila psychologička Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Počet silne nesúhlasiacich respondentov sa oproti marcu 2022 takmer zdvojnásobil aj pri otázke, či by mal každý utečenec mať právo požiadať o azyl na Slovensku bez akýchkoľvek ročných limitov.

Výsledky prieskumu poukazujú na klesajúcu mieru podpory Slovákov voči odídencom a utečencom z Ukrajiny. "Jedným z faktorov môže byť zhoršujúca sa ekonomická situácia, nárast cien či neutíchajúce dezinformačné snahy, ktoré môžu viesť k polarizácii spoločnosti, narušeniu sociálnej kohézie medzi komunitami až k nárastu nenávistných prejavov voči zraniteľným skupinám," vysvetlila vedkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva sa so ŠÚKL zaoberá globálnym výpadkom liečiv už niekoľko mesiacov

Ministerstvo zdravotníctva SR v súčinnosti so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sa aktuálnymi globálnymi výpadkami liečiv na svetovom trhu zaoberá už niekoľko mesiacov. Problémy s distribúciou liekov riešia aj ďalšie európske krajiny. V reakcii na kritiku predstaviteľov strany Hlas-SD k nedostatku liekov na Slovensku to pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková.

„Za súčasný stav môže výnimočná kombinácia viacerých faktorov - kombinácia postCOVID sveta, vojny na Ukrajine a otvorenia spoločnosti po pandémii,” objasnila Lániková.

Podľa nej je bežnou praxou, že lieky pravidelne v rámci distribúcie chýbajú. Život zachraňujúce lieky sú podľa nej pre slovenských pacientov naďalej dostupné a u nich žiadnu nedostupnosť ministerstvo neeviduje. V súčasnosti je zároveň dopyt po liekoch vyšší, avšak nielen pre chrípkovú sezónu, ale najmä z dôvodu oslabenej imunity populácie po období pandémie ochorenia COVID-19.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že situácia s liekmi nie je kritická. „Stále platí, že ak nie je dostupný niektorý liek od konkrétneho výrobcu, sú k dispozícii rovnako kvalitné náhrady s rovnakými účinnými látkami,” tvrdí hovorkyňa. Predstavitelia strany Hlas-SD hovorili aj o kategorizovaných liekoch s doplatkom, ktoré si pacienti musia v prípade nedostupnosti nahrádzať inými liekmi, kde je už ale doplatok vyšší. Mechanizmus je však podľa Lánikovej nastavený tak, že ak je liek vyradený kvôli nedostupnosti, v zozname ho nahradí iný, ktorý je následne v plnej výške bez doplatku pacienta preplácaný.

Rezort tvrdí, že je v neustálom kontakte aj s ostatnými krajinami v európskom priestore, ktoré rovnako hlásia výpadky liekov. „Tvrdenie o tom, že Česi, Rakúšania alebo Maďari tieto problémy nemajú, sú prinajmenšom zavádzajúce. Ministerstvo zdravotníctva, ani Štátny ústav pre kontrolu liečiv nikdy netvrdili, že by za nedostatok liekov mohla len chrípková sezóna," uviedla Lániková. Za aktuálny výpadok niektorých liekov podľa nej môžu okrem iného výrobné dôvody, logistické dôvody, reexport, či mimoriadne situácie ako napríklad pandémia COVID-19 alebo vojenský konflikt na Ukrajine

Ministerstvo v spolupráci so ŠÚKL pracuje na riešeniach, ako sa dá situácia vyriešiť. Podľa hovorkyne existujú viaceré možnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť dostupnosť liekov pre pacientov, napríklad generická substitúcia, teda zámena predpísaného lieku za iný liek s rovnakou účinnou látkou alebo dovoz cudzojazyčných balení liekov. „Odborníci predpokladajú zlepšenie situácie s dostupnosťou liekov v marci, a to jednak z dôvodu skončenia sezóny respiračných ochorení, ako aj z dôvodu, že samotní výrobcovia liekov zavádzajú také opatrenia, aby sa podobná situácia nezopakovala," uzavrela hovorkyňa rezortu zdravotníctva.

Rezort zdravotníctva by mal rokovať s dodávateľmi liekov o tom, aby nedostatkové lieky na Slovensko doviezli aj v inom, zahraničnom balení. Na tlačovej besede to v reakcii na nedostatok liekov na Slovensku uviedol podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši. Takéto riešenie podľa neho slovenská legislatíva umožňuje. „Stačí k tomu dať leták, alebo lieky prebaliť, náš Štátny ústav na kontrolu liečiv to môže povoliť a liek tu môžeme mať," povedal. Upozornil na to, že ministerstvo zdravotníctva nastavilo pre firmy nezrealizovateľné podmienky. „Treba s nimi preto rokovať osobne, prioritou má byť, aby sa náš pacient mal čím liečiť," tvrdí Raši. Tretím riešením nedostatku liekov na Slovensku je podľa Rašiho osloviť distribútorov a povoliť mimoriadny dovoz liekov, ktoré na Slovensku nie sú registrované, ale majú rovnakú účinnú látku ako liek, ktorý na našom trhu chýba. „Jedna z najdôležitejších vecí je však zamedziť reexportu liekov," zdôraznil.

(sita)

Minúta  |  

Scholz: Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahne, vojnu by mal ukončiť

Ruský prezident Vladimir Putin svoj imperialistické ciele na Ukrajine nedosiahne, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz pri príležitosti prvého výročia od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Čím skôr si ruský prezident uvedomí, že svoj imperialistické ciele nedosiahne, tým väčšia je šanca, že sa vojna čoskoro skončí. Putin to má vo svojich rukách. Môže ukončiť túto vojnu," povedal Scholz vo videoodkaze.

Spolkový kancelár zároveň uviedol, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak pevne a dlho, ako to len bude potrebné. "Čo nám všetkým veľmi imponuje – to je odhodlanie a odvaha Ukrajincov, ako bránia svoju slobodu… Nemecko ich v tom podporuje – a bude ich tak pevne a dlho, ako bude treba," citovala jeho slová agentúra Reuters.

Scholz povedal, že finančná, humanitárna a vojenská pomoc Nemecka Ukrajine presiahla už viac než 14 miliárd eur. Zároveň dodal, že spolková vláda urobí všetko preto, "aby zabezpečila, že nedôjde k eskalácii tej vojny (až natoľko, aby vypukla) medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou".

Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Putina vlani 24. februára s cieľom "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území prebiehajú už rok. V súčasnosti sa už niekoľko mesiacov koncentrujú najmä na východe Ukrajiny – okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahne, vojnu by mal ukončiť

Ruský prezident Vladimir Putin svoj imperialistické ciele na Ukrajine nedosiahne, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz pri príležitosti prvého výročia od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čím skôr si ruský prezident uvedomí, že svoj imperialistické ciele nedosiahne, tým väčšia je šanca, že sa vojna čoskoro skončí. Putin to má vo svojich rukách. Môže ukončiť túto vojnu," povedal Scholz vo videoodkaze.

Spolkový kancelár zároveň uviedol, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak pevne a dlho, ako to len bude potrebné. „Čo nám všetkým veľmi imponuje – to je odhodlanie a odvaha Ukrajincov, ako bránia svoju slobodu... Nemecko ich v tom podporuje – a bude ich tak pevne a dlho, ako bude treba," citovala jeho slová agentúra Reuters.

Scholz povedal, že finančná, humanitárna a vojenská pomoc Nemecka Ukrajine presiahla už viac než 14 miliárd eur. Zároveň dodal, že spolková vláda urobí všetko preto, „aby zabezpečila, že nedôjde k eskalácii tej vojny (až natoľko, aby vypukla) medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou".

Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Putina vlani 24. februára s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území prebiehajú už rok. V súčasnosti sa už niekoľko mesiacov koncentrujú najmä na východe Ukrajiny – okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Tento rok bude pre Ukrajinu víťazný

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na prvé výročie začiatku invázie Ruska na Ukrajinu prisľúbil, že tento rok Ukrajinci zvíťazia. Prvý deň invázie označil za najdlhší v živote. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a Reuters.

„Takto to 24. februára 2022 začalo," uviedol Zelenskyj sediac za stolom. Spomínal pritom, ako sa Ukrajincom pred rokom prvýkrát prihovoril.

„Bol to najdlhší deň našich životov. Najťažší deň v našich novodobých dejinách. Zobudili sme sa skoro a odvtedy sme nespali... Prežili sme prvý deň totálnej vojny. Nevedeli sme, čo prinesie zajtrajšok, no rozumeli sme, že o každý zajtrajšok treba bojovať a my sme bojovali," uviedol Zelenskyj.

„Sme silní, sme pripravení na všetko. Porazíme každého... Hlavný záver tohto je, že sme prežili. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali!" vyhlásil ukrajinský prezident.

„Milióny z nás si 24. februára vybrali nie bielu, ale modrožltú vlajku. Žiaden útek, ale postavenie sa, odolávanie a bojovanie. Bol to rok bolesti, smútku, nádeje a jednoty," napísal Zelenskyj v piatok na svitaní na sociálnej sieti Twitter.

Prvé výročie začiatku invázie si v piatok ráno pripomenul aj americký prezident Joe Biden. „Pred rokom si (ruský) prezident Putin myslel, že rýchlo obsadí Kyjev. No potom narazil na statočnosť Ukrajiny a železnú vôľu všetkých národov," napísal Biden na Twitteri.

Na Ukrajine sú na piatok naplánované sviečkové vigílie a iné spomienkové udalosti, ktorými si obyvatelia uctia tisíce obetí vojny. Objavili sa obavy, že Rusko by v tento deň mohlo proti Ukrajine podniknúť ďalší rozsiahly raketový útok. Počas noci sa však v Kyjeve sirény nespustili. Vláda napriek tomu odporúča, aby školy vyučovali online a ľudia pracovali z domu.

Začiatok invázie si pripomenuli aj v iných krajinách. V Paríži bola napríklad Eiffelová veža nasvietená vo farbách ukrajinskej vlajky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.