Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Armáda SR: Od vypuknutia vojny na Ukrajine vojaci plnili stovky úloh a odpracovali tisícky hodín

Celý rok od vypuknutia vojny na Ukrajine znamenal pre Ozbrojené sily (OS) SR stovky úloh a tisícky odpracovaných hodín. V uplynulom roku sa v reakcii na vojnu na Ukrajine zvýšila ich bojová pohotovosť a v spolupráci s ďalšími zložkami zabezpečujú ochranu Slovenska 24 hodín denne. V tlačovej správe o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.

„Na východnej hranici odpracovali príslušníci OS SR od 24. februára 2022 do konca januára 2023 – takmer 68 000 osobo/dní. Medzi hlavné plnené úlohy patrilo zabezpečenie zelenej hranice v podobe prieskumných hliadok a obletov s využitím vrtuľníkov UH-60M, podpora činnosti hraničnej a cudzineckej polície na hraničných priechodoch, ale aj výstavba tranzitného tábora v priestore Mokraď," uviedli OS SR.

Náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko zdôraznil, že slovenské ozbrojené sily výrazne prispeli k zvládnutiu krízovej situácie, ktorá nastala po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Slovenskí vojaci sa podieľajú aj na prevádzke logistických hubov pri prekládke materiálnej pomoci pre Ukrajinu aj na zabezpečení odovzdania stoviek kusov vojenskej techniky, desiatok tisíc ton vojenského a humanitárneho materiálu. Zabezpečovali tiež bezproblémový priebeh stovkám presunov.

„Najmä v úvodnej fáze konfliktu boli aktivované vybrané jednotky prehľadu, velenia a riadenia protivzdušnej obrany a do postavení boli vyvedené palebné prvky protivzdušnej obrany tak, aby bola posilnená ochrana vzdušného priestoru," vysvetlili OS SR s tým, že všetky útvary a zariadenia plnia takzvané úlohy na ochranu síl vyššieho stupňa, čo znamená zabezpečovanie zvýšenej ochrany objektov ozbrojených síl.

(sita)

Minúta  |  

NATO potvrdilo svoj záväzok podporovať Ukrajinu

Severoatlantická aliancia v piatok uviedla, že vo svojej podpore Ukrajiny je „rozhodná" a že ruské snahy o zlomenie Ukrajincov zlyhávajú. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vo vyhlásení zverejnenom pri príležitosti prvého výročia začiatku invázie Ruska na Ukrajinu organizácia NATO konštatovala, že Rusko musí okamžite skončiť svoju nelegálnu vojnu, ktorá ovplyvnila svetový trh s potravinami a dodávkami energií.

„Ďalej zvyšujeme politickú a praktickú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii. Našu podporu budeme udržiavať tak dlho, ako to len bude nevyhnutné, aby Ukrajina zvíťazila," uviedlo NATO vo vyhlásení.

Rusko podľa Aliancie nesie plnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine, ktorej rozpútanie bolo v rozpore s Chartou OSN a medzinárodnými záväzkami Moskvy. „Rusko nepreukázalo úprimnú otvorenosť k spravodlivému a trvalému mieru," uvádza NATO.

„Stále sme odhodlaní udržiavať koordinovaný medzinárodný tlak na Rusko. Odsudzujeme tiež všetkých vrátane Bieloruska, ktorí vojnu Ruska aktívne zľahčujú," dodáva NATO. Vo vyhlásení spomína aj Irán, ktorý Rusku dodáva drony.

Zároveň uvádza, že záväzky členov Aliancie vyplývajúce zo zakladajúcej zmluvy, ktorá zahŕňa aj článok 5 o spoločnej obrane, „sú silnejšie než kedykoľvek predtým". „Ostávame odhodlaní brániť každý centimeter spojeneckého územia... proti všetkým hrozbám a výzvam," uvádza sa v deklarácii.

Článok 5 sa nevzťahuje na Ukrajinu, ktorá nie je súčasťou NATO, avšak vzťahuje sa na jej susedné krajiny vrátane Slovenska, Poľska, Rumunska a pobaltských štátov.

„Budeme posilňovať naše partnerstvo s Ukrajinou počas celého obdobia jej pokračujúcich euroatlantických ašpirácií," uvádza NATO vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Reznikov: Ukrajina pripravuje protiofenzívu, ktorá z jej územia vytlačí Rusov

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v piatok uviedol, že ukrajinská armáda pracuje na príprave protiofenzívy, ktorou vytlačí invázne ozbrojené sily Ruska z územia Ukrajiny. Povedal to pri príležitosti prvého výročia vpádu ruských inváznych vojsk na Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Pred rokom bolo pre nás náročné získať zbrane. Dnes civilizované krajiny vidia, že ste štít Európy na východe," odkázal Reznikov ukrajinským vojakom. "Bude protiofenzíva. Usilovne pracujeme na jej príprave a zabezpečení," dodal.

Ukrajina v súčasnosti naďalej čelí na svojom východe útokom ruských inváznych jednotiek. Pri obrane vlastných území a následnej protiofenzíve sa spolieha na pokračujúcu vojenskú pomoc Západu.

(tasr)

Minúta  |  

Traja najvyšší ústavní činitelia podporujú Zelenského mierový plán

Traja najvyšší ústavní činitelia SR podporujú desaťbodový mierový plán prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. V spoločnom vyhlásení pri príležitosti prvého výročia napadnutia Ukrajiny vojskami Ruskej federácie tiež uviedli, že pevne stoja na strane Ukrajiny a medzinárodného práva. Vyjadrili ľútosť, že vo vojne umierajú nevinní ľudia. Záujmom SR je podľa nich pomáhať Ukrajine tak, aby sa ubránila a vojna sa nerozšírila ďalej. Deklarujú, že je v našom národnom záujme, aby Ukrajina bola súčasťou EÚ.

„Sme presvedčení, že pre bezpečnosť Ukrajiny, Slovenska a celej Európy je najdôležitejšie dosiahnutie spravodlivého a trvácneho mieru, a preto podporujeme desaťbodový mierový plán prezidenta Volodymyra Zelenského," píše sa vo vyhlásení, ktoré podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a dočasne poverený premiér Eduard Heger.

Ukrajina musí byť podľa nich opätovne zvrchovaná, nezávisle fungovať v rámci medzinárodne uznaných hraníc, byť pevne ukotvená v integračnom procese do Európskej únie a mať právo sa o svojom budúcom smerovaní rozhodovať samostatne. „Spolu s našimi partnermi v Európskej únii a spojencami v Severoatlantickej aliancii rozhodne a jednotne stojíme na strane Ukrajiny a medzinárodného práva," zdôraznili.

Najvyšší ústavní činitelia SR tiež pripomenuli, že Ruská federácia ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN brutálnou vojenskou agresiou porušila vlastné záväzky a prestala rešpektovať medzinárodné právo. Na ukrajinskom území podľa nich dnes prebieha boj medzi demokraciou a autoritárskym despotizmom.

Žiadna násilná zmena hraníc a vojenskou agresiou dosiahnuté zisky nemôžu byť podľa nich medzinárodne akceptované. Deklarujú, že naďalej budú podporovať medzinárodné úsilie o stíhanie zločinu agresie, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. „Pevne stojíme za ukrajinským ľudom v jeho obrane slobody, demokracie a práva na sebaurčenie a práva rozhodovať o vlastnej budúcnosti," vyhlásili.

Čaputová, Kollár a Heger poďakovali všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajine a jej občanom. Uistili, že Slovensko nepoľaví v poskytovaní bezpečného útočiska vojnovým utečencom. Pri príležitosti prvého výročia invázie bude zároveň v piatok večer nasvietený Bratislavský hrad vo farbách ukrajinskej vlajky.

S mierovým plánom prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022. Plán okrem iného zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, teda aj zo štyroch oblastí okupovaných Ruskom a Krymského polostrova. Kremeľ však opakovane deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať. Zelenskyj v januári navrhol Čaputovej, aby sa pripojila k jeho mierovému plánu.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Ak Fínsko a Švédsko očakávajú čestný prístup, nech sú aj oni čestní

Maďarsko od Fínska a Švédska očakáva, aby nešírili nepravdy o Maďarsku. V súvislosti s nadchádzajúcim schvaľovaním vstupu týchto severských krajín do Severoatlantickej aliancie v maďarskom parlamente to v piatok vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió povedal, že vláda požiadala parlament o podporu členstva týchto krajín v NATO. Časť poslancov parlamentnej frakcie vládnucich strán Fidesz a KDNP tým „nie je veľmi nadšená". Okrem iného preto, že tieto štáty šíria zjavné lži o maďarskej demokracii a právnom štáte, spresnil Orbán. Ak Fínsko a Švédsko očakávajú čestný prístup, tak aj oni by sa mali zachovať čestne, dodal.

K obavám Ankary, ktorá tvrdí, že vo Švédsku pôsobia teroristické organizácie proti Turecku, maďarský ministerský predseda podotkol, že Turci sú tiež spojencami Maďarska v rámci NATO, preto treba vypočuť aj ich hlasy.

Orbán vo štvrtok vyzval parlamentnú frakciu vládnych strán Fidesz a KDNP, aby v zákonodarnom zbore schválili ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO zaradia na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich začlenenie do NATO už ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Maďarsko a Turecko to stále neurobili.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>Morawiecki pricestoval do Kyjeva v čase výročia ruskej invázie na Ukrajinu</strong>

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok ráno pricestoval do Kyjeva, aby si pripomenul prvé výročie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Poľský premiér na začiatku svojej návštevy položil kyticu kvetov k Múru pamiatky padlých za Ukrajinu.

Rusko spustilo rozsiahly útok na susednú Ukrajinu vlani 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin to označil za "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom mala byť "demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny".

Morawiecki vlani v marci s premiérom ČR Petrom Fialom a vtedajším slovinským premiérom Janezom Janšom navštívili Kyjev ako prví západní lídri od začiatku ruskej invázie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.