Dlhová brzda podľa Jozefa Hajka z KDH nefunguje tak, ako by mala

Problémom taktiež je, že súčasný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nemá riešenia na situácie, keď sa verejný dlh zvýši po takých nečakaných vonkajších okolnostiach, ako bola pandémia koronavírusu. V celom svete sa prijímali mimoriadne opatrenia na zabránenie kolapsu ekonomík.

„Táto vláda, hoci donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou potrebnou na úpravu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, nekonala, a tak sa stáva z tohto zákona predpis, o ktorý sa nedá jednoznačne oprieť,“ povedal pre agentúru SITA Hajko. Pritom jeho účelom bolo prinútiť vlády, aby pri riadení štátu udržiavali jeho finančné zdravie. Aktuálne je podľa neho možné vidieť, že sa to vôbec nedarí. „Vlaňajší hrubý dlh Slovenska vyskočil nad 62 % HDP a zadlženie ostáva v najvyššom sankčnom pásme,“ konštatuje Hajko.

Tým, čo majú konať podľa spomenutého zákona, treba podľa neho vyčítať, že si ho vysvetľujú svojvoľne a účelovo. Napríklad keď v roku 2021 nastala výmena medzi predsedom vlády a ministrom financií, pokladalo sa to ustanovenie novej vlády, hoci tá nezmenila programové vyhlásenie. Ak by sa vláda považovala za kontinuálnu, sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy by muselo ministerstvo financií uplatňovať už minulý rok, lebo ochranná dvojročná lehota, by sa počítala od zostavenia vlády Igora Matoviča v roku 2020. A naopak, minulý rok vypadla z vlády jedna koaličná strana a to sa nepovažovalo za takú zmenu, aby sa vláda považovala za novú a aby vlani v decembri nastúpila nová dvojročná ochranná lehota.

Za účelovosť možno podľa Hajka považovať aj januárové neočakávané prihlásenie sa vlády Eduarda Hegera k sankciám vyplývajúcim z dlhovej brzdy, hoci v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2023 sa tento scenár len mihol a vážne sa s ním nepočítalo. Je to podľa neho účelové konanie, pričom za zmenou prístupu stoja predčasné voľby. „Ak by vláda Eduarda Hegera pokračovala do riadneho termínu volieb, potom by sa sama dobrovoľne nepostavila pred povinnosť žiadať tento rok v máji o vyslovenie dôvery v parlamente a pred nenaplniteľný záväzok zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje Hajko.

O dôveru sa však už uchádzať nemusí, lebo ju stratila. „A nie je vôbec zrejmé, či sa vôbec bude zaoberať rozpočtom na rok 2024, hoci jej to vnútorné pravidlá ministerstva financií stanovujú ako jasnú úlohu,“ hovorí Hajko. Takýto návrh rozpočtu, aj keby vyšiel zo strany súčasnej vlády, by si nová vláda zložená po predčasných voľbách nemohla podľa neho osvojiť, lebo postupovať podľa neho by sa nedalo.

Ak vláda zrazu počíta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti v lete 2023 s viazaním 3 % výdavkov, nie je to podľa Hajka nič iné ako bič na jej nástupkyňu. Ona sa na jeseň zbaví zodpovednosti a ponechá dokráčanie v limitovanom hospodárení štátu v roku 2023 so všetkými dôsledkami na iných. „To nemožno nazvať inak ako účelovosťou, svojvoľným výkladom zákonov,“ uviedol Hajko.

Navyše, je tu podľa neho ďalšie ohrozenie. Nie je jasné, ako sa viazanie výdavkov a povinnosť zostavovania vyrovnaných rozpočtov dotkne samospráv. V čase, keď mestá a dediny trpia krátením príjmov v dôsledku nových daňových predpisov a zároveň ich tlačia do neriešiteľných situácií vysoké ceny energií, im vláda nedokáže povedať, čo bude s nimi v počas tohto roka a v nasledujúcom roku.

Je podľa Hajka zrejmé, že šanca zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa premrhala v časoch, keď vládna koalícia mala v parlamente ústavnú väčšinu. „Takáto ústavná väčšina sa po nasledujúcich voľbách s veľkou pravdepodobnosťou nezopakuje, preto bude treba postupovať podľa platného zákona. Dôležitá bude vôľa v novej vláde konať zodpovedne a brať do úvahy upozornenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ dodal Hajko.

(sita)