Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dlhová brzda podľa Jozefa Hajka z KDH nefunguje tak, ako by mala

Na Slovensku máme inštitút dlhovej brzdy, no podľa ekonomického experta a člena vedenia KDH Jozefa Hajka je zrejmé, že funguje tak, ako si ho kto vyloží. Vidno to podľa neho napríklad na rozdielnych postojoch vlády a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Problémom taktiež je, že súčasný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nemá riešenia na situácie, keď sa verejný dlh zvýši po takých nečakaných vonkajších okolnostiach, ako bola pandémia koronavírusu. V celom svete sa prijímali mimoriadne opatrenia na zabránenie kolapsu ekonomík.

„Táto vláda, hoci donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou potrebnou na úpravu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, nekonala, a tak sa stáva z tohto zákona predpis, o ktorý sa nedá jednoznačne oprieť,“ povedal pre agentúru SITA Hajko. Pritom jeho účelom bolo prinútiť vlády, aby pri riadení štátu udržiavali jeho finančné zdravie. Aktuálne je podľa neho možné vidieť, že sa to vôbec nedarí. „Vlaňajší hrubý dlh Slovenska vyskočil nad 62 % HDP a zadlženie ostáva v najvyššom sankčnom pásme,“ konštatuje Hajko.

Tým, čo majú konať podľa spomenutého zákona, treba podľa neho vyčítať, že si ho vysvetľujú svojvoľne a účelovo. Napríklad keď v roku 2021 nastala výmena medzi predsedom vlády a ministrom financií, pokladalo sa to ustanovenie novej vlády, hoci tá nezmenila programové vyhlásenie. Ak by sa vláda považovala za kontinuálnu, sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy by muselo ministerstvo financií uplatňovať už minulý rok, lebo ochranná dvojročná lehota, by sa počítala od zostavenia vlády Igora Matoviča v roku 2020. A naopak, minulý rok vypadla z vlády jedna koaličná strana a to sa nepovažovalo za takú zmenu, aby sa vláda považovala za novú a aby vlani v decembri nastúpila nová dvojročná ochranná lehota.

Za účelovosť možno podľa Hajka považovať aj januárové neočakávané prihlásenie sa vlády Eduarda Hegera k sankciám vyplývajúcim z dlhovej brzdy, hoci v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2023 sa tento scenár len mihol a vážne sa s ním nepočítalo. Je to podľa neho účelové konanie, pričom za zmenou prístupu stoja predčasné voľby. „Ak by vláda Eduarda Hegera pokračovala do riadneho termínu volieb, potom by sa sama dobrovoľne nepostavila pred povinnosť žiadať tento rok v máji o vyslovenie dôvery v parlamente a pred nenaplniteľný záväzok zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje Hajko.

O dôveru sa však už uchádzať nemusí, lebo ju stratila. „A nie je vôbec zrejmé, či sa vôbec bude zaoberať rozpočtom na rok 2024, hoci jej to vnútorné pravidlá ministerstva financií stanovujú ako jasnú úlohu,“ hovorí Hajko. Takýto návrh rozpočtu, aj keby vyšiel zo strany súčasnej vlády, by si nová vláda zložená po predčasných voľbách nemohla podľa neho osvojiť, lebo postupovať podľa neho by sa nedalo.

Ak vláda zrazu počíta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti v lete 2023 s viazaním 3 % výdavkov, nie je to podľa Hajka nič iné ako bič na jej nástupkyňu. Ona sa na jeseň zbaví zodpovednosti a ponechá dokráčanie v limitovanom hospodárení štátu v roku 2023 so všetkými dôsledkami na iných. „To nemožno nazvať inak ako účelovosťou, svojvoľným výkladom zákonov,“ uviedol Hajko.

Navyše, je tu podľa neho ďalšie ohrozenie. Nie je jasné, ako sa viazanie výdavkov a povinnosť zostavovania vyrovnaných rozpočtov dotkne samospráv. V čase, keď mestá a dediny trpia krátením príjmov v dôsledku nových daňových predpisov a zároveň ich tlačia do neriešiteľných situácií vysoké ceny energií, im vláda nedokáže povedať, čo bude s nimi v počas tohto roka a v nasledujúcom roku.

Je podľa Hajka zrejmé, že šanca zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa premrhala v časoch, keď vládna koalícia mala v parlamente ústavnú väčšinu. „Takáto ústavná väčšina sa po nasledujúcich voľbách s veľkou pravdepodobnosťou nezopakuje, preto bude treba postupovať podľa platného zákona. Dôležitá bude vôľa v novej vláde konať zodpovedne a brať do úvahy upozornenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ dodal Hajko.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko v čase rastúceho napätia varuje pred ruskými psychologickými operáciami

Moldavskí proeurópski lídri odmietli tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje zaútočiť na ich proruský odštiepenecký región a vyzvali na pokoj. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ruské ministerstvo obrany bez dôkazov tvrdilo, že ukrajinskí sabotéri nafingujú inváziu do Podnesterska oblečení ako ruskí vojaci, čo by podľa nich malo byť zámienkou pre ukrajinskú inváziu.

Moldavsko pritom už týždne varuje pred ruskými plánmi na destabilizáciu vlády v krajine. Oficiálni predstavitelia zároveň ruské tvrdenia odmietli ako „psychologické operácie“ v rámci vojny. „Ministerstvo obrany je presvedčené, že je to skôr prvok psychologickej operácie ako skutočný plán,“ vyjadril sa štátny tajomník Valeriu Mija.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová počas návštevy Rumunska hovorila o nadchádzajúcich bezprecedentných bezpečnostných výzvach. „Niektorí chceli, aby naša krajina padla a mohli v Kišiňove dosadiť bábkovú vládu podriadenú záujmom Kremľa,“ skonštatovala.

Moldavsko nie je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), no vlani v júni, v rovnaký deň ako Ukrajina, získalo štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Moldavská líderka sa tento týždeň stretla aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil podporu suverenity jej krajiny.

(sita)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Putin na Ukrajine nedosiahol žiaden zo svojich cieľov

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok uviedla, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa rok od spustenia vojenskej invázie na Ukrajinu „nepodarilo dosiahnuť ani jediný" cieľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Putinovi sa rok po začiatku brutálnej vojny nepodarilo dosiahnuť ani jeden zo svojich strategických cieľov... Namiesto vymazania Ukrajiny z mapy je konfrontovaný s národom, ktorý je dôraznejší ako kedykoľvek predtým," povedala predsedníčka EK v estónskej metropole Tallinn. Počas tlačovej konferencii ju sprevádzali generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a estónska premiérka Kaja Kallasová.

Stoltenberg verí, že Ukrajina v boji proti Rusku „nepochybne zvíťazí". „Sloboda nie je zadarmo. Musíme o ňu bojovať každý deň. Dnes je to ukrajinský ľud, ktorý statočne bojuje za svoju slobodu. A napriek temnému roku zúfalstva a skazy ich odhodlanie a odvaha nepochybne zvíťazí," dodal.

Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Putina vlani 24. februára s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území pokračujú už rok. V súčasnosti sa koncentrujú najmä na východe Ukrajiny okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko je otvorené myšlienke poslať Ukrajine stíhačky

Dánsko je otvorené myšlienke poslať Ukrajine bojové stíhačky v rámci pomoci v jej boji proti Rusku, uviedol v piatok dočasne poverený dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na dánsku vysielaciu spoločnosť DR.

„Nevylučujem, že v nejakom bode bude potrebné porozmýšľať o prispetí stíhačkami," uviedol Poulsen. Minister hospodárstva vo vláde Mette Frederiksenovej od 6. februára 2023 vo funkcii ministra obrany zastupuje Jakoba Ellemanna-Jensena.

Dánske vzdušné sily nakúpili od sedemdesiatych rokoch minulého stočia 77 stíhačiek F-16, uvádza dánska armáda. Približne 30 z nich je v súčasnosti v prevádzke, domnievajú sa dánske médiá.

Ukrajina tento rok žiada od svojich západných spojencov pokročilejšie zbrane vrátane stíhačiek. Západ zatiaľ odmieta Kyjevu dodať stíhačky alebo iné zbrane ďalekého dosahu schopné zasiahnuť územie v ruskom vnútrozemí.

(tasr)

Minúta  |  

Danko je presvedčený, že SNS nebude po najbližších voľbách chýbať v parlamente

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko je presvedčený, že jeho strana nebude chýbať po najbližších voľbách v parlamente. Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, SNS robí všetko pre to, aby vznikol opozičný blok.

„Presviedčam Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby sa konečne prestali hádať a začala sa konštruktívna opozičná politika. Keby sa SNS, Hlas-SD a Smer-SD spojili, mohli by sme mať ústavnú väčšinu a urobiť zásadné zmeny v štáte," tvrdí Danko.

Dodal, že opozičná politika bude rozbitá, ak predseda Hlasu-SD bude ignorovať Fica, a ten bude útočiť na Pellegriniho. Slovensko v tom prípade podľa Danka nečakajú lepšie časy. „Ľudia budú opäť vidieť rozpoltených politikov, ktorí miesto toho, aby potlačili svoje egá, sa budú hádať. Keď SNS vidí tieto hádky, tak sa snaží aspoň oslovovať menšie politické strany, aby sa k nám pridali," tvrdí predseda SNS.

Andrej Danko v rozhovore ďalej uviedol, že už rokoval o spájaní s Miroslavom Radačovským, Tomášom Tarabom (Život-NS) či Rudolfom Huliakom (Národná koalícia) a mnohými inými, aby sa hlasy nestratili. „Rokovanie prebehlo aj s predsedom Socialistov.sk Artúrom Bekmatovom. Ja som povedal, že SNS sa dotýka piatich percent a každá z týchto politických strán môže mať zastúpenie na kandidátke SNS v podobe svojho predsedu," vysvetlil. Konkrétne závery rokovaní nechcel zatiaľ prezradiť. „Kým nebude podaná kandidátka, nie je dohodnuté nič. Každý z týchto predsedov menších strán prirodzene rokuje aj s inými politickými subjektmi." tvrdí predseda SNS.

Predseda Hlasu-SD Pellegrini tento týždeň avizoval, že strana pôjde do volieb samostatne. Danko sa však pokúsi bývalého premiéra osloviť ešte raz. „Fica a Pellegriniho oslovím ešte raz s návrhom, aby potlačili svoje egá a aby sme si sadli k stolu a vytvorili už dnes opozičnú vládu, navrhli novely zákonov, ktoré budú dvíhať dôchodky a pomáhať ľuďom," uzavrel.

(sita)

Minúta  |  

Briti ohlásili ďalšie sankcie proti Rusku

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v piatok ohlásil ďalší balík sankcií a obchodných opatrení proti Rusku. Informuje o tom spravodajský portál CNN s tým, že sa tak stalo na výročie začiatku vojny ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajine.

Nový balík okrem iného obsahuje zákaz vývozu „každej veci, o ktorej sa dosiaľ ukázalo, že ju Rusko používa na bojisku“, vrátane častí lietadiel, rádiového vybavenia a elektroniky, vyjadril sa.

„Vojenské spravodajstvo ukázalo, že nedostatok komponentov v Rusku v dôsledku sankcií už pravdepodobne ovplyvňuje ich schopnosť produkovať zariadenia na export, ako obrnené vozidlá, bojové vrtuľníky a systémy protivzdušnej obrany. V dôsledku toho je veľmi pravdepodobné, že medzinárodné sankcie oslabujú úlohu Ruska ako spoľahlivého exportéra zbraní a ich vojensko-priemyselný komplex,“ vyjadril sa Cleverly.

Sankcie sa zameriavajú aj na 92 jednotlivcov a subjektov, vrátane predstaviteľov ruských bánk, firiem zameraných na jadrovú energetiku a obranu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.