Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OĽaNO: Ak prehrá Ukrajina, prehrá Slovensko

Ak prehrá Ukrajina, prehrá Slovensko. Desiatky tisíc nevinných ľudí už zomreli aj za našu slobodu, buďme im vďační a nezraďme ich. Líder hnutia OĽaNO a poslanec parlamentu Igor Matovič to uviedol pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša stojí Slovensko na správnej strane dejín. Vyzdvihol pomoc občanov SR ľuďom utekajúcim pred hrôzami vojny.

"Tí, ktorí vás presviedčali, že vo vakcínach sú čipy, že obrannou dohodou s USA tu budeme mať americké vojenské základne, že Rusko nikdy nezaútočí na Ukrajinu, sa vám dnes snažia tvrdiť, že jedinou cestou, ako dosiahnuť mier, je nechať Rusko ukradnúť si Ukrajinu. Skutočnou cestou, ako dosiahnuť mier, je donútiť posledného okupanta opustiť územie Ukrajiny," uviedol Šipoš.

Hnutie skonštatovalo, že ak by celý demokratický svet rok nepomáhal Ukrajine sa brániť pred ruským agresorom, dnes by Rusko už bolo na hraniciach Slovenska a žili by sme v strachu, kedy si bude Rusko chcieť ukradnúť aj našu krajinu.

Podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel označil vojnu na Ukrajine za neľudské barbarstvo, ktoré ohrozuje životy a zdravie, ničí majetok a berie nádej Ukrajincom na lepšiu budúcnosť. "Dnes je to rok, čo Putinova armáda zaútočila na svojho suseda. Preto sa nesmie stať naším susedom," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko pochybuje, že Čína chce hrať konštruktívnu úlohu vo vojne na Ukrajine

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier spochybnil v piatok ochotu Číny stať sa sprostredkovateľom v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom po tom, čo Peking vyzval na urýchlené mierové rozhovory s cieľom ukončiť vojnu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Každý konštruktívny návrh, ktorý nás priblíži k spravodlivému mieru, je veľmi vítaný. Či chce globálna veľmoc Čína hrať takú konštruktívnu úlohu, je stále otázne," povedal Steinmeier pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Čína v piatok zverejnila 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" vojny na Ukrajine, v ktorom vyzvala obe strany, aby prišli k rokovaciemu stolu.

Vysokopostavený čínsky diplomat Wang I sa v stredu stretol v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a prezidentom Vladimirom Putinom. Moskva po Wangovej návšteve uviedla, že Peking prezentoval svoje názory na prístupy k riešeniu konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že mierový plán sľubovaný Čínou nevidel. Chce sa však stretnúť s predstaviteľmi Pekingu a hovoriť s nimi o ich návrhu predtým, ako ho posúdi.

Ak by Čína chcela hrať konštruktívnu úlohu, mala by "hovoriť nielen s Moskvou, ale aj s Kyjevom", povedal Steinmeier. Čína by sa tiež podľa neho mala "pripojiť k drvivej väčšine štátov a pracovať na mieri pod záštitou OSN".

(tasr)

Minúta  |  

Dlhová brzda podľa Jozefa Hajka z KDH nefunguje tak, ako by mala

Na Slovensku máme inštitút dlhovej brzdy, no podľa ekonomického experta a člena vedenia KDH Jozefa Hajka je zrejmé, že funguje tak, ako si ho kto vyloží. Vidno to podľa neho napríklad na rozdielnych postojoch vlády a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Problémom taktiež je, že súčasný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nemá riešenia na situácie, keď sa verejný dlh zvýši po takých nečakaných vonkajších okolnostiach, ako bola pandémia koronavírusu. V celom svete sa prijímali mimoriadne opatrenia na zabránenie kolapsu ekonomík.

„Táto vláda, hoci donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou potrebnou na úpravu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, nekonala, a tak sa stáva z tohto zákona predpis, o ktorý sa nedá jednoznačne oprieť,“ povedal pre agentúru SITA Hajko. Pritom jeho účelom bolo prinútiť vlády, aby pri riadení štátu udržiavali jeho finančné zdravie. Aktuálne je podľa neho možné vidieť, že sa to vôbec nedarí. „Vlaňajší hrubý dlh Slovenska vyskočil nad 62 % HDP a zadlženie ostáva v najvyššom sankčnom pásme,“ konštatuje Hajko.

Tým, čo majú konať podľa spomenutého zákona, treba podľa neho vyčítať, že si ho vysvetľujú svojvoľne a účelovo. Napríklad keď v roku 2021 nastala výmena medzi predsedom vlády a ministrom financií, pokladalo sa to ustanovenie novej vlády, hoci tá nezmenila programové vyhlásenie. Ak by sa vláda považovala za kontinuálnu, sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy by muselo ministerstvo financií uplatňovať už minulý rok, lebo ochranná dvojročná lehota, by sa počítala od zostavenia vlády Igora Matoviča v roku 2020. A naopak, minulý rok vypadla z vlády jedna koaličná strana a to sa nepovažovalo za takú zmenu, aby sa vláda považovala za novú a aby vlani v decembri nastúpila nová dvojročná ochranná lehota.

Za účelovosť možno podľa Hajka považovať aj januárové neočakávané prihlásenie sa vlády Eduarda Hegera k sankciám vyplývajúcim z dlhovej brzdy, hoci v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2023 sa tento scenár len mihol a vážne sa s ním nepočítalo. Je to podľa neho účelové konanie, pričom za zmenou prístupu stoja predčasné voľby. „Ak by vláda Eduarda Hegera pokračovala do riadneho termínu volieb, potom by sa sama dobrovoľne nepostavila pred povinnosť žiadať tento rok v máji o vyslovenie dôvery v parlamente a pred nenaplniteľný záväzok zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje Hajko.

O dôveru sa však už uchádzať nemusí, lebo ju stratila. „A nie je vôbec zrejmé, či sa vôbec bude zaoberať rozpočtom na rok 2024, hoci jej to vnútorné pravidlá ministerstva financií stanovujú ako jasnú úlohu,“ hovorí Hajko. Takýto návrh rozpočtu, aj keby vyšiel zo strany súčasnej vlády, by si nová vláda zložená po predčasných voľbách nemohla podľa neho osvojiť, lebo postupovať podľa neho by sa nedalo.

Ak vláda zrazu počíta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti v lete 2023 s viazaním 3 % výdavkov, nie je to podľa Hajka nič iné ako bič na jej nástupkyňu. Ona sa na jeseň zbaví zodpovednosti a ponechá dokráčanie v limitovanom hospodárení štátu v roku 2023 so všetkými dôsledkami na iných. „To nemožno nazvať inak ako účelovosťou, svojvoľným výkladom zákonov,“ uviedol Hajko.

Navyše, je tu podľa neho ďalšie ohrozenie. Nie je jasné, ako sa viazanie výdavkov a povinnosť zostavovania vyrovnaných rozpočtov dotkne samospráv. V čase, keď mestá a dediny trpia krátením príjmov v dôsledku nových daňových predpisov a zároveň ich tlačia do neriešiteľných situácií vysoké ceny energií, im vláda nedokáže povedať, čo bude s nimi v počas tohto roka a v nasledujúcom roku.

Je podľa Hajka zrejmé, že šanca zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa premrhala v časoch, keď vládna koalícia mala v parlamente ústavnú väčšinu. „Takáto ústavná väčšina sa po nasledujúcich voľbách s veľkou pravdepodobnosťou nezopakuje, preto bude treba postupovať podľa platného zákona. Dôležitá bude vôľa v novej vláde konať zodpovedne a brať do úvahy upozornenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ dodal Hajko.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko v čase rastúceho napätia varuje pred ruskými psychologickými operáciami

Moldavskí proeurópski lídri odmietli tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje zaútočiť na ich proruský odštiepenecký región a vyzvali na pokoj. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ruské ministerstvo obrany bez dôkazov tvrdilo, že ukrajinskí sabotéri nafingujú inváziu do Podnesterska oblečení ako ruskí vojaci, čo by podľa nich malo byť zámienkou pre ukrajinskú inváziu.

Moldavsko pritom už týždne varuje pred ruskými plánmi na destabilizáciu vlády v krajine. Oficiálni predstavitelia zároveň ruské tvrdenia odmietli ako „psychologické operácie“ v rámci vojny. „Ministerstvo obrany je presvedčené, že je to skôr prvok psychologickej operácie ako skutočný plán,“ vyjadril sa štátny tajomník Valeriu Mija.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová počas návštevy Rumunska hovorila o nadchádzajúcich bezprecedentných bezpečnostných výzvach. „Niektorí chceli, aby naša krajina padla a mohli v Kišiňove dosadiť bábkovú vládu podriadenú záujmom Kremľa,“ skonštatovala.

Moldavsko nie je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), no vlani v júni, v rovnaký deň ako Ukrajina, získalo štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Moldavská líderka sa tento týždeň stretla aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil podporu suverenity jej krajiny.

(sita)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Putin na Ukrajine nedosiahol žiaden zo svojich cieľov

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok uviedla, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa rok od spustenia vojenskej invázie na Ukrajinu „nepodarilo dosiahnuť ani jediný" cieľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Putinovi sa rok po začiatku brutálnej vojny nepodarilo dosiahnuť ani jeden zo svojich strategických cieľov... Namiesto vymazania Ukrajiny z mapy je konfrontovaný s národom, ktorý je dôraznejší ako kedykoľvek predtým," povedala predsedníčka EK v estónskej metropole Tallinn. Počas tlačovej konferencii ju sprevádzali generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a estónska premiérka Kaja Kallasová.

Stoltenberg verí, že Ukrajina v boji proti Rusku „nepochybne zvíťazí". „Sloboda nie je zadarmo. Musíme o ňu bojovať každý deň. Dnes je to ukrajinský ľud, ktorý statočne bojuje za svoju slobodu. A napriek temnému roku zúfalstva a skazy ich odhodlanie a odvaha nepochybne zvíťazí," dodal.

Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Putina vlani 24. februára s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území pokračujú už rok. V súčasnosti sa koncentrujú najmä na východe Ukrajiny okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko je otvorené myšlienke poslať Ukrajine stíhačky

Dánsko je otvorené myšlienke poslať Ukrajine bojové stíhačky v rámci pomoci v jej boji proti Rusku, uviedol v piatok dočasne poverený dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na dánsku vysielaciu spoločnosť DR.

„Nevylučujem, že v nejakom bode bude potrebné porozmýšľať o prispetí stíhačkami," uviedol Poulsen. Minister hospodárstva vo vláde Mette Frederiksenovej od 6. februára 2023 vo funkcii ministra obrany zastupuje Jakoba Ellemanna-Jensena.

Dánske vzdušné sily nakúpili od sedemdesiatych rokoch minulého stočia 77 stíhačiek F-16, uvádza dánska armáda. Približne 30 z nich je v súčasnosti v prevádzke, domnievajú sa dánske médiá.

Ukrajina tento rok žiada od svojich západných spojencov pokročilejšie zbrane vrátane stíhačiek. Západ zatiaľ odmieta Kyjevu dodať stíhačky alebo iné zbrane ďalekého dosahu schopné zasiahnuť územie v ruskom vnútrozemí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.