Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia môže nahradiť stíhačky krajinám, ktorá dajú svoje sovietske Kyjevu

Británia je pripravená poslať spojencom z východnej Európy stíhačky, aby im tak umožnila uvoľniť ich sovietske stíhacie lietadlá Ukrajine. Uviedol to v piatok britský minister obrany Ben Wallace, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Spojenci z NATO sa v súčasnosti zdráhajú poslať Ukrajine moderné západné lietadla, pretože výcvik posádky na ich použitie by trval pridlho.

„Druhý rýchly spôsob, ako môže mať Ukrajina úžitok z bojových stíhačiek, je, že môžeme použiť naše stíhačky na doplnenie a zaistenie ochrany pre tie krajiny v Európe, ktoré majú ruské sovietske stíhačky ako MiG 29s alebo Su-24s. Ak si ich želajú darovať," uviedol Wallace.

Dodal, že stíhačky krajín organizácie NATO sú už nakonfigurované pre boj spôsobom Severoatlantickej aliancie.

Británia okrem toho uvalila v piatok – v deň prvého výročia začiatku invázie na Ukrajinu – zákaz vývozu do Ruska na každý kúsok vybavenia, o ktorom sa zistilo, že ho Rusko používa na bojisku, oznámil v piatok britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Britský Úrad pre zahraničné veci a medzinárodný rozvoj (FCDO) spresnil, že balík sankcií pripravený v medzinárodnej spolupráci zahŕňa súčiastky do lietadiel, rádiové vybavenie i elektronické komponenty, ktoré môžu byť použité v ruských vojenských priemyselných komplexoch.

Británia okrem toho uvalila sankcie aj na popredných predstaviteľov ruskej štátnej jadrovej energetickej spoločnosti Rosatom a na šéfov dvoch najväčších vojenských spoločností v Rusku a štyroch ruských bánk.

„Ukrajinci otáčajú priebeh (vojny)... avšak nemôžu to robiť sami. Preto musíme urobiť viac, aby sme im pomohli zvíťaziť. Dnes uvaľujeme sankcie na elity, ktoré riadia kľúčové priemysly, a zaväzujeme sa zakázať do Ruska vývoz každej položky, o ktorej sa zistilo, že ju Rusko používa na bojisku," povedal Cleverly.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. Sme rodina s dvojciferným výsledkom, Republika pred bránami parlamentu

Voľby by začiatkom roka vyhral Smer-SD s podporou 17,9 percenta. Nasledovala by strana Hlas-SD s podporou 15,6 percenta a Sme rodina s 10,9 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Median SK.

Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s podporou 9,6 percenta voličov. Hnutie OĽaNO by získalo 8,7 percenta, SaS 7,8 percenta a KDH 6,4 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by skončili strany Republika (4,5 percenta) a Aliancia (4 percentá). SNS a Za ľudí by získali zhodne po 2,6 percenta hlasov. ĽSNS by malo 2,4 percenta. Podporu 1,8 percenta voličov by mala Dobrá voľba a Modrá koalícia.

Ochotu zúčastniť sa na hypotetických parlamentných voľbách deklarovalo 60 percent opýtaných. Úplne istých svojou voľbou si je len mierne viac ako polovica tých, ktorí deklarujú účasť.

Najdôveryhodnejším politikom je podľa prieskumu prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej deklaruje podporu 37 percent opýtaných. Nasledujú poslanci Národnej rady SR Peter Pellegrini (nezaradený), Robert Fico (Smer-SD) a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Prieskum realizovali na vzorke 1 029 respondentov od 9. januára do 5. februára.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO: Ak prehrá Ukrajina, prehrá Slovensko

Ak prehrá Ukrajina, prehrá Slovensko. Desiatky tisíc nevinných ľudí už zomreli aj za našu slobodu, buďme im vďační a nezraďme ich. Líder hnutia OĽaNO a poslanec parlamentu Igor Matovič to uviedol pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša stojí Slovensko na správnej strane dejín. Vyzdvihol pomoc občanov SR ľuďom utekajúcim pred hrôzami vojny.

"Tí, ktorí vás presviedčali, že vo vakcínach sú čipy, že obrannou dohodou s USA tu budeme mať americké vojenské základne, že Rusko nikdy nezaútočí na Ukrajinu, sa vám dnes snažia tvrdiť, že jedinou cestou, ako dosiahnuť mier, je nechať Rusko ukradnúť si Ukrajinu. Skutočnou cestou, ako dosiahnuť mier, je donútiť posledného okupanta opustiť územie Ukrajiny," uviedol Šipoš.

Hnutie skonštatovalo, že ak by celý demokratický svet rok nepomáhal Ukrajine sa brániť pred ruským agresorom, dnes by Rusko už bolo na hraniciach Slovenska a žili by sme v strachu, kedy si bude Rusko chcieť ukradnúť aj našu krajinu.

Podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel označil vojnu na Ukrajine za neľudské barbarstvo, ktoré ohrozuje životy a zdravie, ničí majetok a berie nádej Ukrajincom na lepšiu budúcnosť. "Dnes je to rok, čo Putinova armáda zaútočila na svojho suseda. Preto sa nesmie stať naším susedom," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko pochybuje, že Čína chce hrať konštruktívnu úlohu vo vojne na Ukrajine

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier spochybnil v piatok ochotu Číny stať sa sprostredkovateľom v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom po tom, čo Peking vyzval na urýchlené mierové rozhovory s cieľom ukončiť vojnu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Každý konštruktívny návrh, ktorý nás priblíži k spravodlivému mieru, je veľmi vítaný. Či chce globálna veľmoc Čína hrať takú konštruktívnu úlohu, je stále otázne," povedal Steinmeier pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Čína v piatok zverejnila 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" vojny na Ukrajine, v ktorom vyzvala obe strany, aby prišli k rokovaciemu stolu.

Vysokopostavený čínsky diplomat Wang I sa v stredu stretol v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a prezidentom Vladimirom Putinom. Moskva po Wangovej návšteve uviedla, že Peking prezentoval svoje názory na prístupy k riešeniu konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že mierový plán sľubovaný Čínou nevidel. Chce sa však stretnúť s predstaviteľmi Pekingu a hovoriť s nimi o ich návrhu predtým, ako ho posúdi.

Ak by Čína chcela hrať konštruktívnu úlohu, mala by "hovoriť nielen s Moskvou, ale aj s Kyjevom", povedal Steinmeier. Čína by sa tiež podľa neho mala "pripojiť k drvivej väčšine štátov a pracovať na mieri pod záštitou OSN".

(tasr)

Minúta  |  

Dlhová brzda podľa Jozefa Hajka z KDH nefunguje tak, ako by mala

Na Slovensku máme inštitút dlhovej brzdy, no podľa ekonomického experta a člena vedenia KDH Jozefa Hajka je zrejmé, že funguje tak, ako si ho kto vyloží. Vidno to podľa neho napríklad na rozdielnych postojoch vlády a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Problémom taktiež je, že súčasný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nemá riešenia na situácie, keď sa verejný dlh zvýši po takých nečakaných vonkajších okolnostiach, ako bola pandémia koronavírusu. V celom svete sa prijímali mimoriadne opatrenia na zabránenie kolapsu ekonomík.

„Táto vláda, hoci donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou potrebnou na úpravu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, nekonala, a tak sa stáva z tohto zákona predpis, o ktorý sa nedá jednoznačne oprieť,“ povedal pre agentúru SITA Hajko. Pritom jeho účelom bolo prinútiť vlády, aby pri riadení štátu udržiavali jeho finančné zdravie. Aktuálne je podľa neho možné vidieť, že sa to vôbec nedarí. „Vlaňajší hrubý dlh Slovenska vyskočil nad 62 % HDP a zadlženie ostáva v najvyššom sankčnom pásme,“ konštatuje Hajko.

Tým, čo majú konať podľa spomenutého zákona, treba podľa neho vyčítať, že si ho vysvetľujú svojvoľne a účelovo. Napríklad keď v roku 2021 nastala výmena medzi predsedom vlády a ministrom financií, pokladalo sa to ustanovenie novej vlády, hoci tá nezmenila programové vyhlásenie. Ak by sa vláda považovala za kontinuálnu, sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy by muselo ministerstvo financií uplatňovať už minulý rok, lebo ochranná dvojročná lehota, by sa počítala od zostavenia vlády Igora Matoviča v roku 2020. A naopak, minulý rok vypadla z vlády jedna koaličná strana a to sa nepovažovalo za takú zmenu, aby sa vláda považovala za novú a aby vlani v decembri nastúpila nová dvojročná ochranná lehota.

Za účelovosť možno podľa Hajka považovať aj januárové neočakávané prihlásenie sa vlády Eduarda Hegera k sankciám vyplývajúcim z dlhovej brzdy, hoci v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2023 sa tento scenár len mihol a vážne sa s ním nepočítalo. Je to podľa neho účelové konanie, pričom za zmenou prístupu stoja predčasné voľby. „Ak by vláda Eduarda Hegera pokračovala do riadneho termínu volieb, potom by sa sama dobrovoľne nepostavila pred povinnosť žiadať tento rok v máji o vyslovenie dôvery v parlamente a pred nenaplniteľný záväzok zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje Hajko.

O dôveru sa však už uchádzať nemusí, lebo ju stratila. „A nie je vôbec zrejmé, či sa vôbec bude zaoberať rozpočtom na rok 2024, hoci jej to vnútorné pravidlá ministerstva financií stanovujú ako jasnú úlohu,“ hovorí Hajko. Takýto návrh rozpočtu, aj keby vyšiel zo strany súčasnej vlády, by si nová vláda zložená po predčasných voľbách nemohla podľa neho osvojiť, lebo postupovať podľa neho by sa nedalo.

Ak vláda zrazu počíta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti v lete 2023 s viazaním 3 % výdavkov, nie je to podľa Hajka nič iné ako bič na jej nástupkyňu. Ona sa na jeseň zbaví zodpovednosti a ponechá dokráčanie v limitovanom hospodárení štátu v roku 2023 so všetkými dôsledkami na iných. „To nemožno nazvať inak ako účelovosťou, svojvoľným výkladom zákonov,“ uviedol Hajko.

Navyše, je tu podľa neho ďalšie ohrozenie. Nie je jasné, ako sa viazanie výdavkov a povinnosť zostavovania vyrovnaných rozpočtov dotkne samospráv. V čase, keď mestá a dediny trpia krátením príjmov v dôsledku nových daňových predpisov a zároveň ich tlačia do neriešiteľných situácií vysoké ceny energií, im vláda nedokáže povedať, čo bude s nimi v počas tohto roka a v nasledujúcom roku.

Je podľa Hajka zrejmé, že šanca zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa premrhala v časoch, keď vládna koalícia mala v parlamente ústavnú väčšinu. „Takáto ústavná väčšina sa po nasledujúcich voľbách s veľkou pravdepodobnosťou nezopakuje, preto bude treba postupovať podľa platného zákona. Dôležitá bude vôľa v novej vláde konať zodpovedne a brať do úvahy upozornenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,“ dodal Hajko.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko v čase rastúceho napätia varuje pred ruskými psychologickými operáciami

Moldavskí proeurópski lídri odmietli tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje zaútočiť na ich proruský odštiepenecký región a vyzvali na pokoj. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ruské ministerstvo obrany bez dôkazov tvrdilo, že ukrajinskí sabotéri nafingujú inváziu do Podnesterska oblečení ako ruskí vojaci, čo by podľa nich malo byť zámienkou pre ukrajinskú inváziu.

Moldavsko pritom už týždne varuje pred ruskými plánmi na destabilizáciu vlády v krajine. Oficiálni predstavitelia zároveň ruské tvrdenia odmietli ako „psychologické operácie“ v rámci vojny. „Ministerstvo obrany je presvedčené, že je to skôr prvok psychologickej operácie ako skutočný plán,“ vyjadril sa štátny tajomník Valeriu Mija.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová počas návštevy Rumunska hovorila o nadchádzajúcich bezprecedentných bezpečnostných výzvach. „Niektorí chceli, aby naša krajina padla a mohli v Kišiňove dosadiť bábkovú vládu podriadenú záujmom Kremľa,“ skonštatovala.

Moldavsko nie je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), no vlani v júni, v rovnaký deň ako Ukrajina, získalo štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii. Moldavská líderka sa tento týždeň stretla aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil podporu suverenity jej krajiny.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.