24. februára 2023 | 16:07

Minúta | 24. februára 2023 | 16:07

Eurokomisárka Jourová sa obáva, že Slovensko sa po voľbách stane druhým „Maďarskom"

Politický vývoj na Slovensku je podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla znepokojivý. Česká eurokomisárka Věra Jourová sa obáva, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ druhým „Maďarskom". Uviedli to v piatok počas debaty k prvému výročiu vojny na Ukrajine, ktorú usporiadalo Zastúpenie Európskej komisie v Česku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ak odhliadnem od vývoja na Slovensku, ktorý je znepokojivý a mali by sme ho sledovať veľmi pozorne, Maďarsko sa snaží ísť vlastnou cestou už dlhší čas," reagoval Pavel na otázku o postoji Maďarska k prijímaniu sankcií proti Rusku. Považuje to za zásadný problém napríklad aj pre Vyšehradskú štvorku (V4).

Jej ďalšia existencia je podľa neho otázna v prípade, ak sa členské štáty nezhodnú na základných postojoch. Medzi ne zaraďuje aj vzťah k Rusku a Ukrajine. „Ak sa nedokážeme zhodnúť na základných veciach, je otázne, či v takom zoskupení máme zotrvávať alebo či má vôbec nejakú nádej na životaschopnú zmenu," vyhlásil Pavel. Zároveň dodal, že by bolo predčasné V4 úplne zatratiť. Keď bude ČR zoskupeniu predsedať, malo by podľa neho tieto otázky vzniesť.

Jourová zdôraznila, že Rusko v Európe intenzívne posilnilo svoju propagandu, pričom najviac zasiahnuté sú podľa jej slov Slovensko a Bulharsko. Zdôraznila, že obe krajiny čakajú voľby. „V oboch krajinách vidíme politikov, ktorí sa neštítia robiť si politické body na strachu ľudí z vojny. Mám obavu, že by to mohlo znamenať, že nebudeme mať Maďarsko jedno, ale tri," povedala eurokomisárka.

Kritizovala tiež európskych politikov podľa jej slov za zbytočne uhladenú politickú korektnosť voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. „Viktor Orbán nie je problém len pre V4. Je veľkou neznámoupre celú Úniu, ako sa bude ďalej Maďarsko vyvíjať," myslí si Jourová. Jediný, kto bol schopný naňho verejne morálne apelovať, bol podľa nej ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr)

24. februára 2023 | 15:52

Minúta | 24. februára 2023 | 15:52

Moldavsko poprelo, že by Podnestersku hrozilo nebezpečenstvo od Ukrajiny

Moldavské ministerstvo obrany v piatok odmietlo, že by proruský odštiepeniecký región Podnestersko bol vystavený „priamej hrozbe" zo strany Ukrajiny. Kišiňov tak zjavne reagoval na tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje inváziu do Podnesterska, informuje agentúra AFP.

„Ministerstvo obrany sleduje všetko, čo sa deje v regióne a na území kontrolovanom Tiraspolom," uviedol vo vyhlásení moldavský rezort obrany. Dodal, že bezpečnosť Podnesterska nie je v súčasnosti vystavená žiadnej priamej hrozbe.

Zámerom šírenia falošných informácií je podľa ministerstva vyvolať paniku a zmätok medzi ľuďmi na oboch stranách rieky Dnester.

Kišiňov toto vyhlásenie vydal po tom, ako ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruská armáda bude reagovať na akúkoľvek provokáciu ukrajinských síl v Podnestersku.

„Ruské ozbrojené sily budú primerane reagovať v prípade provokácie kyjevského režimu," uviedol ruský rezort obrany. Zároveň Ukrajinu obvinil, že rozmiestňuje pri hraniciach Moldavska veľký počet svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany už vo štvrtok tvrdilo, že Ukrajina „zintenzívnila prípravy na inváziu" do Podnesterska. V piatok Rusko varovalo, že útok na Podnestersko bude podľa medzinárodného práva považovať za útok na svoje územie.

Prozápadne orientovaná moldavská prezident Maia Sanduová obvinila nedávno Rusko, že plánuje násilné zvrhnutie jej vlády prostredníctvom sabotérov prezlečených za protivládnych demonštrantov. Moskva toto tvrdenia odmietla.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla v roku 1992 krátka vojna medzi proruskými separatistami a moldavskou vládou, ktorá sa skončila prímerím. Od roku 1995 sú v Podnestersku umiestnení ruskí vojaci, ktorí majú udržiavať mier.

(tasr)

24. februára 2023 | 15:27

Minúta | 24. februára 2023 | 15:27

OĽaNO chce 500 eur za účasť vo voľbách pokryť mimoriadnou daňou pre rafinérie

Hnutie OĽaNO chce odmenu 500 eur za účasť vo voľbách pokryť v štátnom rozpočte mimoriadnou daňou pre rafinérie. Návrh na jej zvýšenie a predĺženie platnosti je už v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní a hlasovať by sa o nej malo na najbližšej marcovej schôdzi. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, pričom apeloval na poslancov, aby návrh podporili.

„Dnes je symbolický dátum v tom, že je rok od spustenia vojny a všetci občania Slovenskej republiky majú v súvislosti s vojnou obrovské výdavky," povedal Matovič. Vojna nás stojí podľa neho miliardy eur.

„Firmy, ktoré spracovávajú ruskú ropu, majú výrazný zisk z vojny. My, ako Slovenská republika, 5,4 milióna obyvateľov, máme morálne právo tento zisk z vojny zdaniť a využiť ho na dobrý účel," povedal Matovič.

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, by sa novelou zákona o solidárnom príspevku mohol zvýšiť z 55 percent na 70 percent zisku. Mal by platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj v tomto roku.

Podľa predsedu hnutia OĽaNO je čistý zisk z mimoriadnej dane pre rafinérie za minulý rok približne 400 miliónov eur. Matovič sa v piatok vyjadril, že by súhlasil s tým, aby bola mimoriadna daň pre rafinérie vo výške na úrovni 95 percent, ako to je v Maďarsku.

Matovičov návrh na financovanie odmeny za účasť vo voľbách skritizoval predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. "Matoviča nemôžeme považovať za súdneho človeka. On nie je zdravý," povedal Fico. Smer-SD návrh na odmenu 500 eur nebude podporovať. "Je to právo na účasť vo voľbách. Kto chce, príde, kto chce, nepríde," zdôraznil Fico. Dodal, že ak si chce Matovič kúpiť všetkých Rómov na Slovensku, má si nájsť sofistikovanejší spôsob, ako im dávať 500 eur.

(tasr)

24. februára 2023 | 14:06

Minúta | 24. februára 2023 | 14:06

Macron čelí kritike za udelenie Radu Čestnej légie Jeffovi Bezosovi

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v Elyzejskom paláci diskrétne odovzdal zakladateľovi americkej spoločnosti Amazon Jeffovi Bezosovi Rad Čestnej légie. TASR správu prevzala zo štvrtkového servisu britského denníka The Guardian.

Macron odovzdal najvyššie vyznamenanie krajiny za prítomnosti vplyvných podnikateľov minulý týždeň vo štvrtok. V tom istom čase státisíce ľudí v celom Francúzsku protestovali proti zmenám v dôchodkovom systéme a plánu zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 64 rokov.

Bezos bol vymenovaný za člena Čestnej légie ešte pred Macronovým nástupom do Elyzejského paláca. Počas štvrtkovej ceremónie mu prezident už iba odovzdal medailu so stuhou, ktorú si doteraz neprevzal. Do Čestnej légie je každoročne prijatých približne 300 cudzincov.

Ceremoniál Elyzejský palác vopred neoznámil, nebol ani v oficiálnom programe prezidenta. Považoval sa za súkromnú udalosť a dátum prevzatia rádu bol dohodnutý vopred, aby sa zhodoval s termínom Bezosovho pobytu v Paríži.

Odhalenie spravodajského časopisu Le Point o jeho odovzdaní Bezosovi mnohých Francúzov rozhnevalo, pretože najmä ľavica Macrona označuje za „prezidenta bohatých".

Bezos je tretím najbohatším človekom na svete, hneď za šéfom spoločnosti Tesla Elonom Muskom. Prvenstvo patrí Francúzovi Bernardovi Arnaultovi. Tento generálny riaditeľ koncernu LVMH, ktorého podniky vyrábajú najmä luxusný tovar, sa zúčastnil na štvrtkovom podujatí.

Le Point opísal odovzdávanie rádu za účasti „len niekoľkých vybraných hostí", ako „honosnú, ale dôvernú" akciu. Odporcovia vládnych zmien dôchodkového systému obvinili Macrona, že sa im vysmieva.

(tasr)

24. februára 2023 | 14:04

Minúta | 24. februára 2023 | 14:04

Pentagón oznámil nový balík pomoci Ukrajine za dve miliardy dolárov

Americký Pentagón oznámil v piatok v deň prvého výročia začiatku invázie Ruska na Ukrajinu nový dlhodobý balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd dolárov. Zahŕňať bude muníciu i malé drony. Informuje o tom agentúra AP.

Nový balík pomoci bude zahŕňať zbrane a niekoľko malých druhov dronov vrátane takzvaných „kamikadze dronov" Switchblade 600, ale aj vybavenie na detekciu elektronickej vojny. Súčasťou balíka sú aj financie na ďalšiu muníciu pre salvové raketomety HIMARS, delostreleckú muníciu a muníciu do raketových systémov s laserovým navádzaním.

Pentagón však tentoraz neuvádza presný počet ani druh nábojov, ktoré plánuje Ukrajine dodať, čo je nezvyčajné, zamýšľa sa AP.

Americký minister obrany Lloyd Austin vo vyhlásení uviedol, že prvé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu predstavuje príležitosti pre všetkých, ktorí veria v slobodu, aby „sa znovu zaviazali dlhodobo podporovať statočných obrancov Ukrajiny".

Pentagón ohlásil nový balík pomoci pre Ukrajinu len niekoľko dní po tom, čo americký prezident Joe Biden neohlásene navštívil Kyjev, aby preukázal podporu Ukrajine. Biden sa v piatok prostredníctvo virtuálnej konferencie stretne aj s lídrami skupiny G7 a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby „pokračovali v koordinácii podpory Ukrajine a hnali Rusko na zodpovednosť za vojnu" na Ukrajine", uviedol Biely dom vo vyhlásení.

(tasr)

24. februára 2023 | 13:44

Minúta | 24. februára 2023 | 13:44

Maďarská prezidentka: Integritu a suverenitu Ukrajiny nemožno spochybňovať

Územnú integritu a suverenitu Ukrajiny nemožno spochybňovať. Vyhlásila to na Twitteri k výročiu vypuknutia vojny na Ukrajine maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá zdôraznila, že vojnoví zločinci musia byť potrestaní. Informuje o tom spravodajca TASR.

„My Maďari si želáme otvorenie cesty k spravodlivému mieru", konštatovala Nováková a poznamenala, že vojna trvá už rok a jej koniec nevidno.

(tasr)

24. februára 2023 | 13:11

Minúta | 24. februára 2023 | 13:11

Smer-SD: Riešením rusko-ukrajinského konfliktu sú mierové rokovania

Riešením rusko-ukrajinského konfliktu nie sú dodávky zbraní, ale mierové rokovania. Vyhlásil to opozičný Smer-SD, ktorý odmieta zaťahovanie SR do tohto konfliktu. Úlohou Slovenska je podľa Smeru-SD poskytovať humanitárnu pomoc.

Humanitárna pomoc Slovenska pre Ukrajinu má podľa Smeru-SD zahŕňať starostlivosť o utečencov aj liečbu ranených, no nie dodávky zbraní a vojenského materiálu. Strana víta a podporuje všetky aktivity smerujúce k ukončeniu konfliktu a nastolenie mieru. Smer-SD zdôraznil, že v deň vypuknutia vojny na Ukrajine odsúdili útok ako jasné porušenie medzinárodného práva.

Strana tvrdí, že každý deň konfliktu predlžuje utrpenie a prináša smrť tisícom vojakov aj civilistov. „Od samého začiatku konfliktu hovoríme, že ide o konflikt dvoch svetových veľmocí, Ruska a USA," uviedol Smer-SD v stanovisku, ktorý zaslal tlačový odbor strany.

(tasr)

24. februára 2023 | 12:52

Minúta | 24. februára 2023 | 12:52

Poľský premiér priviezol na Ukrajinu prvé tanky Leopard 2

Poľský premiér Mateusz Morawiecki priviezol na Ukrajinu prvé tanky Leopard 2, oznámil v piatok poľský prezident Andrzej Duda. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Duda na zasadnutí poľského Úradu národnej bezpečnosti (BBN) uviedol, že má radosť, že Poľsko je prvou krajinou, ktorá Ukrajine poskytla moderné tanky. Ich presný počet zatiaľ nie je známy.

Morawiecki pricestoval do Kyjeva v piatok ráno, aby si pripomenul prvé výročie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Dodanie tankov Leopard 2 na Ukrajinu potvrdil aj poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, napísala agentúra PAP.

Berlín v januári Poľsku odsúhlasil dodávku 14 tankov nemeckej výroby Leopard 2 na Ukrajinu. Varšava okrem nich Kyjevu pošle aj 60 sovietskych tankov T-72.

(tasr)

24. februára 2023 | 12:45

Minúta | 24. februára 2023 | 12:45

Právo na platbu v hotovosti navrhli poslanci Sme rodina dať do ústavy

Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti by malo byť súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu má zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z návrhu ústavného zákona, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložila skupina poslancov hnutia Sme rodina.

Občan má podľa predkladateľov právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarujú, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.

Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.

„Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce, a to z akýchkoľvek dôvodov, v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti," dodali predkladatelia.

Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.

Účinnosť ústavného zákona navrhujú od 1. júla 2023.

(tasr)