Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko poprelo, že by Podnestersku hrozilo nebezpečenstvo od Ukrajiny

Moldavské ministerstvo obrany v piatok odmietlo, že by proruský odštiepeniecký región Podnestersko bol vystavený „priamej hrozbe" zo strany Ukrajiny. Kišiňov tak zjavne reagoval na tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje inváziu do Podnesterska, informuje agentúra AFP.

„Ministerstvo obrany sleduje všetko, čo sa deje v regióne a na území kontrolovanom Tiraspolom," uviedol vo vyhlásení moldavský rezort obrany. Dodal, že bezpečnosť Podnesterska nie je v súčasnosti vystavená žiadnej priamej hrozbe.

Zámerom šírenia falošných informácií je podľa ministerstva vyvolať paniku a zmätok medzi ľuďmi na oboch stranách rieky Dnester.

Kišiňov toto vyhlásenie vydal po tom, ako ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruská armáda bude reagovať na akúkoľvek provokáciu ukrajinských síl v Podnestersku.

„Ruské ozbrojené sily budú primerane reagovať v prípade provokácie kyjevského režimu," uviedol ruský rezort obrany. Zároveň Ukrajinu obvinil, že rozmiestňuje pri hraniciach Moldavska veľký počet svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany už vo štvrtok tvrdilo, že Ukrajina „zintenzívnila prípravy na inváziu" do Podnesterska. V piatok Rusko varovalo, že útok na Podnestersko bude podľa medzinárodného práva považovať za útok na svoje územie.

Prozápadne orientovaná moldavská prezident Maia Sanduová obvinila nedávno Rusko, že plánuje násilné zvrhnutie jej vlády prostredníctvom sabotérov prezlečených za protivládnych demonštrantov. Moskva toto tvrdenia odmietla.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla v roku 1992 krátka vojna medzi proruskými separatistami a moldavskou vládou, ktorá sa skončila prímerím. Od roku 1995 sú v Podnestersku umiestnení ruskí vojaci, ktorí majú udržiavať mier.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO chce 500 eur za účasť vo voľbách pokryť mimoriadnou daňou pre rafinérie

Hnutie OĽaNO chce odmenu 500 eur za účasť vo voľbách pokryť v štátnom rozpočte mimoriadnou daňou pre rafinérie. Návrh na jej zvýšenie a predĺženie platnosti je už v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní a hlasovať by sa o nej malo na najbližšej marcovej schôdzi. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, pričom apeloval na poslancov, aby návrh podporili.

„Dnes je symbolický dátum v tom, že je rok od spustenia vojny a všetci občania Slovenskej republiky majú v súvislosti s vojnou obrovské výdavky," povedal Matovič. Vojna nás stojí podľa neho miliardy eur.

„Firmy, ktoré spracovávajú ruskú ropu, majú výrazný zisk z vojny. My, ako Slovenská republika, 5,4 milióna obyvateľov, máme morálne právo tento zisk z vojny zdaniť a využiť ho na dobrý účel," povedal Matovič.

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, by sa novelou zákona o solidárnom príspevku mohol zvýšiť z 55 percent na 70 percent zisku. Mal by platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj v tomto roku.

Podľa predsedu hnutia OĽaNO je čistý zisk z mimoriadnej dane pre rafinérie za minulý rok približne 400 miliónov eur. Matovič sa v piatok vyjadril, že by súhlasil s tým, aby bola mimoriadna daň pre rafinérie vo výške na úrovni 95 percent, ako to je v Maďarsku.

Matovičov návrh na financovanie odmeny za účasť vo voľbách skritizoval predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. "Matoviča nemôžeme považovať za súdneho človeka. On nie je zdravý," povedal Fico. Smer-SD návrh na odmenu 500 eur nebude podporovať. "Je to právo na účasť vo voľbách. Kto chce, príde, kto chce, nepríde," zdôraznil Fico. Dodal, že ak si chce Matovič kúpiť všetkých Rómov na Slovensku, má si nájsť sofistikovanejší spôsob, ako im dávať 500 eur.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili na výročie invázie nové sankcie voči Rusku

Americké ministerstvo financií uvalilo nové sankcie na Rusko. Dotknú sa ruských bánk, ťažobného odvetvia, ako aj výroby kovov a postihnú aj viac ako 30 jednotlivcov a spoločností zo Švajčiarska, Nemecka a ďalších krajín za to, že pomáhajú Moskve financovať vojnu proti Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nové opatrenia, oznámené pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie, sa dotknú 22 Rusov a 83 ruských subjektov. Cieľom nových sankcií je ešte viac izolovať Rusko od svetovej ekonomiky, uviedlo ministerstvo financií vo svojom vyhlásení.

Opatrenia boli prijaté spolu s ďalšími americkými agentúrami, spojencami USA a skupinou G7 s cieľom ešte viac obmedziť schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine.

„Naše sankcie mali krátkodobý aj dlhodobý vplyv, ktorý sa výrazne prejavil v problémoch Ruska s dopĺňaním zbraní a v izolácii jeho ekonomiky," uviedla vo vyhlásení ministerka financií Janet Yellenová.

Cieľom najnovších opatrení je "obmedziť schopnosť režimu prezidenta Vladimira Putina získavať kapitál na podporu vojny". Preto sa zamerali na banky, firmy súvisiace so správou majetku a jednotlivcov v ruskom sektore finančných služieb, uvádza sa vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Macron čelí kritike za udelenie Radu Čestnej légie Jeffovi Bezosovi

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v Elyzejskom paláci diskrétne odovzdal zakladateľovi americkej spoločnosti Amazon Jeffovi Bezosovi Rad Čestnej légie. TASR správu prevzala zo štvrtkového servisu britského denníka The Guardian.

Macron odovzdal najvyššie vyznamenanie krajiny za prítomnosti vplyvných podnikateľov minulý týždeň vo štvrtok. V tom istom čase státisíce ľudí v celom Francúzsku protestovali proti zmenám v dôchodkovom systéme a plánu zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 64 rokov.

Bezos bol vymenovaný za člena Čestnej légie ešte pred Macronovým nástupom do Elyzejského paláca. Počas štvrtkovej ceremónie mu prezident už iba odovzdal medailu so stuhou, ktorú si doteraz neprevzal. Do Čestnej légie je každoročne prijatých približne 300 cudzincov.

Ceremoniál Elyzejský palác vopred neoznámil, nebol ani v oficiálnom programe prezidenta. Považoval sa za súkromnú udalosť a dátum prevzatia rádu bol dohodnutý vopred, aby sa zhodoval s termínom Bezosovho pobytu v Paríži.

Odhalenie spravodajského časopisu Le Point o jeho odovzdaní Bezosovi mnohých Francúzov rozhnevalo, pretože najmä ľavica Macrona označuje za „prezidenta bohatých".

Bezos je tretím najbohatším človekom na svete, hneď za šéfom spoločnosti Tesla Elonom Muskom. Prvenstvo patrí Francúzovi Bernardovi Arnaultovi. Tento generálny riaditeľ koncernu LVMH, ktorého podniky vyrábajú najmä luxusný tovar, sa zúčastnil na štvrtkovom podujatí.

Le Point opísal odovzdávanie rádu za účasti „len niekoľkých vybraných hostí", ako „honosnú, ale dôvernú" akciu. Odporcovia vládnych zmien dôchodkového systému obvinili Macrona, že sa im vysmieva.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón oznámil nový balík pomoci Ukrajine za dve miliardy dolárov

Americký Pentagón oznámil v piatok v deň prvého výročia začiatku invázie Ruska na Ukrajinu nový dlhodobý balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd dolárov. Zahŕňať bude muníciu i malé drony. Informuje o tom agentúra AP.

Nový balík pomoci bude zahŕňať zbrane a niekoľko malých druhov dronov vrátane takzvaných „kamikadze dronov" Switchblade 600, ale aj vybavenie na detekciu elektronickej vojny. Súčasťou balíka sú aj financie na ďalšiu muníciu pre salvové raketomety HIMARS, delostreleckú muníciu a muníciu do raketových systémov s laserovým navádzaním.

Pentagón však tentoraz neuvádza presný počet ani druh nábojov, ktoré plánuje Ukrajine dodať, čo je nezvyčajné, zamýšľa sa AP.

Americký minister obrany Lloyd Austin vo vyhlásení uviedol, že prvé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu predstavuje príležitosti pre všetkých, ktorí veria v slobodu, aby „sa znovu zaviazali dlhodobo podporovať statočných obrancov Ukrajiny".

Pentagón ohlásil nový balík pomoci pre Ukrajinu len niekoľko dní po tom, čo americký prezident Joe Biden neohlásene navštívil Kyjev, aby preukázal podporu Ukrajine. Biden sa v piatok prostredníctvo virtuálnej konferencie stretne aj s lídrami skupiny G7 a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby „pokračovali v koordinácii podpory Ukrajine a hnali Rusko na zodpovednosť za vojnu" na Ukrajine", uviedol Biely dom vo vyhlásení.       

(tasr) 

Minúta  |  

Maďarská prezidentka: Integritu a suverenitu Ukrajiny nemožno spochybňovať

Územnú integritu a suverenitu Ukrajiny nemožno spochybňovať. Vyhlásila to na Twitteri k výročiu vypuknutia vojny na Ukrajine maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá zdôraznila, že vojnoví zločinci musia byť potrestaní. Informuje o tom spravodajca TASR.

„My Maďari si želáme otvorenie cesty k spravodlivému mieru", konštatovala Nováková a poznamenala, že vojna trvá už rok a jej koniec nevidno.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.