Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko dodá približne desať tankov Leopard na Ukrajinu

Švédsko dodá Ukrajine „okolo" desať svojich tankov Leopard 2 spolu so systémami protivzdušnej obrany typu Iris-T a HAWK. Pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu to v piatok oznámili švédsky premiér Ulf Kristersson a minister obrany Pal Jonson. Informuje agentúra AFP.

Jonson spresnil, že ide v prípade tankov ide o typ Leopard 2A5.

Nemecko v januári po mesiacoch odmietania súhlasilo s poskytnutím tankov Ukrajine. Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno informoval, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko.

Ukrajina okrem toho dostane modernejšie tanky Leopard 2 A6 — 14 od Nemecka a tri od Portugalska.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki: Poľsko je pripravené viesť výcvik Ukrajincov na stíhačky F-16

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že jeho krajina je pripravená uskutočniť výcvik ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. Informuje agentúra AFP.

„Áno, sme pripravení viesť v Poľsku výcvik zameraný na stíhačky F-16," povedal Morawiecki novinárom počas návštevy Kyjeva. „Zdôrazňujem, že toto by sa malo dohodnúť v širšej koalícii, avšak Poľsko je pripravené vykonávať takýto výcvik."

Šéf poľskej vlády tiež ohlásil, že Varšava dodá Kyjevu ďalšie tanky „do niekoľkých dní". „Dokážeme uskutočniť prevoz tankov čoskoro... aj za niekoľko dní dodáme veľmi dobré tanky PT-91 - na Ukrajinu dorazí 60 tankov," ohlásil.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak predtým oznámil, že na Ukrajinu už dorazili z Poľska prvé tanky Leopard 2 nemeckej výroby. Morawiecki neskôr spresnil, že Varšava dodala štyri Leopardy.

„Dnes som sem prišiel nielen ponúknuť slová podpory, ale aj s vedomím, že na túto barbarskú agresiu musíme reagovať silou," vyhlásil Morawiecki, ktorý do Kyjeva pricestoval v piatok ráno, aby si pripomenul prvé výročie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Stretol sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a spoločne s premiérom Ukrajiny Denysom Šmyhaľom položil veniec k pamätníku padlých obrancov Ukrajiny v Kyjeve.

Ako konštatoval Morawiecki, najnovší - v poradí desiaty - navrhovaný balík sankcií EÚ voči Moskve je podľa neho „príliš slabý". Dodal, že Varšava navrhuje, aby na sankčný zoznam boli zaradené ďalšie osoby a tiež ďalšie ruské produkty.

(tasr)

Minúta  |  

Cestný pirát jazdil viac ako stovkou cez mesto!

TRENČÍN - Aj napriek opakovaným policajným akciám po Trenčíne stále jazdí množstvo vodičov, ktorí predpisy ignorujú. Jedným z nich je aj vodič BMW, ktorý si to dnes šinul naozaj vysokou rýchlosťou.

Policajti mu údajne namerali až neuveriteľných 109 kilometrov za hodinu. Pýtate sa, v ktorej časti diaľnice? Takto rýchlo jazdil po frekventovanej mestskej ceste.

„Policajti Okresného dopravného inšpektorátu z Trenčína v dopoludňajších hodinách na Ulici M. R. Štefánika v Trenčíne namerali 47-ročného vodiča BMW, ktorý jazdil rýchlosťou 109 km/hod, čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci o 59 km/hod,“ uviedla Polícia SR – Trenčiansky kraj na svojom facebooku.

Vodičovi udelili pokutu 700 eur.

Trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová pritom dnes informovala, že v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) v januári medziročne klesol počet dopravných nehôd, rapídne sa znížil aj počet nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu.


Na krajských cestách sa v januári tohto roka stalo 71 dopravných nehôd, čo je o 13 menej, ako v rovnakom období minulého roka. Zomrel pri nich jeden človek, päť osôb utrpelo ťažké a 40 ľahké zranenia.


V januári v TSK spôsobili vodiči pod vplyvom alkoholu šesť dopravných nehôd, v januári minulého roka ich bolo 16. Dopravné nehody pod vplyvom alkoholu spôsobili v troch prípadoch vodiči v okrese Trenčín, v dvoch v okrese Nové Mesto nad Váhom a v jednom prípade v Púchovskom okrese.

(tasr, red)

Minúta  |  

Eurokomisárka Jourová sa obáva, že Slovensko sa po voľbách stane druhým „Maďarskom"

Politický vývoj na Slovensku je podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla znepokojivý. Česká eurokomisárka Věra Jourová sa obáva, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ druhým „Maďarskom". Uviedli to v piatok počas debaty k prvému výročiu vojny na Ukrajine, ktorú usporiadalo Zastúpenie Európskej komisie v Česku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ak odhliadnem od vývoja na Slovensku, ktorý je znepokojivý a mali by sme ho sledovať veľmi pozorne, Maďarsko sa snaží ísť vlastnou cestou už dlhší čas," reagoval Pavel na otázku o postoji Maďarska k prijímaniu sankcií proti Rusku. Považuje to za zásadný problém napríklad aj pre Vyšehradskú štvorku (V4).

Jej ďalšia existencia je podľa neho otázna v prípade, ak sa členské štáty nezhodnú na základných postojoch. Medzi ne zaraďuje aj vzťah k Rusku a Ukrajine. „Ak sa nedokážeme zhodnúť na základných veciach, je otázne, či v takom zoskupení máme zotrvávať alebo či má vôbec nejakú nádej na životaschopnú zmenu," vyhlásil Pavel. Zároveň dodal, že by bolo predčasné V4 úplne zatratiť. Keď bude ČR zoskupeniu predsedať, malo by podľa neho tieto otázky vzniesť.

Jourová zdôraznila, že Rusko v Európe intenzívne posilnilo svoju propagandu, pričom najviac zasiahnuté sú podľa jej slov Slovensko a Bulharsko. Zdôraznila, že obe krajiny čakajú voľby. „V oboch krajinách vidíme politikov, ktorí sa neštítia robiť si politické body na strachu ľudí z vojny. Mám obavu, že by to mohlo znamenať, že nebudeme mať Maďarsko jedno, ale tri," povedala eurokomisárka.

Kritizovala tiež európskych politikov podľa jej slov za zbytočne uhladenú politickú korektnosť voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. „Viktor Orbán nie je problém len pre V4. Je veľkou neznámoupre celú Úniu, ako sa bude ďalej Maďarsko vyvíjať," myslí si Jourová. Jediný, kto bol schopný naňho verejne morálne apelovať, bol podľa nej ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko poprelo, že by Podnestersku hrozilo nebezpečenstvo od Ukrajiny

Moldavské ministerstvo obrany v piatok odmietlo, že by proruský odštiepeniecký región Podnestersko bol vystavený „priamej hrozbe" zo strany Ukrajiny. Kišiňov tak zjavne reagoval na tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje inváziu do Podnesterska, informuje agentúra AFP.

„Ministerstvo obrany sleduje všetko, čo sa deje v regióne a na území kontrolovanom Tiraspolom," uviedol vo vyhlásení moldavský rezort obrany. Dodal, že bezpečnosť Podnesterska nie je v súčasnosti vystavená žiadnej priamej hrozbe.

Zámerom šírenia falošných informácií je podľa ministerstva vyvolať paniku a zmätok medzi ľuďmi na oboch stranách rieky Dnester.

Kišiňov toto vyhlásenie vydal po tom, ako ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruská armáda bude reagovať na akúkoľvek provokáciu ukrajinských síl v Podnestersku.

„Ruské ozbrojené sily budú primerane reagovať v prípade provokácie kyjevského režimu," uviedol ruský rezort obrany. Zároveň Ukrajinu obvinil, že rozmiestňuje pri hraniciach Moldavska veľký počet svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany už vo štvrtok tvrdilo, že Ukrajina „zintenzívnila prípravy na inváziu" do Podnesterska. V piatok Rusko varovalo, že útok na Podnestersko bude podľa medzinárodného práva považovať za útok na svoje územie.

Prozápadne orientovaná moldavská prezident Maia Sanduová obvinila nedávno Rusko, že plánuje násilné zvrhnutie jej vlády prostredníctvom sabotérov prezlečených za protivládnych demonštrantov. Moskva toto tvrdenia odmietla.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla v roku 1992 krátka vojna medzi proruskými separatistami a moldavskou vládou, ktorá sa skončila prímerím. Od roku 1995 sú v Podnestersku umiestnení ruskí vojaci, ktorí majú udržiavať mier.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO chce 500 eur za účasť vo voľbách pokryť mimoriadnou daňou pre rafinérie

Hnutie OĽaNO chce odmenu 500 eur za účasť vo voľbách pokryť v štátnom rozpočte mimoriadnou daňou pre rafinérie. Návrh na jej zvýšenie a predĺženie platnosti je už v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní a hlasovať by sa o nej malo na najbližšej marcovej schôdzi. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, pričom apeloval na poslancov, aby návrh podporili.

„Dnes je symbolický dátum v tom, že je rok od spustenia vojny a všetci občania Slovenskej republiky majú v súvislosti s vojnou obrovské výdavky," povedal Matovič. Vojna nás stojí podľa neho miliardy eur.

„Firmy, ktoré spracovávajú ruskú ropu, majú výrazný zisk z vojny. My, ako Slovenská republika, 5,4 milióna obyvateľov, máme morálne právo tento zisk z vojny zdaniť a využiť ho na dobrý účel," povedal Matovič.

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, by sa novelou zákona o solidárnom príspevku mohol zvýšiť z 55 percent na 70 percent zisku. Mal by platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj v tomto roku.

Podľa predsedu hnutia OĽaNO je čistý zisk z mimoriadnej dane pre rafinérie za minulý rok približne 400 miliónov eur. Matovič sa v piatok vyjadril, že by súhlasil s tým, aby bola mimoriadna daň pre rafinérie vo výške na úrovni 95 percent, ako to je v Maďarsku.

Matovičov návrh na financovanie odmeny za účasť vo voľbách skritizoval predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. "Matoviča nemôžeme považovať za súdneho človeka. On nie je zdravý," povedal Fico. Smer-SD návrh na odmenu 500 eur nebude podporovať. "Je to právo na účasť vo voľbách. Kto chce, príde, kto chce, nepríde," zdôraznil Fico. Dodal, že ak si chce Matovič kúpiť všetkých Rómov na Slovensku, má si nájsť sofistikovanejší spôsob, ako im dávať 500 eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.