Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín sľúbil Ukrajine ďalšie štyri tanky Leopard 2

Nemecko sľúbilo Ukrajine štyri ďalšie tanky Leopard 2. To mu podľa jeho slov spolu so Švédskom a Portugalskom umožňuje zostaviť celý prápor tankov. O navýšení počtu tankov zo 14 na 18 v piatok rozhodol minister obrany Boris Pistorius, uviedol jeho rezort.

Nemecko koordinuje dodávku tankov Leopard 2A6 Ukrajine. Poľsko zase koordinuje dodávky práporu tankov Leopard 2A4.

Nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že po piatkovom oznámení Švédska, že pošle Ukrajine 10 Leopardov 2A5 a s tromi tankmi sľúbenými Portugalskom, dokážu tri krajiny poskytnúť pomoc Ukrajine v podobe zmiešaného ukrajinského práporu pozostávajúceho z 31 strojov. Švédske tanky Leopard 2A5 sú technicky podobné tankom, ktoré posiela Berlín.

Nemecko v súčasnosti cvičí ukrajinských vojakov na používanie Leopardov, ktoré by Ukrajina mala dostať na budúci mesiac.

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka: Západ a Ukrajina sa do poslednej chvíle vojne snažili zabrániť. Akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne

Akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v piatkovom mimoriadnom prejave pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Ako poznamenala, mier môže nastať okamžite, ak sa ruská armáda z Ukrajiny stiahne. Zároveň poďakovala občanom za súcit a solidaritu, ktoré prejavili voči ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. Vyzvala ľudí, aby nepodliehali strachu.

"Túto vojnu sme si neželali a do poslednej chvíle sa jej Západ aj samotná Ukrajina snažili zabrániť. Naše úsilie, naše kroky musia sledovať jediný cieľ, nastolenie spravodlivého mieru. Nehovorím to iba ako hlava štátu, ale aj ako občianka našej krajiny a matka dvoch detí," vyhlásila Čaputová.

Svojím rozsahom a charakterom sa táto agresia podľa prezidentky úplne vymyká z úrovne európskej civilizácie 21. storočia. Zdôraznila, že žiadna zámienka, žiadna výhovorka Kremľa nemôže ospravedlniť utrpenie, ktorému je východný sused Slovenska už rok denne vystavený.

Zdôraznila, že pravidlá a medzinárodné dohody musia platiť. "Inak by sme uznali, že platí hrubá sila a potom nemáme žiadnu záruku, že Rusko alebo iní agresori nenapadnú ďalšie krajiny, ktorým upierajú právo na samostatnú existenciu," upozornila. Zodpovední politici podľa nej nad tým nesmú privierať oči. Poukázala napríklad na Fínsko a Švédsko, ktoré po napadnutí Ukrajiny skončili svoju dlhodobú neutralitu a pre zvýšenie vlastnej bezpečnosti požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie.

Prezidentka vyzvala ľudí, aby nepodliehali strachu. Ako zdôvodnila, šikovný manipulátor dokáže spoznať, čoho sa bojíme a bude to využívať vo svoj prospech. Odmietla, že by slovenskí vojaci mali ísť bojovať na Ukrajinu. "Od začiatku veľmi jasne vravíme, že kým trvá ruská agresia, žiaden štát Severoatlantickej aliancie nevyšle svoje jednotky na Ukrajinu. Neurobí tak ani Slovensko. Politici, ktorí tvrdia opak, buď nerozumejú, ako naše spojenectvá fungujú, alebo vedome klamú," skonštatovala. Rovnako dementovala, že sa na Slovensku pripravuje mobilizácia.

Občania SR spolu s mimovládnymi organizáciami, cirkvami a súkromným sektorom ukázali ľudskú tvár Slovenska. "Tvár Slovenska, ktorému záleží na pomoci blížnemu, slabšiemu a v utrpení. Lebo je to v prvom rade pomoc ľuďom v nešťastí, našim susedom, s ktorými tu budeme spolunažívať bez ohľadu na politické garnitúry na jednej či druhej strane hraníc," načrtla.

Neľahké časy a krízy podľa prezidentky zvládneme, ak aj naďalej zachováme pokoj a rozvahu, budeme sa riadiť pravdou a nepodľahneme strachu, lži a manipuláciám.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarsko sa opäť ponúklo za sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine

Švajčiarsko sa v piatok opätovne ponúklo za sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Švajčiarsko je vždy pripravené posadiť všetkých za jeden stôl s cieľom dosiahnuť väčší rešpekt pre ľudské práva a v konečnom dôsledku mier," uviedol švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazzio Cassis na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku k prvému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu.

Podľa Cassisa bol ruský útok na Ukrajinu pre Švajčiarsko "obrovský šok". Šéf švajčiarskej diplomacie zároveň opätovne vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny a zastavilo všetky bojové operácie

Cassis vyzval ostatné krajiny, aby držali spolu v záujme dosiahnutia "úplného, spravodlivého a trvalého mieru" na Ukrajine a opätovného nastolenia bezpečnosti v Európe.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko privítalo návrhy Číny, naďalej žiada uznanie anexie ukrajinských území

Ruské ministerstvo zahraničných vecí privítalo v piatok návrhy Pekingu zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine a zároveň potvrdilo požiadavky Moskvy vrátane uznania svojej anexie ukrajinských území. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

"Veľmi si ceníme úprimné želanie našich čínskych priateľov prispieť k vyriešeniu konfliktu na Ukrajine mierovými prostriedkami," uviedlo ministerstvo. Základným predpokladom riešenia je však podľa neho ukončenie dodávok zbraní Ukrajine západnými krajinami, zastavenie všetkých bojových operácií a návrat Ukrajiny k neutrálnemu štatútu.

Okrem toho Moskva žiada uznanie "novej územnej reality", teda ruskej anexie viacerých ukrajinských území v rozpore s medzinárodným právom. Ruský rezort diplomacie zopakovalo, že naďalej platí pôvodne menovaný cieľ invázie na Ukrajinu, teda jej demilitarizácia a denacifikácia.

Čína na výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zverejnila dokument o "politickom urovnaní" tejto vojny, v ktorom žiada prímerie a rokovania. Vlastné iniciatívy v ňom však neohlasuje.

Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok hlasmi 141 štátov vyzvalo na odchod ruských vojenských jednotiek z Ukrajiny. Dôležité krajiny ako Čína a India sa však hlasovania o nezáväznej rezolúcii zdržali.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko a USA začali rokovať o výrobe streliva pre Ukrajinu

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok oznámil, že s americkým prezidentom Joeom Bidenom začali vo Varšave rokovať o výrobe streliva pre Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Môžem povedať len toľko, že s prezidentom Bidenom sme sa rozprávali o začiatku spoločnej vojenskej výroby, išlo by napríklad o výrobu munície," povedal Duda novinárom. Dodal, že tieto rokovania budú "s určitosťou pokračovať".

V uplynulých dňoch západní spojenci Kyjeva vyjadrili obavy, že nestíhajú Ukrajinu dostatočne zásobovať muníciou, aby sa dokázala účinne brániť proti ruskej agresii.

Agentúra AFP pripomína, že americký prezident Biden v pondelok neohlásene pricestoval do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov. Jej súčasťou je munícia pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým. Z Kyjeva sa Biden presunul do Varšavy, kde sa stretol s lídrami krajín Bukureštskej deviatky (B9).

(tasr)

Minúta  |  

Turecko: Erdogan v telefonáte s Putinom vyzval na "spravodlivý mier" na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok počas telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyzval na "spravodlivý mier" na Ukrajine, oznámil jeho úrad. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Prezident Erdogan zdôraznil potrebu dosiahnuť spravodlivý mier v záujme zabránenia ďalším stratám na životoch a deštrukcii," oznámil Erdoganov úrad v krátkom vyhlásení.

Erdoganovi sa podarilo udržať vzťahy s Putinom tým, že sa odmietol pripojiť k západným sankciám voči Rusku a počas vojny na Ukrajine zintenzívnil bilaterálny obchod, pripomína AFP.

Turecký prezident využil svoje dobré vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, aby sa pokúsil sprostredkovať ukončenie konfliktu. Turecko hostilo prvé dve kolá mierových rozhovorov a s podporou OSN pomohlo dosiahnuť dohodu o obnovení dodávok ukrajinského obilia cez Čierne more. Erdogan sa tiež opakovane pokúšal priviesť Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Turecka na rokovania o prímerí.

Svet si v piatok pripomína prvé výročie začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Okrem rôznych podujatí boli v piatok i niektoré pamiatky nasvietené vo farbách ukrajinskej vlajky, ako napríklad Eiffelova veža v Paríži, opera v Sydney či budova portugalského parlamentu v Lisabone.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.