Preskočiť na obsah
  |  

V Berlíne sa uskutočnilo zhromaždenie vyzývajúce na mierové rokovania s Ruskom

Najmenej 10-tisíc ľudí sa v sobotu zhromaždilo v Berlíne pred Brandenburskou bránou a žiadalo začatie mierových rokovaní s Ruskom na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo deň po výročí začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, zorganizovali nemecká poslankyňa z krajne ľavicovej strany Die Linke Sahra Wagenknechtová a Alice Schwarzerová, novinárka a aktivistka za práva žien.

Ľudia sa zhromaždili pred Brandenburskou bránou aj napriek mrazivému počasiu. Niektorí účastníci niesli vlajky s holubicami mieru. Nemecká polícia zaznamenala na zhromaždení o 14.00 h zhruba 10-tisíc ľudí, na pokojný priebeh dohliadalo 1 400 policajtov.

Na zhromaždení bolo zakázané zobrazovanie provojnových symbolov ako vojenské uniformy, písmeno "Z", ktoré je symbolom ruskej invázie na Ukrajinu, i ruské a sovietske vojenské vlajky, napísala berlínska polícia na sociálnej sieti.

Wagenknechtová a Schwarzerová nedávno zverejnili "Manifest za mier", v ktorom žiadali nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby zastavil "eskaláciu dodávok zbraní" a vyzvali na začatie mierových rokovaní s Ruskom.

Kritici zhromaždenia tvrdia, že organizátorky sú naivné vo vzťahu k realite vojny. Podľa Scholza je potrebné pochopiť, "že ruský prezident Vladimir Putin v súčasnosti akceptuje len jednu formu vyjednávania, a to, že niekto bezpodmienečne kapituluje".

(tasr, min)

  |  

Najvyšší správny súd sa má v stredu zaoberať odobratím previerky Bonulu

Najvyšší správny súd (NSS) SR by sa mal v stredu 1. marca zaoberať správnou žalobou podanou spoločnosťou Bonul v súvislosti s rozhodnutím o odobratí bezpečnostnej previerky. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní NSS SR.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) rozhodol o odobraní bezpečnostnej previerky ešte v roku 2020. Výbor Národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ odvolanie Bonulu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Spoločnosť reagovala podaním správnej žaloby.

Podnet na preverenie podala v januári 2020 Nadácia Zastavme korupciu. Poukázala vtedy na to, že podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností by nemal mať previerku ten, kto je v kontakte so "závadovými osobami", alebo je sám z niečoho podozrivý.

Upozornila na prepojenie syna majiteľa Bonulu Norberta B. stíhaného v kauze Dobytkár s Marianom K. obžalovaným v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Spoločnosť reagovala, že rozhodnutie NBÚ o odobratí bezpečnostnej previerky považuje za nezákonné, vydané na politickú objednávku.

(tasr, min)

  |  

Irán sa opäť vyhrážal Trumpovi zabitím za atentát na Solejmáního

Iránska armáda chce stále zabiť amerického exprezidenta Donalda Trumpa a jeho kolegov za atentát na iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý v roku 2020 nariadil práve Trump. V noci na sobotu to uviedol iránsky brigádny generál Amír Alí Hadžizáde, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Dúfam, že dokážeme zabiť Trumpa, (exministra zahraničných vecí USA Mikea) Pompea, (bývalého amerického generála Kennetha) McKenzieho a armádnych veliteľov, ktorí dali rozkaz" zabiť Solejmáního, povedal Hadžizáde v televízii.

Americká armáda zabila Solejmáního 3. januára 2020 pri útoku dronu neďaleko letiska v irackom Bagdade. Solejmání velil elitným jednotkám Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe.

V Iraku a ďalších krajinách riadil činnosť milícií lojálnych Iránu. Iránski predstavitelia už od atentátu na Solejmáního niekoľkokrát prisľúbili, že smrť generála pomstia, pripomína AFP.

USA a ich spojenci viackrát vyjadrili svoje obavy z iránskeho programu balistických rakiet. Hadžizáde v televízii povedal, že Irán je v súčasnosti schopný zasiahnuť americké lode na vzdialenosť 2 000 kilometrov. "Túto hranicu 2 000 kilometrov sme stanovili z úcty k Európanom a dúfame, že Európania sa ukážu ako hodní tohto rešpektu," dodal.    

(tasr, min)

  |  

Ruské útoky poškodili vlani takmer desatinu ukrajinských nemocníc

Pri vlaňajších vyše 250 útokoch Ruska na Ukrajine bola poškodená takmer desatina ukrajinských nemocníc, na niektoré útočili opakovane. Uvádza sa to v novej analýze vyšetrovateľov z USA, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska a Ukrajiny. V piatok o tom informovala americká televízia CNN, ktorá mala možnosť analýzu vidieť.

Štúdiu spoločne vypracovalo päť mimovládnych organizácií: Očitý svedok zverstiev (eyeWitness to Atrocities), Insecurity Insight, Iniciatíva médií za ľudské práva (MIHR), Lekári za ľudské práva (PHR) a Ukrajinské centrum zdravotnej starostlivosti (UHC). CNN dodala, že nemohla overiť podrobnosti o každom útoku.

Takmer 200 zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú v čase vojny chránení medzinárodným právom, bolo zabitých, zranených, unesených alebo zatknutých, uviedli mimovládne organizácie v analýze.

Výskumníci zdokumentovali od februára do decembra 2022 až 707 útokov na zdravotné strediská – niektoré spôsobili škody na budovách a bola pri nich použitá výbušná munícia odpaľovaná zo zeme. Boli však medzi nimi útoky iného druhu, napríklad rabovanie, odopretie prístupu k zdravotnej starostlivosti alebo narušenie prístupu pacientov k liečbe.

"Tieto zistenia by mali byť budíčkom pre medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite konalo a potrestalo bezohľadné násilie na zdravotníkoch na Ukrajine a po celom svete," uviedol pre CNN Christian De Vos, spoluautor analýzy a riaditeľ výskumu v organizácii Lekári za ľudské práva (PHR) so sídlom v USA. Rusko predtým vyhlasovalo, že mieri iba na ciele s vojenským významom.

(tasr, min)

  |  

Umelecký svet opustila legenda slovenskej a českej kinematografie, uviedol rezort kultúry

Umelecký svet opustila legenda slovenskej a českej kinematografie. Ministerstvo kultúry (MK) SR to uviedlo na sociálnej sieti v reakcii na úmrtie režiséra Juraja Jakubiska. Manželke, deťom a všetkým pozostalým vyjadrilo úprimnú sústrasť.

"Patril k najinovatívnejším filmovým tvorcom slovenskej kinematografie, bol autorom kultových postáv a filmov, ktoré sa stali pevnou súčasťou dejín česko-slovenskej kinematografie," priblížil rezort kultúry na sociálnej sieti. Filmy Kristove roky, Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni či Dovidenia v pekle, priatelia ovplyvnili podľa ministerstva generácie režisérov.

"Spomienky na jeho diela magického realizmu zostanú súčasťou našej kultúrnej identity a dedičstva," zdôraznil rezort s tým, že v roku 1983 mal premiéru Jakubiskov výpravný veľkofilm Tisícročná včela, ktorý mohli diváci vidieť aj na slávnom benátskom festivale.

Filmový režisér Juraj Jakubisko zomrel vo veku 84 rokov v Prahe, krátko pred polnocou v noci z piatka 24. februára na sobotu. Preslávil sa filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, ale napríklad aj historickým veľkofilmom Bathory či rozprávkou Perinbaba.

(tasr, min)

  |  

Zelenského poradca Podoľak odmietol čínsky mierový plán, označil ho za nerealistický

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu odmietol plán Číny na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Označil ho za nerealistický.

Akýkoľvek "mierový plán", ktorý zahŕňa len prímerie, nové vytýčenie hraníc a pokračovanie okupácie ukrajinského územia podľa Podoľaka nie je o mieri, ale len o zmrazení vojny, porážke Ukrajiny a nových etapách ruskej genocídy. "Postoj Ukrajiny je známy, stiahnutie ruských síl k hraniciam z roku 1991," napísal na sociálnej sieti.

"Ak o sebe tvrdíte, že ste globálny hráč, neponúknete nerealistický plán. Nevsadíte na agresora, ktorý porušil medzinárodné právo a prehrá vojnu," dodal poradca ukrajinského prezidenta.

Čína v piatok pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zverejnila 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" tohto konfliktu. Vyzvala pritom Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory, a upozornila tiež, že v konflikte na Ukrajine nesmú byť použité jadrové zbrane.

Americký prezident Joe Biden v piatok čínsky návrh mierového riešenia vojny na Ukrajine zavrhol. Naznačil, že jeho realizácia by bola prospešná len pre Rusko.

(tasr, min)