Preskočiť na obsah
  |  

Lukašenko na výročie ruskej invázie na Ukrajinu dlho diskutoval s Putinom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok, na výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, absolvoval dlhý rozhovor so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. TASR o tom informuje podľa sobotnej správy agentúry Reuters.

"Poviem vám tajomstvo, včera večer sme (s Putinom) dlho diskutovali o rôznych témach," citoval Lukašenka kanál na sociálnej sieti prepojený s tlačovou službou úradu bieloruského prezidenta. Ďalšie podrobnosti o rozhovore však bezprostredne neboli zverejnené.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol Rusku svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk priamo nezapojil.

Rusko má takisto v Bielorusku približne 10-tisíc svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia.

Kyjev v uplynulých mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska. Lukašenko tvrdí, že bieloruskú armádu na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.

(tasr, min)

  |  

Bezpečnostná akcia REFLEX odhalila viac ako 20 porušení cestnej premávky

Nové Mesto nad Váhom – Počas štyroch hodín trvania dopravno-bezpečnostnej akcie s názvom REFLEX v okrese Nové Mesto nad Váhom udelili až 23 pokút. Informovala o tom Polícia SR – Trenčiansky kraj na svojom facebooku.

U 60-ročného vodiča namerali takmer 1 promile alkoholu (0,69 a 0,79 promile).

„Vodičovi jazdiacemu pod vplyvom alkoholu bola ďalšia jazda zakázaná a bol oznámený na príslušný dopravný inšpektorát,“ oznámila polícia na facebooku.

Tiež uviedla, že vodičovi v správnom konaní hrozí pokuta až do výšky 800 eur a zákaz riadiť motorové vozidlá do troch rokov.

  |  

Rusko zastavilo dodávky ropy cez ropovod Družba do Poľska, oznámila spoločnosť PKN Orlen

Poľská petrochemická spoločnosť PKN Orlen v sobotu oznámila, že prestala dostávať ruskú ropu cez ropovod Družba. Zdôraznila, že zákazníkov to neovplyvní, keďže dosiaľ jej zabezpečovali len desať percent potrieb tejto suroviny.

"Dodávky prostredníctvom ropovodu Družba do Poľska ruská strana zastavila," uviedla poľská firma v stanovisku pre AFP s tým, že všetky dodávky ropy teraz bude dostávať po mori.

Riaditeľ PKN Orlen Daniel Obajtek na Twitteri v sobotu napísal, že jeho spoločnosť je na zastavenie dodávok z Ruska pripravená. "Z Ruska prichádzalo len desať percent ropy a my ju nahradíme ropou z iných zdrojov," doplnil.

Poľsko vlani deklarovalo "radikálny plán" zastavenia všetkého dovozu ruskej ropy do konca roku 2022. Štátny tajomník ministerstva štátneho majetku Maciej Malecki však parlament informoval o stále platnej zmluve s ruskou firmou Tatnefť. V prípade vypovedania tohto kontraktu by podľa neho musela Varšava platiť kompenzačné poplatky.

Dovoz ruskej ropy ropovodom Družba má výnimku zo sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Severná vetva tohto ropovodu vedie cez Bielorusko do Poľska a Nemecka, južná vetva cez Ukrajinu na Slovensko, do Česka a Maďarska.

(tasr, min)

  |  

V Berlíne sa uskutočnilo zhromaždenie vyzývajúce na mierové rokovania s Ruskom

Najmenej 10-tisíc ľudí sa v sobotu zhromaždilo v Berlíne pred Brandenburskou bránou a žiadalo začatie mierových rokovaní s Ruskom na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo deň po výročí začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, zorganizovali nemecká poslankyňa z krajne ľavicovej strany Die Linke Sahra Wagenknechtová a Alice Schwarzerová, novinárka a aktivistka za práva žien.

Ľudia sa zhromaždili pred Brandenburskou bránou aj napriek mrazivému počasiu. Niektorí účastníci niesli vlajky s holubicami mieru. Nemecká polícia zaznamenala na zhromaždení o 14.00 h zhruba 10-tisíc ľudí, na pokojný priebeh dohliadalo 1 400 policajtov.

Na zhromaždení bolo zakázané zobrazovanie provojnových symbolov ako vojenské uniformy, písmeno "Z", ktoré je symbolom ruskej invázie na Ukrajinu, i ruské a sovietske vojenské vlajky, napísala berlínska polícia na sociálnej sieti.

Wagenknechtová a Schwarzerová nedávno zverejnili "Manifest za mier", v ktorom žiadali nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby zastavil "eskaláciu dodávok zbraní" a vyzvali na začatie mierových rokovaní s Ruskom.

Kritici zhromaždenia tvrdia, že organizátorky sú naivné vo vzťahu k realite vojny. Podľa Scholza je potrebné pochopiť, "že ruský prezident Vladimir Putin v súčasnosti akceptuje len jednu formu vyjednávania, a to, že niekto bezpodmienečne kapituluje".

(tasr, min)

  |  

Najvyšší správny súd sa má v stredu zaoberať odobratím previerky Bonulu

Najvyšší správny súd (NSS) SR by sa mal v stredu 1. marca zaoberať správnou žalobou podanou spoločnosťou Bonul v súvislosti s rozhodnutím o odobratí bezpečnostnej previerky. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní NSS SR.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) rozhodol o odobraní bezpečnostnej previerky ešte v roku 2020. Výbor Národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ odvolanie Bonulu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Spoločnosť reagovala podaním správnej žaloby.

Podnet na preverenie podala v januári 2020 Nadácia Zastavme korupciu. Poukázala vtedy na to, že podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností by nemal mať previerku ten, kto je v kontakte so "závadovými osobami", alebo je sám z niečoho podozrivý.

Upozornila na prepojenie syna majiteľa Bonulu Norberta B. stíhaného v kauze Dobytkár s Marianom K. obžalovaným v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Spoločnosť reagovala, že rozhodnutie NBÚ o odobratí bezpečnostnej previerky považuje za nezákonné, vydané na politickú objednávku.

(tasr, min)

  |  

Irán sa opäť vyhrážal Trumpovi zabitím za atentát na Solejmáního

Iránska armáda chce stále zabiť amerického exprezidenta Donalda Trumpa a jeho kolegov za atentát na iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý v roku 2020 nariadil práve Trump. V noci na sobotu to uviedol iránsky brigádny generál Amír Alí Hadžizáde, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Dúfam, že dokážeme zabiť Trumpa, (exministra zahraničných vecí USA Mikea) Pompea, (bývalého amerického generála Kennetha) McKenzieho a armádnych veliteľov, ktorí dali rozkaz" zabiť Solejmáního, povedal Hadžizáde v televízii.

Americká armáda zabila Solejmáního 3. januára 2020 pri útoku dronu neďaleko letiska v irackom Bagdade. Solejmání velil elitným jednotkám Kuds, ktoré vykonávajú operácie v zahraničí, a bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu po celom Blízkom východe.

V Iraku a ďalších krajinách riadil činnosť milícií lojálnych Iránu. Iránski predstavitelia už od atentátu na Solejmáního niekoľkokrát prisľúbili, že smrť generála pomstia, pripomína AFP.

USA a ich spojenci viackrát vyjadrili svoje obavy z iránskeho programu balistických rakiet. Hadžizáde v televízii povedal, že Irán je v súčasnosti schopný zasiahnuť americké lode na vzdialenosť 2 000 kilometrov. "Túto hranicu 2 000 kilometrov sme stanovili z úcty k Európanom a dúfame, že Európania sa ukážu ako hodní tohto rešpektu," dodal.    

(tasr, min)