Preskočiť na obsah
  |  

Okrádate ľudí, ste skorumpovaná strana, odkazuje Matovič SaS. Dopyt po tom, aby ho na poste šéfa OĽaNO vymenil Heger, neregistuje

Hnutie OĽaNO si naďalej stojí za septembrovým termínom predčasných parlamentných volieb. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol poslanec Národnej rady a šéf OĽANO Igor Matovič. Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) povedal, že liberáli v pondelok (27. 2.) nepodporia otvorenie mimoriadnej parlamentnej schôdze o skoršom termíne volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

Formát rokovaní o termíne predčasných volieb určila podľa oboch diskutujúcich prezidentka SR Zuzana Čaputová, keď 18. januára povedala, že je pre ňu akceptovateľný aj september, ktorý si napokon parlament aj odhlasoval.

„Potom zrazu po dvoch týždňoch pani prezidentka zrejme chcela byť za peknú v tej časti voličov ktorí ju bežne nepodporujú, a zrazu chcela dohody meniť. Takto sa to nerobí," povedal Matovič. Doplnil, že hnutie OĽaNO stojí za septembrovým termínom volieb. „Ľudia zrazu chcú nejaký jún a ona (prezidentka) zmení názor, to nás už nemusí zaujímať," dodal Matovič. V prípade, že by však prezidentka vymenovala úradnícku vládu, bol by za čo najskoršie voľby. "Posledné, čo krajina potrebuje je, aby sme opäť robili na poslednú chvíľu chaos," reagoval Viskupič.

https://standard.sk/325200/matovic-chce-menit-aj-energeticke-zakony-prichadza-s-povinnostou-pre-dodavatelov-energii/

Heger pôjde skôr vlastnou cestou

V súvislosti so situáciou v hnutí OĽaNO Matovič uviedol, že neregistruje dopyt po tom, aby ho dočasne poverený premiér Eduard Heger nahradil vo funkcii predsedu hnutia. Predpokladá, že Heger s dočasne povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom pôjdu skôr vlastnou cestou.

Viskupič v diskusnej relácii kritizoval návrh OĽaNO poskytnúť voličom za účasť v najbližších parlamentných voľbách po 500 eur. Pýta sa, ktorá krajina vo svete platí ľudí za to, aby prišli voliť. Nepáči sa mu ani návrh na mimoriadne zdanenie zisku Slovnaftu.

Matovič zdôraznil, že legislatívne návrhy musia obsahovať aj informácie o ich finančnom krytí. Odmenu 500 eur za účasť vo voľbách preto navrhuje pokryť príjmami z mimoriadnej dane pre rafinérie. Odmietol, že by išlo o volebnú korupciu.

Ako je to s údajnou Sulíkovou korupciou

Matovič v nadväznosti na svoje predchádzajúce výroky o šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi v diskusnej relácii povedal, že už bol vypovedať v prípade jeho údajnej korupcie. O pár týždňov chce o tom informovať verejnosť.

Na margo liberálov a ich aktivít si neodpustil si neodpustil svoje obvyklé bonmoty. Obvinil ich, že okrádajú ľudí, snažia sa „ušmodrchať“ peniaze pre oligarchov, sú skorumpovanou politickou stranou a deťom nedoprajú ani 200 eur. Viskupič na tieto jeho slová rezolútne konštatoval, že v žiadnom prípade sa nesprávajú korupčne.

(tasr, sita, red.)

  |  

Nemecko v roku 2022 pre energetickú krízu zvýšilo dovoz čierneho uhlia

Nemecko v minulom roku pre energetickú krízu zvýšilo dovoz čierneho uhlia. Najväčším dodávateľom ešte stále bolo Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa nemeckého Združenia dovozcov uhlia (VDKI) import uhlia v roku 2022 stúpol o 8 percent na 44,4 milióna ton. Najvýznamnejším dodávateľom bolo s 13 miliónmi ton ešte stále Rusko, aj keď objem dovozu z Ruska padol o 37 percent. Od augusta je import ruského uhlia do Európskej únie zakázaný pre ruskú agresiu na Ukrajine. Druhou najvýznamnejšou dodávateľskou krajinou boli USA s 9,4 miliónmi ton, čo bolo v porovnaní s rokom 2021 o 32 percent viac. Potom nasledujú Kolumbia a Austrália.

Nemecko z dôvodu energetickej krízy spôsobenej výpadkom dodávok plynu z Ruska využíva na výrobu elektriny viac uhlia. Spaľovanie uhlia produkuje viac oxidu uhličitého, ktorý poškodzuje klímu, ako zemný plyn. Nemecká vláda chce preto rýchlo zabezpečiť dodávky plynu a znížiť používanie uhlia.

(tasr)

  |  

Vaša strana je nebezpečná. Ukrajina porazí Rusko. Rozumiete?, adresovala Bittó Cigániková Kérymu zo Smeru

Poslanci OĽaNO ani SaS pravdepodobne nepodporia otvorenie pondelkovej (27. 2.) mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k téme skoršieho termínu predčasných parlamentných volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrení poslanca OĽaNO Lukáša Kyselicu a poslankyne SaS Jany Bittó Cigánikovej v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

Poslanci bývalej koalície však spresnili, že neotvorenie schôdze k poskytnutiu stíhacích lietadiel Ukrajine neznamená ich negatívny postoj. Kyselica avizoval prípravu uznesenia k ich darovaniu. "Som za to, ale nebuďme prví, urobme to ako spoločenstvo a zároveň z mierového nástroja Európskej únie získajme za to naspäť nejakú náhradu," uviedol Kyselica. Pomoc by sa mala podľa neho koordinovať v rámci formátu Ramstein. Myslí si, že niektoré lietadlá by sa mohli poskytnúť aj na súčiastky.

Predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský s vojenskou pomocou súhlasí.Takisto hovorí o potrebe koordinovaného postupu a pomoci v zmysle legislatívy.

Poslanec Marián Kéry zo strany Smer, ktorá mimoriadnu schôdzu iniciovala, dodávky vojenskej techniky Ukrajine odmieta. Nestotožňuje sa ani s označovaním Ruska ako teroristického štátu. Rusko označil za agresora.

Po roku vojny

Politici sa v debate dotkli aj roku trvania vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorý sme si pripomenuli tento týždeň. „Rusi na hraniciach dlhodobo zhromažďovali vojská, bolo evidentné, čo sa môže stať,“ povedala Bittó Cigániková. Ukrajinci sa podľa jej slov do poslednej minúty snažili o mierovú cestu,“ pokračovala. Myslí si, že politici zo Smeru o tejto snahe vedeli. „Ich drukovanie Rusku predstihlo evidentné dôkazy o vojne,“ dodala.

Predseda zahraničného výboru Kéry sa v tejto súvislosti priznal, že pred rokom neočakával vstup ruských vojsk na územie Ukrajiny, ale upozornil, že nebol jediný, kto sa mýlil. Kyselica si navyše nemyslel, že Rusko zaútočí na Ukrajinu. „Čakal som, že Rusko by časť územia nejakým spôsobom okupovalo,“ spomínal. Je za vstup Ukrajiny do Európskej únie, členstvo v NATO považuje za komplikovanejšie.

„Ukrajina určite patrí do Európskej únie,“ myslí si šéf KDH Majerský. Poďakoval sa Slovákom za súcit, ktorý vyjadrili utečencom z Ukrajiny a odsúdil útok Vladimira Putina na našich susedov. „Ukrajine želáme, aby mala nárok na územnú celistvosť a aby bola opäť slobodnou krajinou,“ doplnil.

Mierový plán, ktorý vlani predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, považuje Kéry za návrh na kapituláciu. Podľa neho by sa tak mohli Ukrajinci správať, keby boli 50 kilometrov pred Moskvou. „Mierové rokovanie v Turecku sa dokonca začalo meniť v realitu, keď prišiel zásah USA a Veľkej Británie, ktoré povedali Ukrajine, aby takýto mier neprijala,“ vyhlásil Kéry. Konflikt na území nášho suseda považuje za zástupný konflikt medzi Ruskom a NATO.

„Prikláňame sa k pomoci Ukrajine,“ povedala Cigániková. Uviedla, že sa jej veľmi ťažko počúvajú vyjadrenia strany Roberta Fica. „Smer je nebezpečný,“ upozornila. Ona je za to, aby slovenské migy išli na Ukrajinu. „Dnes tu a teraz zomierajú ľudia a vy to ospravedlňujete,“ pustila sa Cigánikova do poslanca Kéryho. „Vysvetlite mi, ako dnes môžete obhajovať Putina a vraždenie?“ spytovala sa poslanca.

„Ukrajina porazí Rusko. Rozumiete?“ odkázala Bittó Cigániková Kérymu.

Smer i KDH sú za skorší termín volieb

Kyselica aj Cigániková naďalej súhlasia so septembrovým termínom predčasných parlamentných volieb. Poukazujú na dohodu v rámci bývalých koaličných strán. Majerský aj Kéry preferujú skorší, júnový dátum volieb.

Strana SaS podľa Bittó Cigánikovej trvá na septembrovom termíne. „Akú má dnes moc? Má tam možno 30 poslancov, môže tak robiť cirkus,“ povedala o Igorovi Matovičovi. Priznala, že by o skoršom termíne rokovala po tom, ako sa tak vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová. Vyzdvihla však aj stabilitu termínu, keďže to považuje za dôležité a to hlavne v súvislosti s prebiehajúcimi trestných konaniami.

Kyselica sa ohradil voči Cigánikovej tvrdeniu, že bývalý minister financií Igor Matovič “šaškuje“ v parlamente. „U nás to polarizuje, ale čo polarizuje?“ zauvažoval o vláde v demisii. „Vláda nie je menšinová, lebo všetko schvaľuje,“ pokračoval Kyselica. Porovnal Slovensko s inými krajinami Únie a upozornil, že je to normálne, ak návrh neprejde. Nevyjadril sa, či by sa pridal k Matovičovi alebo Hegerovi pri možnom rozdelení strany.

„Ľudia už nechcú pozerať toto divadlo,“ povedal Majerský. Vyhlásil, že KDH podporuje čo najskorší termín volieb, a to aj ten júnový. Podľa Majerského sa vláda vykašlala na samosprávy. „Primátori a starostovia sú naozaj v úzkych,“ dodal.

„Viete si predstaviť, že vláda Roberta Fica by bola v demisii, a vládla by ďalší rok?“ zauvažoval Kéry. „To si neviete predstaviť ten rámus v parlamente s pomocou liberálnych médií,“ pokračoval. Mrzí ho, že prezidentka ustúpila od volieb v prvom polroku tohto roka. Myslí si, že na dátume volieb sa dohodli Matovič a Sulík preto, aby mohli trestne stíhať lídrov opozície.

Cigániková sa zhrozila nad vyjadreniami poslanca Kéryho a vyzvala ľudí, aby si pozreli film Kuciak. „Orgány činné v trestnom konaní majú konečne voľné ruky, toto je predsa odkaz Jána a Martiny,“ vyhlásila.

(tasr, ta3)

  |  

Prieskum: Takmer 90 percent Čechov preferuje vyriešenie vojny na Ukrajine rokovaniami

Väčšina občanov ČR uprednostňuje vyriešenie vojny na Ukrajine diplomatickou cestou, vyplýva z prieskumu agentúry Median pre Český rozhlas Radiožurnál. TASR o tom informuje podľa nedeľnej správy spravodajského portálu iROZHLAS.cz.

Takmer 90 percent respondentov uviedlo, že Európska únia a Severoatlantická aliancia by sa mali snažiť nastoliť mier na Ukrajine diplomatickými rokovaniami. Rovnaké percento opýtaných zastávalo tento názor aj pred rokom, keď vojna na Ukrajine vypukla.

Klesol však počet zástancov cielených sankcií proti Rusku, uviedol riaditeľ agentúry Median Přemysl Čech. "Preferencia používať ekonomické sankcie klesla medziročne z 80 na 68 percent," priblížil.

Medzi tých, ktorí neveria v efektivitu sankcií voči Rusku, patria najmä ľudia vo veku 45 až 59 rokov z menších obcí. Čech dodal, že ide zväčša o voličov strany Sloboda a priama demokracia (SPD) a expremiéra ČR Andreja Babiša z hnutia ANO.

Podľa názoru 56 percent respondentov by EÚ a NATO mali riešiť konflikt na Ukrajine dodávaním zbraní Kyjevu, povedal Čech. Ide najmä o študentov a voličov vládnej Občianskej demokratickej strany (ODS), dodal.

Osemnásť percent opýtaných je za priame vojenské zapojenie NATO do konfliktu na Ukrajine, 76 percent účastníkov prieskumu sa proti takémuto riešeniu skôr vymedzilo.

Podľa polovice respondentov by Ukrajina mala vstúpiť do NATO alebo do EÚ - 12 percent z nich by uvítalo jej členstvo v EÚ, 11 percent v NATO, a 27 percent opýtaných sa vyslovilo za prijatie Ukrajiny do oboch organizácii. S týmito troma možnosťami nesúhlasila viac ako tretina ľudí.

Agentúra Median uskutočnila prieskum medzi 17. a 18. februárom na vzorke približne tisícky ľudí.

(tasr)

  |  

Matovič chce meniť aj energetické zákony, prichádza s povinnosťou pre dodávateľov energií

Predseda stále najsilnejšej parlamentnej strany Igor Matovič plánuje meniť energetické zákony. Spolu so svojim predsedom parlamentného hospodárskeho výboru Petrom Kremským už predložili do Národnej rady SR (NR SR) novely zákonov o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike.

Vďaka týmto novelám chcú uložiť povinnosti pre dodávateľov elektriny a plynu. Dodávatelia by mali podľa predstáv spomínaných poslancov každý mesiac predkladať regulačnému úradu svoj stav množstva energií pripravených na dodávku spotrebiteľom v ďalšom mesiaci. Minimálne budú musieť mať zabezpečený nákup energií na úrovni 85 percent objemu dodávky v nasledujúcom mesiaci. Ak tak neurobia, môžu prísť o povolenie na podnikanie v energetike.

Poslanci Matovič a Kremský tvrdia, že len vylepšujú už existujúcu legislatívu. „V platnej a účinnej právnej úprave už títo dodávatelia majú ustanovenú povinnosť zabezpečiť množstvo elektriny a plynu, avšak nie je v primárnej legislatíve konkretizované, aké množstvo elektriny a plynu sa má zabezpečiť, respektíve aký zabezpečený objem a v akom časovom predstihu je možné považovať za plnenie zákonom ustanovenej povinnosti,“ uviedli poslanci, ktorí sú presvedčení, že takto dostanú odberatelia väčšiu ochranu pri dodávkach energií.

Podľa predložených noviel zákonov musia dodávatelia energií zabezpečiť dostatočné množstvo elektriny alebo plynu pre dodávku koncovým odberateľom. Za splnenie tejto povinnosti sa bude podľa predkladateľov považovať, ak dodávateľ elektriny alebo plynu preukáže, že k 1. pracovnému dňu kalendárneho mesiaca “m-2“ má zabezpečený nákup elektriny alebo plynu na veľkoobchodnom trhu s fyzickou dodávkou v mesiaci “m“ v objeme zodpovedajúcom najmenej 85 % objemu dodávky v mesiaci “m“, ktorú možno realisticky očakávať na základe parametrov zmlúv o dodávke elektriny či plynu.

Všetky údaje o budúcej dodávke energií svojmu odberateľovi a o zabezpečenom nakúpenom množstve elektriny či plynu musí dodávateľ predložiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ak tak dodávateľ neurobí, môže im regulátor odobrať povolenie na podnikanie v energetike.

Novely zákonov podľa poslancov obsahujú ustanovenia, ktoré umožnia regulačnému úradu nielen zbierať údaje o zabezpečenom množstve elektriny a plynu zo strany dodávateľov, ale aj vyhodnocovať obchodné pozície dodávateľov a posudzovať ich rizikovosť vo vzťahu k ich dodávateľským záväzkom. „Tieto vyhodnotenia bude úrad zverejňovať a v prípade potreby prijímať účinné a rýchle opatrenia za účelom zabezpečenia množstva elektriny a plynu pre koncových odberateľov,“ uzavreli poslanci, ktorí navrhujú účinnosť noviel ihneď dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

(sita)

  |  

Prieskum: Niektorí Slováci pre vyššie ceny energií obmedzujú iné výdavky a znižujú spotrebu

Zvýšenie cien energií sa výrazne dotklo 44 percent Slovákov, ktorí sa ho snažia kompenzovať obmedzením vedľajších výdavkov, najmä na zábavu a rôzne voľnočasové aktivity. Štyridsaťpäť percent slovenských domácností vynakladá úsilie na zníženie spotreby a využívanie alternatívnych zdrojov. Z prieskumu, ktorý pre spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika uskutočnila agentúra Stem/Mark, tiež vyplynulo, že každú desiatu slovenskú domácnosť zvýšenie cien elektriny a plynu zatiaľ neovplyvnilo.

Jedenásť percent slovenských domácností pokrýva zvýšené náklady na energie zo svojich úspor a necelých 6 percent opýtaných Slovákov vyššie životné náklady prinútili nájsť si druhé zamestnanie. Len minimum Slovákov si na zaplatenie vyšších účtov za energie alebo doplatkov muselo požičať, prípadne si v záujme úspor nájsť iné, energeticky menej náročné bývanie. Takmer 10 percent respondentov prieskumu uviedlo, že sa ich zdražovanie energií nedotklo a novú výšku poplatkov zvládajú bez finančných ťažkostí.

Ako uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, údaje o spotrebe zemného plynu a elektriny ukazujú snahu slovenských domácností šetriť energiami a využívať alternatívne zdroje. Plusom pri riešení finančnej situácie slovenských domácností je podľa nej aj pomoc slovenskej vlády. Pomoc s vyššími cenami za energie potrebujú podľa Palendalovej predovšetkým nezamestnaní a dôchodcovia, ktorí sa pre vyššie životné náklady najčastejšie zadlžujú a sťahujú do menších bytov, ako aj osoby na rodičovskej dovolenke.

(sita)