Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina uvalia sankcie na Isinbajevovú a Popova i na Prigožinove dcéry

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal tri výnosy o implementácii rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) o sankciách voči občanom Ruskej federácie. Sankcie boli uvalené na viacerých ruských športovcov, ako aj na dve dcéry a niekoľko spoločností zakladateľa polovojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.

Zelenskyj vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook, monitorovanom agentúrou TASR, spresnil, že sankcie sa dotknú tých ruských občanov, ktorí sú "zapletení do únosov ukrajinských detí", ruských športovcov, ktorí "sa snažia dať šport do služby (vojenskej) agresii", ako aj Rusov spojených so súkromnými vojenskými spoločnosťami bojujúcimi na Ukrajine.

Podľa dokumentov zverejnených prezidentskou kanceláriou tak boli sankcie uvalené na 277 fyzických osôb a 92 právnických osôb.

Týkajú sa okrem iných atlétky Jeleny Isinbajevovej, plavca Alexandra Popova, dcér zakladateľa polovojenskej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenija Prigožina Poliny a Veroniky, ako aj ľudí a firiem spojených s týmto kontroverzným podnikateľom.

Okrem toho Ukrajina uvalila sankcie na hnutie Ľudový front pre Rusko (ONF), organizáciu ruského Červeného kríža, charitatívnu nadáciu Goľfstrim a ďalšie.

Zelenskyj vo svojom statuse dodal, že tlak Ukrajiny i sveta na Rusko ako teroristický štát bude pokračovať.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská armáda podnikla na Ukrajinu ďalší útok dronmi

Pri útoku dronmi, ktorý v noci na pondelok podnikla ruská armáda, prišla v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny o život jedna osoba a štyri ďalšie boli zranené.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom v pondelok informoval primátora mesta Chmeľnyckyj Olexandr Symčyšyn. Dodal, že zásah dostalo niekoľko budov. Hasiči pokračujú v likvidácii požiarov, ktoré následne vypukli.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok vo svojej rannej zvodke napísal, že ruská armáda v noci na pondelok zaútočila na územie Ukrajiny 14 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid. Podľa predbežných údajov ukrajinskí vojaci zostrelili jedenásť z nich.

Letecký poplach bol vo viacerých regiónoch Ukrajiny vyhlásený v nedeľu neskoro večer. V Kyjeve a v Kyjevskej a Černihivskej oblasti boli aktivované systémy protivzdušnej obrany. Poplach bol postupne odvolávaný v pondelok po 05.00 miestneho času.

Vedenie Kyjeva oznámilo, že nad mestom bolo zostrelených deväť šáhidov. Podľa predbežných údajov nedošlo k obetiam na ľudských životoch a nebola ani zasiahnutá infraštruktúra.

Úrady juhoukrajinskej Záporožskej oblasti informovali, že v dôsledku nočného útoku dronov došlo k dvom zásahom civilnej nebytovej infraštruktúry. Zranených nehlásili.

Kyjev obviňuje Moskvu, že na civilné objekty na území Ukrajiny útočí iránskymi kamikadze bezpilotnými lietadlami. Podľa americkej strany Teherán dodal ruskej armády stovky dronov, ktoré Rusko použilo na ničenie vojenských a civilných cieľov na Ukrajine. Rusko tieto obvinenia odmieta.

Irán priznal dodávky bezpilotných lietadiel do Ruska prvýkrát vlani v novembri – tvrdil, že šlo o limitovanú dodávku ešte pred inváziou ruskej armády na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci by dnes mali rokovať o júnových voľbách a nesúhlase s odovzdaním MiG-29 Ukrajine

Poslanci Národnej rady (NR) SR by dnes o 13.00 mali na mimoriadnej 87. schôdzi rokovať o uznesení k zmene termínu predčasných parlamentných volieb na 24. jún a o uznesení k vysloveniu nesúhlasu s poskytnutím bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Rokovania iniciovala opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).

Opozícia argumentuje tým, že je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, keďže vláda bola odvolaná 15. decembra uplynulého roku a je poverená vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády. „Vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Vláda svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR a poverenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej, a preto je proti záujmom Slovenska, aby predlžovala túto agóniu bez ústavnej legitimity až do 30. septembra," uviedol Smer-SD v návrhu.

V prípade uznesenia o vyslovení nesúhlasu s poskytnutím stíhačiek MiG-29 Ukrajine Smer-SD tvrdí, že odvolaná vláda nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, „medzi ktoré odovzdanie bojových lietadiel vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine určite patrí, a to ani so súhlasom prezidentky SR". Strana zároveň požaduje, aby NR SR dala na vedomie dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), „že jeho prísľuby na odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine sú v hrubom rozpore s Ústavou SR".

Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) 25. februára v Sobotných dialógoch verejnoprávnej televízie RTVS uviedol, že sa zúčastní na diskusii o poskytnutí bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine v Národnej rade SR. „To, že Smer-SD tvrdí, že na to nemáme právo, je jeho názor. Ja som počúval rešpektovaných ústavných právnikov a tí sa v tomto názore nezhodujú," uviedol Naď.

Poslanci 17. februára na dvakrát neotvorili rokovanie k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR nebola uznášaniaschopná, prezentovalo sa 64 poslancov. Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), navrhovala určiť termín predčasných volieb na 24. júna.

Poslanci Národnej rady SR 16. februára nerokovali o prijatí uznesenia k vysloveniu nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Schôdzu iniciovala opozičná strana Smer-SD.

(sita)

Minúta  |  

Turecko: Rokovania o vstupe Fínska a Švédska do NATO budú 9. marca

Turecko v pondelok oznámilo, že prístupové rokovania so Švédskom a s Fínskom o členstve v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli v januári odložené pre protiislamské protesty v Štokholme, sa uskutočnia na budúci mesiac. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Schôdzka sa uskutoční 9. marca," potvrdil šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu.

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na to, aby ich prijali do Aliancie, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. Ankara totiž Štokholm obviňuje, že nie je dosť tvrdý voči kurdským a iným organizáciám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti tiež schváliť v marci.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká humanitárna organizácia Červený polmesiac čelí kritike za predaj stanov pre obete zemetrasenia

Turecká opozícia a médiá kritizovali v nedeľu najväčšiu tureckú humanitárnu organizáciu Červený polmesiac, že namiesto darovania stanov pre obete nedávneho ničivého zemetrasenia, ktoré prišli o strechu nad hlavou, tieto stany predáva. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Podľa tureckého denníka Cumhuriyet (vysl.: džumhúrijet) predal turecký Červený polmesiac 2 050 stanov miestnej charitatívnej organizácii Ahbap za 46 miliónov tureckých lír (2,4 milióna dolárov).

Zemetrasenie zo 6. februára si len v Turecku vyžiadalo viac než 44-tisíc obetí na životoch a ďalšie tisíce ľudí zahynuli v susednej Sýrii. "Toto je škandál," povedal Murat Agirel, novinár denníka Cumhuriyet, ktorý o rozpredávaní stanov napísal.

"Najväčšia turecká humanitárna organizácia Červený polmesiac ľuďom v núdzi, ktorí ju o to tri dni po zemetrasení prosili, stany nerozdala zadarmo, ale ich porozpredávala," podotkol.

Šéf tureckého Červeného polmesiaca Kerem Kinik na Twitteri potvrdil, že Kizilay Čadir, dcérska spoločnosť jeho organizácie, ktorá má na starosti výrobu stanov, ich poskytla charite Ahbap "za nákladovú cenu".

"Spolupráca Červeného polmesiaca s Ahbapom je morálna, odôvodnená a etická," povedal Kinik. Niekoľko predstaviteľov opozície však vyzvalo na jeho odstúpenie, píše AFP.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil kritikov Červeného polmesiaca za "neúprimných a podlých". V reakcii na to predseda hlavnej opozičnej politickej formácie Ľudová republikánska strana (CHP) Kemal Kiličdaroglu vo svojom tweete obvinil Erdogana, že "uráža obete zemetrasenia".

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR má vážny problém s nedostatkom potravín, tvrdí Južná Kórea

Severokórejský vodca Kim Čong-un otvoril kľúčové stranícke stretnutie, na ktorom sa diskutuje o rozvoji poľnohospodárstva v KĽDR.

Ako v pondelok uviedla agentúra AFP, toto zasadnutie sa koná krátko po medializácii správ o "vážnom" nedostatku potravín v KĽDR. Zasadnutia tohto druhu sa zvyčajne zvolávajú len raz alebo dvakrát do roka – aktuálna plenárna schôdza sa koná len dva mesiace po predošlej, ktorá bola tiež zamerané na problémy poľnohospodárstva.

Kim v nedeľu predsedal otvoreniu plenárneho zasadnutia najvyšších predstaviteľov vládnucej komunistickej strany, ktorého cieľom je "analyzovať a preskúmať… program revolúcie na vidieku v novom období a rozhodnúť o bezprostredných naliehavých úlohách", informovala oficiálna Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA).

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie tvrdí, že v KĽDR sa opäť objavili správy o úmrtiach spôsobených hladom.

"Nedostatok potravín hodnotíme ako vážny," povedal minulý týždeň hovorca ministerstva a dodal, že Pchjongjang zrejme požiadal o potravinovú pomoc Svetový potravinový program (WFP). Webová stránka 38 North (www.38north.org) konštatovala, že súčasný nedostatok potravín v krajine hodnotí ako najhorší za posledné desaťročia.

Analýza cien ryže a kukurice vo svete a v Severnej Kórei ukazuje výrazný rozdiel v cenách od začiatku roka 2021 – to znamená, že potraviny sú v KĽDR oveľa drahšie – "čo signalizuje výpadok" v zásobovaní, dodal web 38 North.

Severná Kórea má už dlho problémy s potravinovou bezpečnosťou. Je veľmi zraniteľná voči prírodným katastrofám vrátane povodní a sucha, a to v dôsledku chronického nedostatku infraštruktúry, odlesňovania a desaťročí zlého riadenia štátu.

K tomu sa pridalo aj uzavretie hraníc, ktoré si krajina sama zaviedla od začiatku koronavírusovj pandémie a len nedávno bolo zmiernené, čo umožnilo určitý obchod so susednou Čínou. Severnú Kóreu pravidelne postihujú hladomory, pričom jeden z nich, v 90. rokoch minulého storočia, zabil státisíce ľudí – podľa niektorých odhadov zomreli až milióny Severokórejčanov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.