Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Hoci si Slováci vybavujú pôžičky stále viac online, štyria z desiatich potrebujú aj kamenné pobočky

V súčasnosti množstvo spoločností presúva svoje aktivity na internet a kamenných pobočiek sa postupne zbavujú. Na druhej strane sa však ukazuje, že aj napriek čoraz väčšiemu rozmachu online služieb, klasické prevádzky majú stále svoje opodstatnenie. Je tu stále množstvo takých, ktorí si vyžadujú kamenné prevádzky.

Až 43 percent opýtaných v prieskume uvádza existenciu pobočky finančnej inštitúcie ako jeden z pilierov jej dôveryhodnosti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Home Credit v septembri minulého roka uskutočnila agentúra Perfect Crowd na vzorke 800 respondentov.

Ako uviedol Milan Cáder zo spoločnosti Home Credit, nejde ani tak o možnosť vybaviť si pôžičku na pobočke, keďže pre väčšinu je už preferované online riešenie. Skôr je to o možnosti ísť si niekam po radu, keď sa náhodou niečo nepodarí alebo sa vyskytnú nejaké komplikácie.

„Z odpovedí respondentov je zrejmé, že v reálnom živote by na pobočku išli len zriedka, ale je pre nich psychicky dôležité vedieť, že majú kam ísť,“ hovorí Cáder.

(sita)

  |  

V Cetuni si cez víkend uctili padlých partizánov

STARÁ TURÁ - V nedeľu sa konala pietna spomienka pri pamätníku v Cetuni. 

„Tento pamätník sa stal miestom spomienok na udalosť, ktorá sa dá nazvať najznámejším a najtragickejším bojom partizánov proti fašistom v osade Cetuna dňa 27. februára 1945,“ uviedlo mesto Stará Turá na sociálnej sieti.

Na pietnom mieste boli vzdať úctu aj predstavitelia mesta primátor Leopold Barszcz a zástupkyňa primátora Soňa Krištofíková.

Pri tejto príležitosti si pripomeňme jedného z nich.

Miloš Uher sa narodil 27. 7. 1914 v Lubine. Koncom roku 1939 sa pokúsil utiecť do Juhoslávie, útek sa mu nepodaril. Bol zatknutý v Maďarsku, kde ho väznili tri mesiace. Po návrate sa pripojil k myjavskému protifašistickému hnutiu. Spolu s Valentínom Medvedovom-Furmanovom inicioval sovietsko česko-slovenskú partizánsku skupinu. V deň vypuknutia SNP bola jednotka o počte 400 mužov v Lubine vyzbrojená.
„Od septembra 1944 bol veliteľom oddielu Hurban v 2.československej partizánskej brigáde J.V.Stalina. Operovali v podjavorinskom kraji na západe Slovenska.
27.2.1945 bola jeho jednotka napadnutá pri Cetune protipartizánskym oddielom Abwehrgruppe 218 - Edelweiss a Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy.
Pri celodennom boji padol veliteľ oddielu Hurban Miloš Uher, za nevyjasnených okolností bol zastrelený od chrbta. Pri boji padol aj jeho zástupca Anton Jakubík,“ uvádza sa na stránke Tváre SNP.

Zdroj: FB Tváre SNP, web Stará Turá

  |  

Ukrajina uvalia sankcie na Isinbajevovú a Popova i na Prigožinove dcéry

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal tri výnosy o implementácii rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) o sankciách voči občanom Ruskej federácie. Sankcie boli uvalené na viacerých ruských športovcov, ako aj na dve dcéry a niekoľko spoločností zakladateľa polovojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.

Zelenskyj vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook, monitorovanom agentúrou TASR, spresnil, že sankcie sa dotknú tých ruských občanov, ktorí sú "zapletení do únosov ukrajinských detí", ruských športovcov, ktorí "sa snažia dať šport do služby (vojenskej) agresii", ako aj Rusov spojených so súkromnými vojenskými spoločnosťami bojujúcimi na Ukrajine.

Podľa dokumentov zverejnených prezidentskou kanceláriou tak boli sankcie uvalené na 277 fyzických osôb a 92 právnických osôb.

Týkajú sa okrem iných atlétky Jeleny Isinbajevovej, plavca Alexandra Popova, dcér zakladateľa polovojenskej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenija Prigožina Poliny a Veroniky, ako aj ľudí a firiem spojených s týmto kontroverzným podnikateľom.

Okrem toho Ukrajina uvalila sankcie na hnutie Ľudový front pre Rusko (ONF), organizáciu ruského Červeného kríža, charitatívnu nadáciu Goľfstrim a ďalšie.

Zelenskyj vo svojom statuse dodal, že tlak Ukrajiny i sveta na Rusko ako teroristický štát bude pokračovať.

(tasr)

  |  

Ruská armáda podnikla na Ukrajinu ďalší útok dronmi

Pri útoku dronmi, ktorý v noci na pondelok podnikla ruská armáda, prišla v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny o život jedna osoba a štyri ďalšie boli zranené.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom v pondelok informoval primátora mesta Chmeľnyckyj Olexandr Symčyšyn. Dodal, že zásah dostalo niekoľko budov. Hasiči pokračujú v likvidácii požiarov, ktoré následne vypukli.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok vo svojej rannej zvodke napísal, že ruská armáda v noci na pondelok zaútočila na územie Ukrajiny 14 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid. Podľa predbežných údajov ukrajinskí vojaci zostrelili jedenásť z nich.

Letecký poplach bol vo viacerých regiónoch Ukrajiny vyhlásený v nedeľu neskoro večer. V Kyjeve a v Kyjevskej a Černihivskej oblasti boli aktivované systémy protivzdušnej obrany. Poplach bol postupne odvolávaný v pondelok po 05.00 miestneho času.

Vedenie Kyjeva oznámilo, že nad mestom bolo zostrelených deväť šáhidov. Podľa predbežných údajov nedošlo k obetiam na ľudských životoch a nebola ani zasiahnutá infraštruktúra.

Úrady juhoukrajinskej Záporožskej oblasti informovali, že v dôsledku nočného útoku dronov došlo k dvom zásahom civilnej nebytovej infraštruktúry. Zranených nehlásili.

Kyjev obviňuje Moskvu, že na civilné objekty na území Ukrajiny útočí iránskymi kamikadze bezpilotnými lietadlami. Podľa americkej strany Teherán dodal ruskej armády stovky dronov, ktoré Rusko použilo na ničenie vojenských a civilných cieľov na Ukrajine. Rusko tieto obvinenia odmieta.

Irán priznal dodávky bezpilotných lietadiel do Ruska prvýkrát vlani v novembri – tvrdil, že šlo o limitovanú dodávku ešte pred inváziou ruskej armády na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Poslanci by dnes mali rokovať o júnových voľbách a nesúhlase s odovzdaním MiG-29 Ukrajine

Poslanci Národnej rady (NR) SR by dnes o 13.00 mali na mimoriadnej 87. schôdzi rokovať o uznesení k zmene termínu predčasných parlamentných volieb na 24. jún a o uznesení k vysloveniu nesúhlasu s poskytnutím bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Rokovania iniciovala opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).

Opozícia argumentuje tým, že je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, keďže vláda bola odvolaná 15. decembra uplynulého roku a je poverená vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády. „Vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Vláda svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR a poverenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej, a preto je proti záujmom Slovenska, aby predlžovala túto agóniu bez ústavnej legitimity až do 30. septembra," uviedol Smer-SD v návrhu.

V prípade uznesenia o vyslovení nesúhlasu s poskytnutím stíhačiek MiG-29 Ukrajine Smer-SD tvrdí, že odvolaná vláda nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, „medzi ktoré odovzdanie bojových lietadiel vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine určite patrí, a to ani so súhlasom prezidentky SR". Strana zároveň požaduje, aby NR SR dala na vedomie dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), „že jeho prísľuby na odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine sú v hrubom rozpore s Ústavou SR".

Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) 25. februára v Sobotných dialógoch verejnoprávnej televízie RTVS uviedol, že sa zúčastní na diskusii o poskytnutí bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine v Národnej rade SR. „To, že Smer-SD tvrdí, že na to nemáme právo, je jeho názor. Ja som počúval rešpektovaných ústavných právnikov a tí sa v tomto názore nezhodujú," uviedol Naď.

Poslanci 17. februára na dvakrát neotvorili rokovanie k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR nebola uznášaniaschopná, prezentovalo sa 64 poslancov. Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), navrhovala určiť termín predčasných volieb na 24. júna.

Poslanci Národnej rady SR 16. februára nerokovali o prijatí uznesenia k vysloveniu nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Schôdzu iniciovala opozičná strana Smer-SD.

(sita)

  |  

Turecko: Rokovania o vstupe Fínska a Švédska do NATO budú 9. marca

Turecko v pondelok oznámilo, že prístupové rokovania so Švédskom a s Fínskom o členstve v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli v januári odložené pre protiislamské protesty v Štokholme, sa uskutočnia na budúci mesiac. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Schôdzka sa uskutoční 9. marca," potvrdil šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu.

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na to, aby ich prijali do Aliancie, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. Ankara totiž Štokholm obviňuje, že nie je dosť tvrdý voči kurdským a iným organizáciám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti tiež schváliť v marci.

(tasr)