Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf ukrajinskej rozviedky nevidí náznaky, že sa Čína chystá vyzbrojovať Rusko

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov nezdieľa názor, že Čína zvažuje poskytnutie zbraní Rusku. Uviedol to v pondelok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky, informuje agentúra AFP.

„V tejto chvíli si nemyslím, že Čína bude súhlasiť s presunom zbraní do Ruska. Nevidím žiadne známky toho, že by sa o takýchto veciach vôbec diskutovalo, povedal Budanov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken začiatkom marca na stretnutí s najvyššie postaveným čínskym diplomatom Wang Im tlmočil obavy Washingtonu z potenciálnych dodávok zbraní Rusku. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v nedeľu povedal, že predpokladá, že Peking túto možnosť stále zvažuje.

Viaceré americké médiá citovali nemenovaných predstaviteľov USA, podľa ktorých Čína zvažuje, či poskytne Rusku drony a určitú muníciu.

"Som šéf tajnej služby a pri všetkej úcte sa nespolieham na názory jednotlivcov, ale výlučne na fakty. Ja takéto fakty nevidím," vyhlásil Budanov v reakcii na tieto tvrdenia. Pokiaľ ide o to, kde by si Rusko ešte mohlo zaobstarať zbrane, šéf ukrajinskej rozviedky povedal, že okrem nepotvrdených správ o zásielkach zo Severnej Kórey je v podstate jedinou krajinou, ktorá ich môže Moskve dodávať Irán.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzski poľnohospodári poháňajú traktory metánom z kravského hnoja

Poľnohospodári vo francúzskom departemente Dordogne začali ako palivo do traktorov používať metán extrahovaný z kravského hnoja, v rámci snáh o prechod na obnoviteľné druhy energie. V utorok to uviedla agentúra AFP, informuje TASR.

Novú technológiu vymysleli na jednej z miestnych fariem. V blízkosti kravína sú v zemi zabudované dve zberné nádrže, v ktorých sa zachytáva metán z kravského hnoja, moču a slamy. K zásobníkom je pripojená plniaca stanica s platobným terminálom.

Plyn, ktorý miestni farmári používajú ako palivo, je biologický zemný plyn (NGV) – ide v podstate o metán, ktorý je čistejší a lacnejší než nafta. Práve pre takýto druh paliva vyvinula taliansko-americká firma New Holland nový typ traktora, ktorý bol uvedený na trh len vlani.

Vlastník farmy s plniacou stanicou na NGV z kravského hnoja Bertrand Guerin dúfa, že jeho novú technológiu by mohli časom začať využívať i v Británii a Holandsku, kde sú vozidlá jazdiace na zemný plyn bežnejším javom.

Plniaca stanica v departemente Dordogne je súčasťou novej siete poľnohospodárskych zariadení vyrábajúcich metán s názvom Biogaz de France. Farmári sa však obávajú, že by im túto technológiu mohli prebrať veľké energetické spoločnosti ako Engie či TotalEnergies, ktoré sa tiež snažia prejsť na šetrnejšie zdroje energie a obmedziť fosílne palivá. "Tento sektor by mali vyvíjať poľnohospodári," podotkol Guerin.

Agentúra AFP pripomína, že metán dokáže prispieť ku globálnemu otepľovaniu omnoho viac než oxid uhličitý. Práve metán z dobytčieho hnoja tvorí až polovicu emisií francúzskeho agrárneho sektora.

(tasr)

Minúta  |  

Washington: Čína sa vo vojne na Ukrajine jasne postavila na stranu Ruska

Spojené štáty sú presvedčené, že Čína sa v prípade vojny na Ukrajine postavila na stranu Ruska.

„Veľmi jasne vidíme, ktorú stranu vojny si vybrali,“ konštatoval na brífingu hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

Podľa jeho slov Čína odkázala svetu, že v podstate nezastáva stanovisko, ale skôr sa snaží seba vykresliť ako čestného sprostredkovateľa.

„Slovom aj skutkom je však Čína všetko, len nie čestný sprostredkovateľ,“ vyhlásil Price.

Podľa neho Čína zatiaľ neposkytla Rusku „smrtiacu pomoc“, ale domnieva sa, že o nej uvažuje. Medzitým však poskytla Rusku „dôležité formy pomoci, a to aj v kontexte jeho agresie proti Ukrajine“, upozornil hovorca.

„Poskytuje Rusku diplomatickú podporu, politickú podporu, ekonomickú podporu, rétorickú podporu vrátane papagájovania nebezpečnej ruskej propagandy, nebezpečných klamstiev a dezinformácií na svetovej scéne,“ povedal.

To by podľa neho malo znepokojovať všetkých, ktorí stoja na strane Ukrajiny a sú proti ruskej agresii.

"Čína, samozrejme, v uplynulých dňoch vydala takzvaný mierový plán. Prvou zásadou tohto mierového plánu bola výzva na rešpekt – rešpektovanie suverenity všetkých krajín. Ak by sa Čína mala riadiť týmto prvým princípom, pridala by sa jednoznačne na stranu Charty OSN,“ dodal hovorca amerického rezortu diplomacie.

(dod)

Minúta  |  

Ceny bytov a domov už začali klesať

Ceny nehnuteľností na bývanie začali vo 4. štvrťroku 2022 medzikvartálne klesať, medziročné zdražovanie sa dostalo pod 10 percent. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Realizačné ceny všetkých nehnuteľností začali v krátkodobom pohľade pozvoľne klesať. V porovnaní s predošlým štvrťrokom, 3. štvrťrokom 2022, ceny nehnuteľností klesli o 0,8 percenta, čo bol prvý pokles po šiestich štvrťrokoch rastov. Zmenu trendu ovplyvnilo najmä medzikvartálne zníženie cien existujúcich nehnuteľností o 2,3 percenta. Nové nehnuteľnosti pokračovali v raste, oproti 3. štvrťroku sa zvýšili o 1,7 percenta.

V medziročnom porovnaní boli ceny domov a bytov drahšie o 9,7 percenta. Skončilo sa tak obdobie dvojciferných medziročných rastov cien predávaných nehnuteľností. Spomalenie rastu je dôsledkom výrazného pribrzdenia dynamiky zdražovania existujúcich nehnuteľností, ktoré mali ceny o 8,4 percenta vyššie ako na konci roka 2021. Ešte v 3. štvrťroku bola dynamika ich rastu nad úrovňou 14 percent. Nové nehnuteľnosti tiež spomalili rast, ale udržali sa v dvojcifernom tempe, medziročne boli drahšie stále o 11,9 percenta.

V dlhodobom porovnaní (k priemeru roka 2010 - bázický index) boli aktuálne ceny nehnuteľností vyššie o 85 percent. Ceny existujúcich nehnuteľností počas 11 rokov zvýšili predajné ceny o 95 percent, nové nehnuteľnosti o takmer 70 percent.

Vývoj v regiónoch SR bol značne rozdielny. Spolu v štyroch z ôsmich krajov SR realizačné ceny nehnuteľností medzikvartálne zlacňovali. V ostatných štyroch krajoch zaznamenali rast, ale oveľa nižším tempom ako v predošlých obdobiach. Ceny existujúcich nehnuteľností v porovnaní s 3. štvrťrokom klesali až v šiestich krajoch, v Žilinskom a Nitrianskom kraji dokonca o viac než 10 percent. Ceny nových nehnuteľností boli medzikvartálne nižšie v dvoch krajoch - Žilinskom a Košickom.

Výrazné zmeny oproti predošlému štvrťroku sa premietli aj do medziročných hodnôt rastu realizačných cien. K prepadu cien všetkých nehnuteľností na medziročnej báze prišlo len v jedinom, v Žilinskom kraji, a to o 5,4 percenta. V ostatných siedmich krajoch rast cien pokračoval, ale pomalšie ako v predošlých štvrťrokoch.

Najmiernejšie zvýšenie cien o 4,1 percenta zaznamenali predaje nehnuteľností v Nitrianskom kraji. V ostatných šiestich krajoch boli ceny medziročne vyššie dvojciferne a v Trnavskom kraji sa dostali cez hranicu 15 percent. Jediný región, v ktorom sa rast cien zdynamizoval, bol Bratislavský kraj. Medziročné zdražovanie v tomto regióne prekročilo 12 percent najmä pod vplyvom zrýchlenia cien nových nehnuteľností, ktoré prekonalo pribrzdenie zdražovania starších nehnuteľností. Vysoké tempo rastu cien, medziročne o viac než 15 percent, si udržali predaje nových nehnuteľností v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji a súčasne ceny starších nehnuteľností v Trnavskom a Prešovskom kraji.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken chce posilniť pozície USA v Strednej Ázii

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken pricestoval v utorok do Kazachstanu na pracovnú návštevu zameranú na posilnenie pozícií USA v Strednej Ázii, informovala agentúra AFP.

V hlavnom meste Astana sa Blinken stretne s prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom, ako aj s ministrami zahraničných vecí všetkých piatich bývalých sovietskych stredoázijských republík, medzi ktoré patrí aj Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.

AFP konštatuje, že ide o najvýznamnejšiu cestu predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Joea Bidena do Strednej Ázie, ktorá sa uskutoční niekoľko dní po prvom výročí invázie ruskej armády na Ukrajinu.

Stredoázijské krajiny majú s Ruskom dlhodobé bezpečnostné a hospodárske vzťahy, ale na rozdiel od bývalej sovietskej republiky Bielorusko sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine nepostavili na stranu Moskvy. Zástupcovia všetkých piatich stredoázijských krajín sa minulý týždeň zdržali hlasovania alebo nehlasovali o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, ktorá požadovala, aby sa ruská armáda z Ukrajiny stiahla.

Naopak, dôvody, ktorými ruský prezident Vladimir Putin obhajuje rozpútanie vojny na Ukrajine — najmä údajne zlé zaobchádzaním s rusky hovoriacou menšinou na Ukrajine —, vyvoláva obavy v stredoázijských štátoch, kde žijú početné ruské menšiny.

Kazachstan, ktorý má s Ruskom najdlhšiu pozemnú hranicu, vlani na jeseň prijal Rusov hromadne utekajúcich pred tzv. čiastočnou mobilizáciou a vyzval na diplomatické riešenie vojny, ktoré by rešpektovalo medzinárodné právo.

Prezident Tokajev nedávno telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, hoci vlani sa stretol aj s Putinom, aby potvrdil vzájomné vzťahy, dodala AFP.

Čína, ktorú Spojené štáty považujú za svojho najvýznamnejšieho dlhodobého konkurenta, sa tiež snaží rozšíriť svoj vplyv v priľahlom regióne. Prezident Si Ťin-pching si minulý rok vybral Kazachstan a Uzbekistan za ciele svojej prvej zahraničnej cesty od pandémie vyvolanej infekčnou chorobou COVID-19.

Z Kazachstanu zamieri Blinken do Naí Dillí, kde sa stretnú ministri zahraničných vecí skupiny G20. Podľa AFP sa očakáva, že sa bude vyhýbať ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, s ktorým od vojny hovoril len telefonicky. Spojené štáty sa domnievajú, že Moskva nemá úprimný záujem o riešenie súčasných problémov a kríz prostredníctvom rokovaní.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ dala Gruzínsku varovanie pre zhoršujúci sa stav Saakašviliho

Členské štáty Európskej únie v pondelok vydali oficiálne diplomatické varovanie gruzínskym lídrom v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom väzneného exprezidenta Michaila Saakašviliho.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Saakašvili minulý týždeň obvinil štátom určených lekárov, že ho odmietajú liečiť a sú súčasťou údajného sprisahania s cieľom "zabiť" ho.

V reakcii na vývoj Saakašviliho prípadu všetkých 27 členských štátov EÚ podalo gruzínskemu ministrovi spravodlivosti oficiálny diplomatický "demarš", informoval veľvyslanec EÚ v Gruzínsku Pawel Herczyňski.

"Sme veľmi znepokojení správami o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave," povedal Herczyňski.

Saakašvili - 55-ročný prozápadný reformátor - bol zatknutý v roku 2021 - len niekoľko dní po svojom tajnom návrate z exilu do vlasti. Od minulého roka je v nemocnici, kam ho previezli po tom, ako 50 dní odmietal jedlo na protest proti svojmu zadržaniu, ktoré je aj podľa viacerých organizácií na ochranu práv politicky motivované.

Skupina lekárov z USA pred časom uviedla, že Saakašvili trpí viacerými ochoreniami, ktoré sú dôsledkom "mučenia" vo väzbe. Lekár Giorgi Grigolia z rady lekárov zriadenej gruzínskym ombudsmanom pre ľudské práva v pondelok uviedol, že Saakašvili, ktorý kedysi vážil 115 kilogramov, od svojho uväznenia v roku 2021 schudol viac ako 50 kilogramov a že "nedostáva náležitú lekársku starostlivosť". Americký toxikológ David Smith zasa vlani vyhlásil, že testmi sa zistilo, že Saakašvili bol počas pobytu vo väzení vystavený otrave ťažkými kovmi.

Gruzínska vláda naďalej trvá na tom, že Saakašvilimu sa poskytuje primeraná starostlivosť a že jeho práva sú chránené.

Saakašvili, ktorý zastával post prezidenta v rokoch 2004-13, bol v roku 2018 v neprítomnosti odsúdený za zneužitie právomocí na šesť rokov väzenia. Rada Európy vyzvala na politikovo prepustenie a označila ho za "politického väzňa". Amnesty International označila zaobchádzanie s ním za "zjavnú politickú pomstu".

Vlani v marci Gruzínsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ. Európska rada rokovala o žiadosti v júni 2022 a uviedla, že je pripravená udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, keď sa vyriešia priority stanovené v stanovisku Európskej komisie k jeho žiadosti o členstvo v EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.