Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas-SD chce cez vládnu novelu prechodne upraviť valorizáciu dôchodkov

Rast dôchodkov by sa kvôli úprave systému valorizácie od 1. januára budúceho roka nemal spomaliť. Do vládnej novely zákona o sociálnom poistení, o ktorej bude rokovať Národná rada (NR) SR na nadchádzajúcej marcovej schôdzi, chce mimoparlamentný Hlas-SD presadiť prechodné ustanovenie. Penzie by sa tak budúci rok vypočítali spôsobom výhodnejším pre dôchodcov.

"Nikto v tejto chvíli nevie, ako presne sa bude vyvíjať dôchodcovská inflácia v tomto roku, napriek tomu na verejnosti kolujú rôzne odhady, ktoré zneisťujú seniorov. Preto vložíme do zákona prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa k 1. januáru 2024 dôchodky zvýšia podľa výhodnejšej alternatívy. Teda buď sa použije šesť, alebo deväťmesačné obdobie dôchodcovskej inflácie," avizoval poslanec a podpredseda Hlasu Erik Tomáš.

Vo všeobecnosti je podľa neho dlhšie obdobie pre stanovenie valorizácie dôchodkov presnejšie a pružnejšie a na tomto systéme je zhoda aj s ministerstvom práce. "Situácia seniorov by vyzerala inak, keby parlament schválil návrh Hlasu na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov od 1. júla tohto roka. Bývalá vládna koalícia ho však nepodporila. Teší nás, že k tomuto dátumu sa aspoň konečne podarilo rozmraziť minimálne dôchodky, ktoré súčasná vláda zmrazila ešte v roku 2020," dodal Tomáš.

Novela, ktorú schválili takmer všetci prítomní poslanci na februárovej schôdzi NR SR, prináša od januára 2024 dve úpravy mechanizmu valorizácie dôchodkov. Popri predĺžení obdobia, za ktoré sa zohľadňuje tzv. dôchodcovská inflácia do štandardnej valorizácie, z doterajších šesť na deväť mesiacov predchádzajúceho roka, bol prijatý aj nový automatický spôsob mimoriadnej valorizácie.

Podľa hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by mali vplyvom predĺženia referenčného obdobia dôchodky na Slovensku v najbližších rokoch rásť pomalšie v porovnaní s doteraz platnou legislatívou. Aktuálne prognózy totiž predpokladajú postupné spomaľovanie rastu cien, a v takom prípade je priemerná inflácia za dlhšie obdobie nižšia ako za kratšie obdobie. Na druhej strane, v prípade neočakávaného inflačného šoku by nový mechanizmus mimoriadnej valorizácie dôchodcom pomohol.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelskú vládu opúšťa námestník ministra z ultranacionalistickej strany

Izraelský krajne pravicový politik Avi Maoz, ktorý vedie stranu Noam, v pondelok oznámil svoj odchod z postu námestníka ministra. Ako v utorok informovala agentúra AP, Maoz súčasne potvrdil, že v parlamente bude naďalej podporovať všetky opatrenia, na ktorých sa dohodla vládna koalícia.

Maoz vo svojom liste premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi osobitne prisľúbil podporu reformám na tzv. obnovenie rovnováhy medzi zákonodarnou a súdnou mocou. Tie vyvolali v Izraeli ostré protesty časti verejnosti, ktorá sa obáva oslabenia nezávislosti súdnictva, informuje TASR.

Avi Maoz mal ako námestník ministra na starosti nový úrad pre posilňovanie židovskej národnej identity v izraelskej spoločnosti. Maoz šéfuje malej ultranacionalistickej frakcii Noam a je známy svojou homofóbnou rétorikou a hanlivými výrokmi na adresu neortodoxných Židov. Je odporcom práv LGBTQ+ ľudí a žien slúžiacich v armáde. Nesúhlasí ani s tým, aby Arabi učili židovských študentov na izraelských školách. Popiera legitimitu neortodoxného judaizmu vrátane reformného a konzervatívneho hnutia, ktoré sú v Izraeli marginálne, ale v USA sú dominantné a dlhodobo poskytujú krajine finančnú a diplomatickú podporu.

Maozova frakcia Noam sa v posledných voľbách uchádzala o priazeň voličov na spoločnej kandidátke so stranou Náboženský sionizmus Itamara Ben-Gvira a Bezalela Smotriča, ktorá dovedna získala v Knesete 14 kresiel, čím sa stala treťou najväčšou frakciou. Samotná strana Noam má v Knesete len jediného poslanca - Aviho Maoza.

Po voľbách bol Maoz vymenovaný do funkcie, v ktorej mu bol zverený dohľad nad externými programami ministerstva školstva. Jeho nominácia podráždila proliberálne sily.

Vo svojom rezignačnom liste Maoz napísal, že je rozčarovaný tým, že vo svojej funkcii nie je schopný dosiahnuť zmysluplné zmeny. Tvrdí v ňom tiež, že "zistil, že neexistuje vážny úmysel dodržiavať koaličnú dohodu" týkajúcu sa úradu na posilnenie židovskej identity medzi Izraelčanmi.

Vyjadril aj ľútosť nad neúspešnými snahami vrátiť do vládnych formulárov slová "matka" a "otec" po tom, ako ich predchádzajúca vláda zmenila na "rodič 1" a "rodič 2", ako aj nad obmedzením egalitárneho modlitebného priestoru pri Západnom múre v Jeruzaleme.

Agentúra AP vo svojej správe konštatuje, že odchod Aviho Maoza je prvou trhlinou v Netanjahuovej vládnej koalícii, ktorá sa ujala moci koncom decembra roku 2022 po tom, ako v novembrových voľbách získala parlamentnú väčšinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ešte ani nezačal a už končí? Miroslav Kollár je šokovaný z toho, že Dzurinda neplánuje vstúpiť do Modrej koalície

O Modrej koalícii, ktorá svoj vznik oznámila pred mesiacom, nepočuť, lebo strana Spolu-OD nie je schopná alebo ochotná urobiť zlučovací snem. Spolu a prípravný výbor Modrí-Európska ľudová strana pod vedením Mikuláša Dzurindu sa na taký snem zaviazali v spoločnom memorande. Dzurindovi Modrí sa preto vracajú k svojim pôvodným aktivitám, majú ďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Ale nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom "pravicovom subjekte". Vyplýva to z vyhlásenia Mikuláša Dzurindu za Prípravný výbor Modrí-Európska ľudová strana.

Dzurinda pripomína, že prípravný výbor podpísal so šéfom Spolu Miroslavom Kollárom memorandum o spolupráci (23. 1.), ktoré malo viesť k založeniu spoločnej politickej platformy. Tá mala združovať subjekty najmä na báze Európskej ľudovej strany (EPP) a mala byť otvorená pre nových záujemcov o politiku. Prílohou memoranda sú aj Základné princípy a Kľúč nominácií do orgánov budúcej zjednotenej strany.

"Na návrh nás, Modrých, dostala táto platforma názov Modrá koalícia," dopĺňa Dzurinda. Strana Spolu sa premenovala na Modrú koalíciu a verejnosti sa predstavila 27. januára. "Od tohto momentu naše verejné účinkovanie ustalo a médiá i časť verejnosti sa oprávnene pýtajú, prečo. Dôvod je prostý, strana Spolu-OD (pod novým názvom Modrá koalícia) nie je schopná alebo ochotná realizovať zlučovací snem tak, ako to memorandum o našej spolupráci definuje. Termín snemu, ktorý bol pôvodne zvolaný na 12. februára, strana Spolu-OD (Modrá koalícia) jednostranne zrušila a nový termín nám doteraz nie je známy," vysvetlil Dzurinda.

Nie sme súčasťou žiadnych diskusií

Zdôraznil, že Modrí sa dnešným dňom vracajú k svojim pôvodným aktivitám. "Chceme byť prítomní v slovenskom politickom diskurze, budeme prichádzať s riešeniami pálčivých problémov Slovenska. Máme aj naďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Nie sme však účastníkmi žiadnych diskusií o novom 'pravicovom subjekte', ani o týchto diskusiách nemáme informácie," zdôraznil expremiér.

Dzurindovi Modrí sú presvedčení, že "Slovensko potrebuje novú víziu, novú energiu, ale aj novú politiku, ktorá prinesie menej chaosu a viac nádeje a perspektívy a ktorá bude zameraná oveľa viac na každodenné problémy ľudí, než na udržanie si individuálnych pozícií aktérov súčasnej politiky".

Kollár spomína Hegera, ale nie Dzurindu

Miroslav Kollár však súčasťou diskusií o spájaní politických síl je a Mikuláša Dzurindu nespomína. "Čaká nás rokovanie s tímom premiéra Hegera a v najbližších týždňoch chystáme snem strany, na ktorom by sme mohli sfinalizovať podobu nášho zapojenia do spoločného projektu," uviedol Kollár na Facebooku krátko po Dzurindovom vyhlásení.

Keďže Kollár o spájaní rokuje a Dzurinda podľa svojich slov nie, vyplýva z toho, že politici už spoločne nepostupujú.

Kollár šokovaný z rozhodnutia Dzurindu nevstúpiť do Modrej koalície

Predseda Modrej koalície Miroslav Kollár je šokovaný a sklamaný z postoja Mikuláša Dzurindu. Uviedol to v stanovisku, ktorým reagoval na medializované informácie o tom, že Dzurinda neplánuje vstúpiť do Modrej koalície. „Ak je to teda tak, ako dnes ohlásili médiá, pretože my sme od neho žiadne oficiálne oznámenie o jeho odchode z projektu Modrej koalície doteraz nedostali." uviedol Kollár vo svojom stanovisku. Informáciu priniesol Denník N, ktorý zverejnil aj celé znenie Dzurindovho vyhlásenia, z ktorého vyplýva, že podľa Dzurindu strana Spolu-OD, respektíve Modrá koalícia nedokáže, prípadne nechce zorganizovať zlučovací snem tak, ako sa dohodli.

Kollár vo svojej reakcii uviedol, že oni postupujú podľa memoranda a scenára spájania stredopravých politických strán, ktorý bol dohodnutý. „Premenovali sme stranu, komunikujeme o stanovách a príprave snemu v marci. A rokujeme s ďalšími možnými politickými partnermi," napísal. ň

S Dzurindom podľa jeho slov naposledy komunikoval v nedeľu a oznámil mu, že počas tohto týždňa plánujú znovu rokovať o spájaní s ďalšími politikmi na najvyššej úrovni, aby s ním skoordinoval spoločný postup. „Dnes večer nás čaká pracovné rokovanie s premiérom Hegerom o detailoch spolupráce, tento týždeň plánujeme predsedníctvo, na ktorom máme riešiť detaily zvolania snemu, keďže rokovania sa blížili do finále," informoval Kollár.

Vyslovil presvedčenie, že prepadnutiu voličských hlasov a možnému zvratu v demokratickej a európskej budúcnosti Slovenska môže zabrániť len spolupráca proeurópskych demokratov na jednej spoločnej kandidátke.„Preto budeme pokračovať v spoločných rokovaniach s cieľom pripraviť širokú kandidátku, ktorá dá ľuďom nádej na slušnú proeurópsku politiku a verím, že vo finále bude na palube tohto spájania aj sám Mikuláš Dzurinda," zakončil Kollár.

(tasr, ste)

Minúta  |  

NR SR: Mimoriadnu schôdzu sa nepodarilo otvoriť, parlament opäť nebol uznášaniaschopný

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k návrhom strany Smer- sociálna demokracia na schválenie júnového termínu predčasných parlamentných volieb a k prijatiu uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine sa nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát. Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, prezentovalo sa len 57 poslancov.

Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná sa musí prezentovať 76 poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) ukončil v zmysle rokovacieho poriadku 87. schôdzu. „Neprerokované body programu budú navrhnuté do programu schôdze Národnej rady SR so začiatkom od 14. marca," informoval.

Dva pokusy o otvorenie schôdze boli už v pondelok. Pokusy o otvorenie mimoriadnej schôdze o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia boli aj 16. a 17. februára. Ani vtedy nebol Národná rada SR uznášaniaschopná. Skupina poslancov navrhuje, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna. Vláda s obmedzenými kompetenciami podľa nich nie je oprávnená a ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. „Vláda svojimi krokmi v ostatnom období naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR a poverením prezidentky Slovenskej republiky, a preto je proti záujmom Slovenskej republiky, aby predlžovala túto agóniu bez ústavnej legitimity až do 30. septembra 2023,“ píše sa v odôvodnení návrhu, pod ktorým sú podpísaní poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Zrušiť chcú pôvodné schválené uznesenie, ktoré stanovilo termín predčasných volieb na 30. septembra, s tým, že predseda Národnej rady SR má vyhlásiť voľby najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Parlament 16. februára nerokoval ani o prijatí uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá podľa Smeru-SD pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Preto chcú, aby Národná rada SR vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Bieloruská polícia pátra po osobe podozrivej z trestného činu pri obci Mačuliščy

Bieloruská polícia vyhlásila pátranie po 29-ročnom mužovi z Krymu, ktorý je podozrivý zo spáchania závažnej trestnej činnosti pri obci Mačuliščy v Minskej oblasti.

Informovala o tom v utorok britská stanica BBC, ktorá súčasne pripomenula, že opozičné kanály v aplikácii Telegram v noci na pondelok uviedli, že na vojenskom letisku Mačuliščy, vzdialenom asi 20 kilometrov od Minska, bolo poškodené ruské výzvedné lietadlo A-50. Z nezávislých zdrojov sa túto informáciu zatiaľ nepodarilo overiť, informuje TASR.

Podľa bieloruskej opozície šlo o diverznú akciu bieloruských partizánov, ktorá bola ich najúspešnejšou od začiatku roka 2022.

Franak Viačorka, poradca líderky opozície Sviatlany Cichanovskej, uviedol, že útok podnikli dvaja Bielorusi za pomoci dronov. Medzičasom už podľa neho opustili územie Bieloruska a sú v bezpečí.

O výbuchoch na letisku Mačuliščy, údajne spôsobených dronmi, písali aj viacerí ruskí provojnoví propagandisti. Príslušné rezorty v Moskve a Minsku správy o výbuchoch nekomentovali.

Podľa pondelňajšieho vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova však Bielorusko poprelo, že by na letisku Mačuliščy došlo k výbuchom. Nateraz nie je známe, z akých zdrojov Peskov vychádzal.

Bieloruský proopozičný projekt MotolkoНelp tvrdí, že poškodené lietadlo je modernizovanou verziou ruského lietadla AWACS A-50-A-50U s registračným číslom RF-50608, ktoré do Bieloruska priletelo 3. januára. Predtým toto lietadlo priletelo do Bieloruska údajne aj 24. februára 2022 - v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu.

Podľa údajov Britského medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) za rok 2021 malo ruské letectvo vo výzbroji len deväť lietadiel A-50, tzv. lietajúcich radarov, z ktorých štyri boli upravené na model U. Bieloruskí aktivisti píšu, že Rusko má tri A-50 a šesť A-50U. MotolkoHelp uvádza, že náklady na jedno lietadlo A-50U sa odhadujú na 330 miliónov dolárov.

Bielorusko je jediným európskym spojencom Ruska vo vojne proti susednej Ukrajine. Minsk pred rokom na začiatku invázie umožnil Rusku, aby použilo bieloruské územie na vysielanie vojsk a odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk zatiaľ priamo nezapojil.

Podľa Kyjeva Rusko využíva na útoky voči Ukrajine aj bieloruské letiská. Rusko má v Bielorusku približne 10-tisíc vojakov a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia. Kyjev v uplynulých mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska. Lukašenko tvrdí, že bieloruskú armádu na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Letisko v Petrohrade zastavilo lety, vraj pre neznámy letiaci objekt

Letisko Pulkovo v Petrohrade v utorok dočasne pozastavilo všetku letovú prevádzku. Bez uvedenia dôvodu to oznámila miestna samospráva. Podľa informácií ruského servera Baza v oblasti letiska spozorovali neznámy letiaci objekt a následne k nemu armáda vyslala stíhačky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Letová prevádzka na Pulkove má byť podľa oznámenia miestnej samosprávy zastavená do poludnia miestneho času (10.00 h SEČ). Ruská štátna agentúra TASS neskôr informovala, že úrady uzavreli vzdušný priestor v okruhu 200 kilometrov okolo letiska Pulkovo, a to do 13.20 h miestneho času (11.20 SEČ).

Podľa údajov webu Flight Radar monitorujúceho lety sa viacero lietadiel na ruských linkách smerujúcich do Petrohradu vrátilo na letiská, odkiaľ odštartovali.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.