Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum Republikon: Sankcie proti Rusku odsudzuje iba 32 percent Maďarov

So sankciami Európskej únie voči Rusku súhlasí 46 percent občanov Maďarska, odmietavý postoj k nim má 32 percent. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Republikon, ktorého výsledky zverejnil v utorok server Telex.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V telefonickom prieskume vykonanom v období od 10. do 15. februára sa k otázke sankcií vyjadrilo neutrálne 22 percent opýtaných.

V skupine voličov opozičných strán malo odmietavý postoj k sankciám iba sedem percent respondentov, v prípade priaznivcov vládnuceho bloku Fidesz-KDNP to bolo 60 percent. So sankciami súhlasilo 68 percent opozičných voličov a dokonca aj 23 percent voličov Fidesz-KDNP.

Telex.hu pripomína, že vládnuca strana Fidesz s odvolaním sa na svoj vlaňajší dotazník k sankciám uvádza, že 97 percent občanov Maďarska je proti sankciám voči Rusku. Toto tvrdenie zverejnil Fidesz aj na bilbordoch inštalovaných po celej krajine. Dotazník so siedmimi otázkami však v Maďarsku s takmer desiatimi miliónmi obyvateľov vyplnilo iba necelých 1,4 milióna občanov.

(tasr)

Minúta  |  

Strana SMER-SD sa obrátila na prezidentku Čaputovú v otvorenom liste, žiadajú ju o zvolanie rokovania o zmene termínu volieb

Opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) sa v otvorenom liste obrátila na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby zvolala stretnutie predsedov parlamentných politických strán a spoločne rokovali o zmene termínu predčasných parlamentných volieb zo septembra na jún alebo 1. júl. „Pokiaľ budú niektoré politické strany naďalej trvať na podmienke vymenovania úradníckej vlády, mám ako predseda politickej strany za stranu Smer-SD poverenie rokovať o vyslovení dôvery a podpory takejto úradníckej vláde," citoval predseda Smer-SD Robert Fico stanovisko v liste na dnešnej tlačovej besede.

Dodal, že si počkajú na vyjadrenie prezidentky Čaputovej a podľa toho sa rozhodnú, kedy podajú ďalší návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Fico zároveň uviedol, že pokiaľ nebude hlava štátu na list reagovať, pristúpia k návrhu na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k návrhom strany Smer – sociálna demokracia na schválenie júnového termínu predčasných parlamentných volieb a k prijatiu uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine sa dnes nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát. Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, prezentovalo sa len 57 poslancov. Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná, sa musí prezentovať 76 poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) ukončil v zmysle rokovacieho poriadku 87. schôdzu. „Neprerokované body programu budú navrhnuté do programu schôdze Národnej rady SR so začiatkom od 14. marca," informoval

(sita)

Minúta  |  

Hlas-SD chce cez vládnu novelu prechodne upraviť valorizáciu dôchodkov

Rast dôchodkov by sa kvôli úprave systému valorizácie od 1. januára budúceho roka nemal spomaliť. Do vládnej novely zákona o sociálnom poistení, o ktorej bude rokovať Národná rada (NR) SR na nadchádzajúcej marcovej schôdzi, chce mimoparlamentný Hlas-SD presadiť prechodné ustanovenie. Penzie by sa tak budúci rok vypočítali spôsobom výhodnejším pre dôchodcov.

"Nikto v tejto chvíli nevie, ako presne sa bude vyvíjať dôchodcovská inflácia v tomto roku, napriek tomu na verejnosti kolujú rôzne odhady, ktoré zneisťujú seniorov. Preto vložíme do zákona prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa k 1. januáru 2024 dôchodky zvýšia podľa výhodnejšej alternatívy. Teda buď sa použije šesť, alebo deväťmesačné obdobie dôchodcovskej inflácie," avizoval poslanec a podpredseda Hlasu Erik Tomáš.

Vo všeobecnosti je podľa neho dlhšie obdobie pre stanovenie valorizácie dôchodkov presnejšie a pružnejšie a na tomto systéme je zhoda aj s ministerstvom práce. "Situácia seniorov by vyzerala inak, keby parlament schválil návrh Hlasu na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov od 1. júla tohto roka. Bývalá vládna koalícia ho však nepodporila. Teší nás, že k tomuto dátumu sa aspoň konečne podarilo rozmraziť minimálne dôchodky, ktoré súčasná vláda zmrazila ešte v roku 2020," dodal Tomáš.

Novela, ktorú schválili takmer všetci prítomní poslanci na februárovej schôdzi NR SR, prináša od januára 2024 dve úpravy mechanizmu valorizácie dôchodkov. Popri predĺžení obdobia, za ktoré sa zohľadňuje tzv. dôchodcovská inflácia do štandardnej valorizácie, z doterajších šesť na deväť mesiacov predchádzajúceho roka, bol prijatý aj nový automatický spôsob mimoriadnej valorizácie.

Podľa hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by mali vplyvom predĺženia referenčného obdobia dôchodky na Slovensku v najbližších rokoch rásť pomalšie v porovnaní s doteraz platnou legislatívou. Aktuálne prognózy totiž predpokladajú postupné spomaľovanie rastu cien, a v takom prípade je priemerná inflácia za dlhšie obdobie nižšia ako za kratšie obdobie. Na druhej strane, v prípade neočakávaného inflačného šoku by nový mechanizmus mimoriadnej valorizácie dôchodcom pomohol.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelskú vládu opúšťa námestník ministra z ultranacionalistickej strany

Izraelský krajne pravicový politik Avi Maoz, ktorý vedie stranu Noam, v pondelok oznámil svoj odchod z postu námestníka ministra. Ako v utorok informovala agentúra AP, Maoz súčasne potvrdil, že v parlamente bude naďalej podporovať všetky opatrenia, na ktorých sa dohodla vládna koalícia.

Maoz vo svojom liste premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi osobitne prisľúbil podporu reformám na tzv. obnovenie rovnováhy medzi zákonodarnou a súdnou mocou. Tie vyvolali v Izraeli ostré protesty časti verejnosti, ktorá sa obáva oslabenia nezávislosti súdnictva, informuje TASR.

Avi Maoz mal ako námestník ministra na starosti nový úrad pre posilňovanie židovskej národnej identity v izraelskej spoločnosti. Maoz šéfuje malej ultranacionalistickej frakcii Noam a je známy svojou homofóbnou rétorikou a hanlivými výrokmi na adresu neortodoxných Židov. Je odporcom práv LGBTQ+ ľudí a žien slúžiacich v armáde. Nesúhlasí ani s tým, aby Arabi učili židovských študentov na izraelských školách. Popiera legitimitu neortodoxného judaizmu vrátane reformného a konzervatívneho hnutia, ktoré sú v Izraeli marginálne, ale v USA sú dominantné a dlhodobo poskytujú krajine finančnú a diplomatickú podporu.

Maozova frakcia Noam sa v posledných voľbách uchádzala o priazeň voličov na spoločnej kandidátke so stranou Náboženský sionizmus Itamara Ben-Gvira a Bezalela Smotriča, ktorá dovedna získala v Knesete 14 kresiel, čím sa stala treťou najväčšou frakciou. Samotná strana Noam má v Knesete len jediného poslanca - Aviho Maoza.

Po voľbách bol Maoz vymenovaný do funkcie, v ktorej mu bol zverený dohľad nad externými programami ministerstva školstva. Jeho nominácia podráždila proliberálne sily.

Vo svojom rezignačnom liste Maoz napísal, že je rozčarovaný tým, že vo svojej funkcii nie je schopný dosiahnuť zmysluplné zmeny. Tvrdí v ňom tiež, že "zistil, že neexistuje vážny úmysel dodržiavať koaličnú dohodu" týkajúcu sa úradu na posilnenie židovskej identity medzi Izraelčanmi.

Vyjadril aj ľútosť nad neúspešnými snahami vrátiť do vládnych formulárov slová "matka" a "otec" po tom, ako ich predchádzajúca vláda zmenila na "rodič 1" a "rodič 2", ako aj nad obmedzením egalitárneho modlitebného priestoru pri Západnom múre v Jeruzaleme.

Agentúra AP vo svojej správe konštatuje, že odchod Aviho Maoza je prvou trhlinou v Netanjahuovej vládnej koalícii, ktorá sa ujala moci koncom decembra roku 2022 po tom, ako v novembrových voľbách získala parlamentnú väčšinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ešte ani nezačal a už končí? Miroslav Kollár je šokovaný z toho, že Dzurinda neplánuje vstúpiť do Modrej koalície

O Modrej koalícii, ktorá svoj vznik oznámila pred mesiacom, nepočuť, lebo strana Spolu-OD nie je schopná alebo ochotná urobiť zlučovací snem. Spolu a prípravný výbor Modrí-Európska ľudová strana pod vedením Mikuláša Dzurindu sa na taký snem zaviazali v spoločnom memorande. Dzurindovi Modrí sa preto vracajú k svojim pôvodným aktivitám, majú ďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Ale nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom "pravicovom subjekte". Vyplýva to z vyhlásenia Mikuláša Dzurindu za Prípravný výbor Modrí-Európska ľudová strana.

Dzurinda pripomína, že prípravný výbor podpísal so šéfom Spolu Miroslavom Kollárom memorandum o spolupráci (23. 1.), ktoré malo viesť k založeniu spoločnej politickej platformy. Tá mala združovať subjekty najmä na báze Európskej ľudovej strany (EPP) a mala byť otvorená pre nových záujemcov o politiku. Prílohou memoranda sú aj Základné princípy a Kľúč nominácií do orgánov budúcej zjednotenej strany.

"Na návrh nás, Modrých, dostala táto platforma názov Modrá koalícia," dopĺňa Dzurinda. Strana Spolu sa premenovala na Modrú koalíciu a verejnosti sa predstavila 27. januára. "Od tohto momentu naše verejné účinkovanie ustalo a médiá i časť verejnosti sa oprávnene pýtajú, prečo. Dôvod je prostý, strana Spolu-OD (pod novým názvom Modrá koalícia) nie je schopná alebo ochotná realizovať zlučovací snem tak, ako to memorandum o našej spolupráci definuje. Termín snemu, ktorý bol pôvodne zvolaný na 12. februára, strana Spolu-OD (Modrá koalícia) jednostranne zrušila a nový termín nám doteraz nie je známy," vysvetlil Dzurinda.

Nie sme súčasťou žiadnych diskusií

Zdôraznil, že Modrí sa dnešným dňom vracajú k svojim pôvodným aktivitám. "Chceme byť prítomní v slovenskom politickom diskurze, budeme prichádzať s riešeniami pálčivých problémov Slovenska. Máme aj naďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Nie sme však účastníkmi žiadnych diskusií o novom 'pravicovom subjekte', ani o týchto diskusiách nemáme informácie," zdôraznil expremiér.

Dzurindovi Modrí sú presvedčení, že "Slovensko potrebuje novú víziu, novú energiu, ale aj novú politiku, ktorá prinesie menej chaosu a viac nádeje a perspektívy a ktorá bude zameraná oveľa viac na každodenné problémy ľudí, než na udržanie si individuálnych pozícií aktérov súčasnej politiky".

Kollár spomína Hegera, ale nie Dzurindu

Miroslav Kollár však súčasťou diskusií o spájaní politických síl je a Mikuláša Dzurindu nespomína. "Čaká nás rokovanie s tímom premiéra Hegera a v najbližších týždňoch chystáme snem strany, na ktorom by sme mohli sfinalizovať podobu nášho zapojenia do spoločného projektu," uviedol Kollár na Facebooku krátko po Dzurindovom vyhlásení.

Keďže Kollár o spájaní rokuje a Dzurinda podľa svojich slov nie, vyplýva z toho, že politici už spoločne nepostupujú.

Kollár šokovaný z rozhodnutia Dzurindu nevstúpiť do Modrej koalície

Predseda Modrej koalície Miroslav Kollár je šokovaný a sklamaný z postoja Mikuláša Dzurindu. Uviedol to v stanovisku, ktorým reagoval na medializované informácie o tom, že Dzurinda neplánuje vstúpiť do Modrej koalície. „Ak je to teda tak, ako dnes ohlásili médiá, pretože my sme od neho žiadne oficiálne oznámenie o jeho odchode z projektu Modrej koalície doteraz nedostali." uviedol Kollár vo svojom stanovisku. Informáciu priniesol Denník N, ktorý zverejnil aj celé znenie Dzurindovho vyhlásenia, z ktorého vyplýva, že podľa Dzurindu strana Spolu-OD, respektíve Modrá koalícia nedokáže, prípadne nechce zorganizovať zlučovací snem tak, ako sa dohodli.

Kollár vo svojej reakcii uviedol, že oni postupujú podľa memoranda a scenára spájania stredopravých politických strán, ktorý bol dohodnutý. „Premenovali sme stranu, komunikujeme o stanovách a príprave snemu v marci. A rokujeme s ďalšími možnými politickými partnermi," napísal. ň

S Dzurindom podľa jeho slov naposledy komunikoval v nedeľu a oznámil mu, že počas tohto týždňa plánujú znovu rokovať o spájaní s ďalšími politikmi na najvyššej úrovni, aby s ním skoordinoval spoločný postup. „Dnes večer nás čaká pracovné rokovanie s premiérom Hegerom o detailoch spolupráce, tento týždeň plánujeme predsedníctvo, na ktorom máme riešiť detaily zvolania snemu, keďže rokovania sa blížili do finále," informoval Kollár.

Vyslovil presvedčenie, že prepadnutiu voličských hlasov a možnému zvratu v demokratickej a európskej budúcnosti Slovenska môže zabrániť len spolupráca proeurópskych demokratov na jednej spoločnej kandidátke.„Preto budeme pokračovať v spoločných rokovaniach s cieľom pripraviť širokú kandidátku, ktorá dá ľuďom nádej na slušnú proeurópsku politiku a verím, že vo finále bude na palube tohto spájania aj sám Mikuláš Dzurinda," zakončil Kollár.

(tasr, ste)

Minúta  |  

NR SR: Mimoriadnu schôdzu sa nepodarilo otvoriť, parlament opäť nebol uznášaniaschopný

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k návrhom strany Smer- sociálna demokracia na schválenie júnového termínu predčasných parlamentných volieb a k prijatiu uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine sa nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát. Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, prezentovalo sa len 57 poslancov.

Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná sa musí prezentovať 76 poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) ukončil v zmysle rokovacieho poriadku 87. schôdzu. „Neprerokované body programu budú navrhnuté do programu schôdze Národnej rady SR so začiatkom od 14. marca," informoval.

Dva pokusy o otvorenie schôdze boli už v pondelok. Pokusy o otvorenie mimoriadnej schôdze o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia boli aj 16. a 17. februára. Ani vtedy nebol Národná rada SR uznášaniaschopná. Skupina poslancov navrhuje, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna. Vláda s obmedzenými kompetenciami podľa nich nie je oprávnená a ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. „Vláda svojimi krokmi v ostatnom období naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR a poverením prezidentky Slovenskej republiky, a preto je proti záujmom Slovenskej republiky, aby predlžovala túto agóniu bez ústavnej legitimity až do 30. septembra 2023,“ píše sa v odôvodnení návrhu, pod ktorým sú podpísaní poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Zrušiť chcú pôvodné schválené uznesenie, ktoré stanovilo termín predčasných volieb na 30. septembra, s tým, že predseda Národnej rady SR má vyhlásiť voľby najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Parlament 16. februára nerokoval ani o prijatí uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá podľa Smeru-SD pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Preto chcú, aby Národná rada SR vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.