Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: O migoch by mal rozhodnúť parlament, na prípadnej diskusii sa zúčastním

O poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine by mal rozhodnúť uznesením parlament, nie vláda. Myslí si to dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Je to aj v súlade s odporúčaním dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorý hovorí o lepšej právnej istote.

Šéf rezortu obrany opätovne potvrdil, že ak bude zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k tejto téme, zúčastní sa na nej. "Neviem, či sa poslanci k tomu uznesú, aby bola alebo nebola, ja budem pripravený prísť," reagoval Naď na otázku, či bude k stíhačkám tento štvrtok (2. 3.) zvolaná schôdza parlamentu. Bola by podľa neho škoda, keby si Slovensko nechalo lietadlá, ktoré už nevyužije. Vylúčil však, že by sa mal vojenskou pomocou Ukrajine zaoberať vládny kabinet už v stredu (1. 3.).

Karas je v tejto súvislosti presvedčený, že by rozhodnutie mohla prijať aj vláda. Z dôvodu právnej istoty je však podľa neho lepšie, aby uznesenie prijal parlament. "Plne rešpektujem, že vo veci bude rozhodovať Národná rada. Je to v súlade s mojím názorom aj odporúčaním," doplnil Karas.

Čo sa týka podpory darovania stíhačiek Ukrajine, podľa Naďa by mohli byť za aj bývalí koaliční partneri vrátane SaS. Keďže boli splnené podmienky mimoparlamentného Hlasu-SD, verí aj v podporu jeho poslancov.

K téme stíhačiek inicioval opozičný Smer-SD opäť mimoriadnu schôdzu NR SR, ani v utorok však parlament nebol uznášaniaschopný. Schôdzu inicioval Smer-SD. Chcel presadiť uznesenie, ktorým má parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Poslanci pripomenuli, že vláde bola vyslovená nedôvera a nemá preto kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí i poskytnutie stíhačiek. Odovzdanie stíhačiek je podľa Smeru-SD v rozpore s Ústavou SR.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič sa zastal Jančkárovej. Zároveň však iných dvoch novinárov nazval dilino a trúba

Šéf OĽaNO Igor Matovič zverejnil na Facebooku status s názvom „Je suis Marta Jančkárová“, kde sa zastal moderátorky RTVS. Podľa Matoviča je „prototyp objektívneho žurnalistu, v dnešnej dobe nedostatkového ‚tovaru‘, ktorý hodno brániť.“

Zároveň však v statuse opäť zaútočil na novinárov. Ako napísal, sú novinári, ktorí pravdu hľadajú a tí, ktorí svoju „pravdu” vytvárajú. Tí druhí podľa neho za posledné tri roky páchajú na dôvere ľudí v klasické médiá mimoriadne škody, pretože čitatelia odchádzajú k alternatívnym médiám, veria hoaxom a konšpiráciám, čo je základom úspechu vzkriesenia Fica a Pellegriniho.

V ďalšom statuse k tejto téme dnes nazval jedného novinára „dilino“ a ďalšiu novinárku „trúba.“

Igor Matovič verbálne útočil na novinárov už mnohokrát, napríklad 20. septembra 2022 v parlamente povedal, že „za päťstovku si dnes viete na mesiac prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať“, prirovnával ich dokonca k hitlerovským novinárom.

Jeho vyjadrenia kritizovalo sedem medzinárodných novinárskych organizácií a označilo ich za neprijateľné útoky na nezávislú žurnalistiku. Vo svojej rétorike na adresu novinárov pokračoval Matovič 13. októbra, keď na sociálnej sieti napísal, že bude „dávať skorumpovaných novinárov rad radom dole“.

https://standard.sk/324488/na-obranu-dobreho-vkusu-marty-janckarovej/

Moderátorka Sobotných dialógov Marta Jančkárová dostala výhražné e-maily i telefonáty po tom, ako odmietla účasť Ľuboša Blahu (Smer-SD) v diskusnej relácii. Blaha nebol do diskusie pozvaný.

Jančkárová vo svojom stanovisku na sociálnej sieti uviedla, že ďakuje všetkým za podporu a tiež RTVS za to, ako sa za ňu postavila. „Podobné drsné spravy ma od práce neodradia, ale sú svedectvom o tom, ako veľmi naša spoločnosť zhrubla. Mali by sme sa všetci zamyslieť, čo s tým a s akou veľkou zodpovednosťou musia vystupovať všetky verejne činné osoby,“ uviedla. Dodala, že myslí aj na ďalších ľudí, ktorí dostávajú podobné nenávistné správy. „Slušnosť má nakoniec vždy navrch,“ zdôraznila na záver.

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ukrajina sa "v dlhodobej perspektíve" stane členom NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok uviedol, že Ukrajina sa "v dlhodobej perspektíve" stane členom NATO. V súčasnosti však podľa ide o to, aby zostala nezávislou krajinou a ubránila sa ruskej invázii. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Stoltenberg novinárom počas návštevy fínskeho hlavného mesta Helsinki povedal, že Ukrajina musí zostať "suverénnou a nezávislou krajinou, a preto je potrebné Ukrajinu podporovať". Keď sa vojna skončí, "musíme zaistiť, aby sa história nezopakovala," dodal na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po začiatku ruskej vojenskej invázie na vyzval NATO, aby jeho krajine zaistilo zrýchlený postup na členstvo v tejto vojenskej aliancii, pripomína AFP. Ukrajina okrem toho požiadala o členstvo aj v Európskej únii a v júni získala štatút kandidátskej krajiny.

"(Ruský) prezident (Vladimir) Putin nemôže pokračovať v útokoch na susedov. Chce ovládať Ukrajinu a neplánuje mier, ale plánuje ďalšiu vojnu," podotkol ďalej Stoltenberg.

Fínsko a Švédsko prehodnotili po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu svoju desaťročia trvajúcu politiku vojenskej neangažovanosti a v máji 2022 tiež požiadali o vstup do NATO. "Vidím budúcnosť Ukrajiny ako súčasti Európskej únie a súčasti NATO," dodala Marinová.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi NATO, ktoré ešte neratifikovali úsilie Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, pripomína AFP. Generálny tajomník NATO v Helsinkách povedal, že "Fínsko i Švédsko splnili to, čo sľúbili v trojstrannej dohode, ktorú vlani v júni uzavreli s Tureckom v Madride."

"Teraz je čas ratifikovať a plne privítať Fínsko a Švédsko ako členov (NATO)," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto Ružomberok podalo trestné oznámenie pre dodatok k novej plavárni

Mesto Ružomberok a mestská spoločnosť CZT Ružomberok podali na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z možného spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. TASR o tom v utorok informoval hovorca ružomberského primátora Vladimír Miškovčík. Dodal, že trestné oznámenie sa týka závažných zistení v oblasti spôsobu a okolností uzatvorenia dodatku k zmluve o diele, predmetom ktorej je výstavba novej mestskej plavárne.

"Dodatok k zmluve bol uzatvorený bez vedomia a súhlasu Mestského zastupiteľstva v Ružomberku," vysvetlil Miškovčík. Došlo ním k zvýšeniu vysúťaženej ceny diela z 7 151 562 eur bez DPH na 8 309 979 eur bez DPH. Ide teda o celkové zvýšenie o 1 158 416 eur.

Podľa primátora Ružomberka Ľubomíra Kubáňa hodnotia zvýšenie ceny diela ako odporujúce platnej právnej úprave, ekonomicky neopodstatnené a popierajúce základné zásady hospodárneho nakladania s mestským majetkom. "K jeho uzatvoreniu došlo napriek tomu, že financovanie zvýšenej ceny diela nebolo finančne zabezpečené," povedal Kubáň.

Ružomberské mestské zastupiteľstvo ešte 16. decembra minulého roka na mimoriadnom rokovaní poverilo primátora, aby zaviazal konateľov mestskej spoločnosti CZT k zrušeniu dodatku k zmluve o diele na výstavbu novej mestskej plavárne. Uznesenie vtedy jednohlasne podporilo všetkých 21 prítomných poslancov.

(tasr)

Minúta  |  

V Bratislave potvrdili ďalší prípad osýpok

V Bratislave potvrdili osýpky u 18-mesačného dieťaťa. Bolo hospitalizované. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas. Celkovo od začiatku roka laboratórne potvrdili tri prípady osýpok, dva na začiatku februára.

"Dieťa nebolo očkované prvou dávkou očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) pre dočasné zdravotné kontraindikácie a je bez cestovateľskej anamnézy (nebolo v zahraničí)," ozrejmil.

Mikas priblížil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave v rámci epidemiologického vyšetrovania zistil, že rodičia navštívili pediatrickú ambulanciu v Petržalke 21. februára. "Pacientov, ktorí navštívili ambulanciu v rovnakom čase, priamo kontaktoval RÚVZ," doplnil.

Epidemiologická súvislosť s predchádzajúcimi laboratórne potvrdenými prípadmi osýpok sa podľa jeho slov zatiaľ nepreukázala. "Vyšetrovanie stále pokračuje," doplnil. RÚVZ v Bratislave spolupracuje tiež s ošetrujúcim lekárom dieťaťa.

Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie sa rýchlo šíri vzduchom, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Inkubačný čas ochorenia je osem až 15 dní, priemerne desať.

Najúčinnejším spôsobom prevencie je podľa odborníkov očkovanie dvoma dávkami vakcíny. "Vzhľadom na pohyb osôb medzi krajinami a pokles zaočkovanosti v SR na krajskej či okresnej úrovni pod 95 percent (kolektívna imunita) preto nie je možné vylúčiť zavlečenie a šírenie osýpok na našom území," ozrejmil hlavný hygienik.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že je ochotné rokovať s Ukrajinou, ak akceptuje anexiu

Kremeľ v utorok zopakoval svoje stanovisko, že Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine, ale že novú "územnú realitu" nemožno ignorovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters pred novinármi vyhlásil, že Rusko sa nikdy nevzdá svojich nárokov na štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva vlani vyhlásila za anektované. Predchádzali tomu referendá, ktoré Kyjev a Západ označili za falošné a nezákonné.

Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri na veľkolepej ceremónii v Moskve. Tieto čiastočne okupované ukrajinské oblasti boli následne v ústavnom dekréte definované ako subjekty Ruskej federácie.

Peskov dodal, že Rusko je otvorené rokovaniam, ak Kyjev akceptuje kontrolu Moskvy nad týmito regiónmi. "Pri priaznivom stave vecí a vhodnom postoji Ukrajiny sa to dá vyriešiť za rokovacím stolom. Hlavnou vecou je však dosiahnutie našich cieľov," spresnil Peskov.

Ruské jednotky pritom plne nekontrolujú ani jeden zo štyroch regiónov. Moskva tvrdí, že bojuje za ich "oslobodenie" spod kontroly ukrajinských neonacistov. Podľa Kyjeva i Západu ide o ničím neopodstatnenú zámienku na nezákonné zaberanie územia druhého štátu.

Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky musia opustiť každý centimeter jej územia vrátane štyroch anektovaných regiónov a Krymského polostrova, ktorý Moskva jednostranne anektovala od Ukrajiny v roku 2014, a až potom sa môže rokovať o mierovom pláne.

V rozhovore pre ruský denník Izvestija sa Peskov dotkol aj témy možných rokovaní s lídrami západných krajín.

Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin "bol a zostáva otvorený akýmkoľvek kontaktom, ktoré môžu pomôcť Rusku dosiahnuť jeho vlastné ciele - takými alebo onakými cestami." "Najlepšie pri rokovacom stole, ale keď to nie je možné, tak aj vojenskými prostriedkami, čo vidíme teraz," uviedol Putinov hovorca.

Peskov doplnil, že nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane deklarovali, že "budú pokračovať v komunikácii s Putinom, aby sa hľadali nejaké cesty a východiská zo situácie". V poslednom čase však podľa Peskova z ich strany k žiadnej iniciatíve nedošlo.

Hovorca Kremľa dodal, že aj na Ukrajine sú sily, s ktorými by Rusko mohlo rokovať. Spresnil, že časť z nich, "aj keď malá, je stále v Kyjeve, časť je mimo neho. Niektorí z nich sú v Rusku".

V tejto súvislosti Peskov spomenul meno ukrajinského oligarchu a Putinovho priateľa Viktora Medvedčuka, ktorý bol vlani v apríli zatknutý na Ukrajine a v septembri ho v rámci výmeny väzňov vydali do Ruska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.