Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico stále bojuje o skorší termín volieb. Listom sa obrátil na prezidentku Čaputovú

Opozičná strana Smer sa v otvorenom liste obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zvolala stretnutie predsedov parlamentných politických strán a spoločne rokovali o zmene termínu predčasných parlamentných volieb zo septembra na jún alebo 1. júl.

„Sú to práve predčasné parlamentné voľby, ktoré majú slúžiť ako nástroj na riešenie krízy. S ľútosťou musím konštatovať, že rozpadnutá vládna koalícia použila aj s Vaším súhlasom predčasné voľby ako nástroj nie na vyriešenie, ale na predlžovanie ústavnej, politickej a spoločenskej krízy. Predstavitelia koalície otvorene komunikujú, že termín predčasných volieb dňa 30. septembra 2023 má slúžiť aj na kriminalizáciu a odstránenie opozície, uvádza Fico v liste.

Šéf Smeru nevidí dôvod komentovať zmenu názoru prezidentky Čaputovej, keď bez vysvetlenia súhlasila s termínom konania volieb dňa 30. septembra 2023, hoci krátko po odvolaní vlády mala jasné požiadavky na konanie volieb do 30. júna 2023. Ešte prekvapujúcejší bol podľa jeho slov názorový obrat hlavy štátu, keď pred niekoľkými dňami vyslovila názor, že Slovensko potrebuje voľby skôr ako 30. septembra 2023.

„Dostali sme sa do paradoxnej situácie, keď všetci rozhodujúci politickí hráči vrátane prezidentky priznávajú, že najvhodnejším mesiacom na konanie volieb je jún 2023, ale nie je vôľa pristúpiť k schváleniu potrebného uznesenia NR SR. Niektoré politické strany si ako podmienku kladú vymenovanie takzvanej úradníckej vlády (OĽaNO, SaS).

Ficova požiadavka na Čaputovú

V tejto súvislosti žiada Fico Čaputovú, aby v najbližších dňoch zvolala stretnutie predsedov parlamentných politických strán, na ktorom by sa mohol spoločne vyriešiť postup potrebný na schválenie nového júnového termínu (ako krajné riešenie prichádza do úvahy aj 1. júl 2023) konania predčasných volieb.

„Pokiaľ budú niektoré politické strany naďalej trvať na podmienke vymenovania úradníckej vlády, mám ako predseda politickej strany za stranu Smer poverenie rokovať o vyslovení dôvery a podpory takejto úradníckej vláde," citoval predseda Smer-SD Robert Fico stanovisko v liste na utorňajšej tlačovej besede.

Dodal, že si počkajú na vyjadrenie prezidentky Čaputovej a podľa toho sa rozhodnú, kedy podajú ďalší návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Fico zároveň uviedol, že pokiaľ nebude hlava štátu na list reagovať, pristúpia k návrhu na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze.

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k návrhom strany Smer na schválenie júnového termínu predčasných parlamentných volieb a k prijatiu uznesenia o vyslovení nesúhlasu s odovzdaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine sa v utorok nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát. Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, prezentovalo sa len 57 poslancov. Na to, aby bola Národná rada SR uznášaniaschopná, sa musí prezentovať 76 poslancov. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) ukončil v zmysle rokovacieho poriadku 87. schôdzu. „Neprerokované body programu budú navrhnuté do programu schôdze Národnej rady SR so začiatkom od 14. marca," informoval.

Tomáš: Hlas má záujem zúčastniť sa na rokovaniach

Ak prezidentka SR Zuzana Čaputová zvolá stretnutie predsedov parlamentných politických strán, ktorí by spoločne rokovali o zmene termínu predčasných parlamentných volieb zo septembra na jún alebo 1. júl, zástupcovia strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) sa na ňom zúčastnia. Uviedol to na utorkovej tlačovej besede podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš.

„Hlavnú zodpovednosť za to, že voľby do Národnej rady SR sa budú konať až 30. septembra, nesú vládni poslanci parlamentu, ale spoluzodpovedná je aj prezidentka Čaputová," myslí si Tomáš. Zároveň vyzval hlavu štátu, aby urobila maximum pre to, aby sa voľby konali v júni, prípadne 1. júla.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Rumunsko dementovalo hoax, podľa ktorého sa jeho vojaci presúvajú do Moldavska

Rumunské ministerstvo obrany vyjadrilo v utorok obavy v súvislosti s nepravdivými správami šíriacimi sa na početných proruských webových stránkach, ako aj na sociálnych sieťach Twitter a Telegram.

Dezinformácie, podľa ktorých sa rumunskí vojaci presúvajú do susedného Moldavska, prevzali už aj niektoré zahraničné médiá vrátane gréckych, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

Ministerstvo obrany v Bukurešti jasne dementovalo nepravdivé tvrdenia, podľa ktorých majú byť rumunskí vojaci s raketometmi HIMARS a protilietadlovými tankami typu Gepard na ceste do susednej Moldavskej republiky.

Podľa rumunského rezortu obrany sú na falošnom videu, na ktorom má byť údajne zachytený pohyb rumunských vojakov na hraniciach s Moldavskom. V niektorých prípadoch ide o zábery z generálnej skúšky vojenskej prehliadky z 1. decembra minulého roka, ktorá sa v rumunskom meste Alba Iulia konala pri príležitosti štátneho sviatku Rumunska.

Ministerstvo v Bukurešti zároveň apelovalo na občanov i médiá, aby si senzácie či paniku vyvolávajúce správy vždy overovali na tamojších úradoch, píše APA.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: O migoch by mal rozhodnúť parlament, na prípadnej diskusii sa zúčastním

O poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine by mal rozhodnúť uznesením parlament, nie vláda. Myslí si to dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Je to aj v súlade s odporúčaním dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorý hovorí o lepšej právnej istote.

Šéf rezortu obrany opätovne potvrdil, že ak bude zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k tejto téme, zúčastní sa na nej. "Neviem, či sa poslanci k tomu uznesú, aby bola alebo nebola, ja budem pripravený prísť," reagoval Naď na otázku, či bude k stíhačkám tento štvrtok (2. 3.) zvolaná schôdza parlamentu. Bola by podľa neho škoda, keby si Slovensko nechalo lietadlá, ktoré už nevyužije. Vylúčil však, že by sa mal vojenskou pomocou Ukrajine zaoberať vládny kabinet už v stredu (1. 3.).

Karas je v tejto súvislosti presvedčený, že by rozhodnutie mohla prijať aj vláda. Z dôvodu právnej istoty je však podľa neho lepšie, aby uznesenie prijal parlament. "Plne rešpektujem, že vo veci bude rozhodovať Národná rada. Je to v súlade s mojím názorom aj odporúčaním," doplnil Karas.

Čo sa týka podpory darovania stíhačiek Ukrajine, podľa Naďa by mohli byť za aj bývalí koaliční partneri vrátane SaS. Keďže boli splnené podmienky mimoparlamentného Hlasu-SD, verí aj v podporu jeho poslancov.

K téme stíhačiek inicioval opozičný Smer-SD opäť mimoriadnu schôdzu NR SR, ani v utorok však parlament nebol uznášaniaschopný. Schôdzu inicioval Smer-SD. Chcel presadiť uznesenie, ktorým má parlament vysloviť nesúhlas s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Poslanci pripomenuli, že vláde bola vyslovená nedôvera a nemá preto kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí i poskytnutie stíhačiek. Odovzdanie stíhačiek je podľa Smeru-SD v rozpore s Ústavou SR.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič sa zastal Jančkárovej. Zároveň však iných dvoch novinárov nazval dilino a trúba

Šéf OĽaNO Igor Matovič zverejnil na Facebooku status s názvom „Je suis Marta Jančkárová“, kde sa zastal moderátorky RTVS. Podľa Matoviča je „prototyp objektívneho žurnalistu, v dnešnej dobe nedostatkového ‚tovaru‘, ktorý hodno brániť.“

Zároveň však v statuse opäť zaútočil na novinárov. Ako napísal, sú novinári, ktorí pravdu hľadajú a tí, ktorí svoju „pravdu” vytvárajú. Tí druhí podľa neho za posledné tri roky páchajú na dôvere ľudí v klasické médiá mimoriadne škody, pretože čitatelia odchádzajú k alternatívnym médiám, veria hoaxom a konšpiráciám, čo je základom úspechu vzkriesenia Fica a Pellegriniho.

V ďalšom statuse k tejto téme dnes nazval jedného novinára „dilino“ a ďalšiu novinárku „trúba.“

Igor Matovič verbálne útočil na novinárov už mnohokrát, napríklad 20. septembra 2022 v parlamente povedal, že „za päťstovku si dnes viete na mesiac prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať“, prirovnával ich dokonca k hitlerovským novinárom.

Jeho vyjadrenia kritizovalo sedem medzinárodných novinárskych organizácií a označilo ich za neprijateľné útoky na nezávislú žurnalistiku. Vo svojej rétorike na adresu novinárov pokračoval Matovič 13. októbra, keď na sociálnej sieti napísal, že bude „dávať skorumpovaných novinárov rad radom dole“.

https://standard.sk/324488/na-obranu-dobreho-vkusu-marty-janckarovej/

Moderátorka Sobotných dialógov Marta Jančkárová dostala výhražné e-maily i telefonáty po tom, ako odmietla účasť Ľuboša Blahu (Smer-SD) v diskusnej relácii. Blaha nebol do diskusie pozvaný.

Jančkárová vo svojom stanovisku na sociálnej sieti uviedla, že ďakuje všetkým za podporu a tiež RTVS za to, ako sa za ňu postavila. „Podobné drsné spravy ma od práce neodradia, ale sú svedectvom o tom, ako veľmi naša spoločnosť zhrubla. Mali by sme sa všetci zamyslieť, čo s tým a s akou veľkou zodpovednosťou musia vystupovať všetky verejne činné osoby,“ uviedla. Dodala, že myslí aj na ďalších ľudí, ktorí dostávajú podobné nenávistné správy. „Slušnosť má nakoniec vždy navrch,“ zdôraznila na záver.

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ukrajina sa "v dlhodobej perspektíve" stane členom NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok uviedol, že Ukrajina sa "v dlhodobej perspektíve" stane členom NATO. V súčasnosti však podľa ide o to, aby zostala nezávislou krajinou a ubránila sa ruskej invázii. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Stoltenberg novinárom počas návštevy fínskeho hlavného mesta Helsinki povedal, že Ukrajina musí zostať "suverénnou a nezávislou krajinou, a preto je potrebné Ukrajinu podporovať". Keď sa vojna skončí, "musíme zaistiť, aby sa história nezopakovala," dodal na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po začiatku ruskej vojenskej invázie na vyzval NATO, aby jeho krajine zaistilo zrýchlený postup na členstvo v tejto vojenskej aliancii, pripomína AFP. Ukrajina okrem toho požiadala o členstvo aj v Európskej únii a v júni získala štatút kandidátskej krajiny.

"(Ruský) prezident (Vladimir) Putin nemôže pokračovať v útokoch na susedov. Chce ovládať Ukrajinu a neplánuje mier, ale plánuje ďalšiu vojnu," podotkol ďalej Stoltenberg.

Fínsko a Švédsko prehodnotili po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu svoju desaťročia trvajúcu politiku vojenskej neangažovanosti a v máji 2022 tiež požiadali o vstup do NATO. "Vidím budúcnosť Ukrajiny ako súčasti Európskej únie a súčasti NATO," dodala Marinová.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi NATO, ktoré ešte neratifikovali úsilie Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, pripomína AFP. Generálny tajomník NATO v Helsinkách povedal, že "Fínsko i Švédsko splnili to, čo sľúbili v trojstrannej dohode, ktorú vlani v júni uzavreli s Tureckom v Madride."

"Teraz je čas ratifikovať a plne privítať Fínsko a Švédsko ako členov (NATO)," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto Ružomberok podalo trestné oznámenie pre dodatok k novej plavárni

Mesto Ružomberok a mestská spoločnosť CZT Ružomberok podali na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z možného spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. TASR o tom v utorok informoval hovorca ružomberského primátora Vladimír Miškovčík. Dodal, že trestné oznámenie sa týka závažných zistení v oblasti spôsobu a okolností uzatvorenia dodatku k zmluve o diele, predmetom ktorej je výstavba novej mestskej plavárne.

"Dodatok k zmluve bol uzatvorený bez vedomia a súhlasu Mestského zastupiteľstva v Ružomberku," vysvetlil Miškovčík. Došlo ním k zvýšeniu vysúťaženej ceny diela z 7 151 562 eur bez DPH na 8 309 979 eur bez DPH. Ide teda o celkové zvýšenie o 1 158 416 eur.

Podľa primátora Ružomberka Ľubomíra Kubáňa hodnotia zvýšenie ceny diela ako odporujúce platnej právnej úprave, ekonomicky neopodstatnené a popierajúce základné zásady hospodárneho nakladania s mestským majetkom. "K jeho uzatvoreniu došlo napriek tomu, že financovanie zvýšenej ceny diela nebolo finančne zabezpečené," povedal Kubáň.

Ružomberské mestské zastupiteľstvo ešte 16. decembra minulého roka na mimoriadnom rokovaní poverilo primátora, aby zaviazal konateľov mestskej spoločnosti CZT k zrušeniu dodatku k zmluve o diele na výstavbu novej mestskej plavárne. Uznesenie vtedy jednohlasne podporilo všetkých 21 prítomných poslancov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.