Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok na sociálnej sieti oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana. TASR správu prevzala zo Zelenského vyjadrenia na Twitteri.

"Cítime podporu ICC v našom úsilí dosiahnuť spravodlivosť a vyvodiť zodpovednosť voči všetkým, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané ruskými votrelcami na Ukrajine," napísal. Dodal, že hlavného prokurátora Khana pozval, aby sa zúčastnil na konferencii #United4Justice.

Podľa ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina je cieľom bude posilniť medzinárodnú spoluprácu pri obnove spravodlivosti. Partneri a priatelia Ukrajina budú podľa Kostinových vyjadrení rokovať o možnostiach vytvorenia ad hoc špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie či kompenzačného mechanizmu na škody spôsobené Ruskom.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu začal vlani v marci vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. Agentúra AP minulý týždeň pripomenula, že stíhanie ruských lídrov za zločiny agresie do jurisdikcie ICC nepatrí.

Podmienkou je ratifikácia Rímskeho štatútu, ktorým sa ICC ustanovil. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina. Tzv. Ľudový súd vytvorený ľudskoprávnymi aktivistami reaguje na skutočnosť, že momentálne neexistuje medzinárodný tribunál, ktorý by mohol šéfa Kremľa súdiť za napadnutie Ukrajiny.

Ľudskoprávni aktivisti vytvorili tzv. "ľudový súd" v Haagu, ktorý stíha ruského prezidenta Vladimira Putina za zločin agresie v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Ide však len o symbolický krok, keďže rozhodnutie tohto "súdu" nebude mať právnu záväznosť, napísala agentúra AP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko a Azerbajdžan kritizovali rozšírenú misiu EÚ na hraniciach Arménska

Rusko a Azerbajdžan v utorok kritizovali vyslanie rozšírenej misie EÚ do nestabilnej oblasti na hraniciach Arménska s Azerbajdžanom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"EÚ otvorene zneužíva svoje vzťahy s Arménskom a Azerbajdžanom," povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Misia EÚ podľa "vyvoláva pochybnosti v oblasti jej zákonnosti... úloh, mandátu a trvania".

EÚ na arménsku stranu hranice vyslala 100-člennú civilnú misiu (EUMA), ktorá tam má pôsobiť dva roky. Na žiadosť Arménska rozšírila pôvodne 40-člennú misiu, ktorá sa začala koncom minulého roka a trvala dva mesiace.

Lavrov v utorok navštívil Baku, kde rokoval s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom. Ten na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že pozícia Arménska v rokovaniach s Azerbajdžanom o normalizácii vzťahov sa po vyslaní misie EÚ stala "deštruktívnejšou". Predošlá dvojmesačná misia podľa jeho slov "neuspela" pri dosahovaní svojich cieľov.

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev minulý týždeň po rokovaní s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v Mníchove povedal, že Baku zvažuje návrh USA na plnohodnotnú mierovú dohodu. Na stretnutí v Mníchove sa zúčastnil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Postsovietske republiky Arménsko a Azerbajdžan viedli medzi sebou dve vojny o enklávu Náhorný Karabach. Ide o súčasť Azerbajdžanu, väčšinu z jeho stodvadsaťtisíc obyvateľov však tvoria Arméni. Od Azerbajdžanu sa odštiepil v 90. rokoch po prvej z týchto vojen.

Druhá vojna si v roku 2020 počas šiestich týždňov vyžiadala viac než 6 500 obetí a skončila sa prímerím, ktoré sprostredkovalo Rusko. Arménsko sa vzdalo rozsiahleho územia, ktoré dovtedy ovládalo a na krehké prímerie dohliadalo približne dvetisíc členov mierových síl z Ruska.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ: Domov sa chce vrátiť tretina ukrajinských utečencov

Tretina ukrajinských utečencov v Európskej únii (EÚ) sa chce vrátiť domov. Podobný podiel utečencov by rád zostal v ich hostiteľských krajinách. Vyplýva to z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA), ktorého výsledky zverejnila v utorok.

Online prieskum uskutočnili v auguste až septembri 2022 na vzorke 14 685 ukrajinských utečencov v desiatich krajinách EÚ, a to v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Španielsku. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa prieskumu len tretina oslovených utečencov má platenú prácu a 79 percent sa vyjadrilo, že majú finančné ťažkosti. Menej ako polovica respondentov, ktorí pred útekom z Ukrajiny študovali, pokračuje v štúdiu v hostiteľskej krajine. Hlavnou prekážkou pre získanie práce alebo pre pokračovanie v štúdiu je jazyková bariéra.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov od začiatku otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine požiadalo o dočasnú ochranu v krajinách Európskej únie približne 4,8 milióna ukrajinských utečencov.

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka odobrila častejšiu valorizáciu dôchodkov, podpísala novelu zákona

Dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať viackrát do roka v prípade, ak dôchodcovská inflácia presiahne 5 percent. Novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predložili nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD, odobrila prezidentka Zuzana Čaputová. V utorok o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Novela bude účinná od 1. januára 2024. Cieľom je umožniť automaticky reagovať na mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok. Hovorí o dvoch základných zmenách.

Jednou je predĺženie obdobia, za ktoré sa posudzuje vývoj spotrebiteľských cien v roku predchádzajúcom zvýšeniu dôchodkových dávok, z pôvodných šesť na deväť mesiacov. Zámerom je presnejšie zohľadniť infláciu pre riadnu každoročnú valorizáciu dôchodkov.

Druhá zmena spočíva v tom, aby sa dôchodky mohli valorizovať aj inokedy ako raz ročne k 1. januáru. Poslanci nakoniec upravili pôvodný návrh predkladateľov, keď schválili pozmeňujúci návrh Petra Cmoreja (SaS).

Dôchodkové dávky sa tak budú zvyšovať kedykoľvek počas roka v prípade, že rast cien za domácnosti dôchodcov prekročí 5 percent od bezprostredne predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Štatistický úrad (ŠÚ) SR v tom prípade bezodkladne oznámi Sociálnej poisťovni zistenú dôchodcovskú infláciu. Poisťovňa má začať vyplácať vyššie dôchodky dva mesiace od oznámenia.

Výnimkou bude posledný kvartál roka, kedy sa tento postup už nepoužije. Zvyšovanie dôchodkov k 1. januáru bude vždy oproti dávke vyplácanej k 1. januáru predchádzajúceho roka, nie dávke zvýšenej v priebehu roka.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Erika Tomáša (nezaradený), ktorým sa "rozmrazia" minimálne dôchodky, ktorých výška sa niekoľko rokov nemenila. Opätovne sa tak do zákona zavedie naviazanie minimálneho dôchodku na výšku životného minima. Táto zmena je účinná od začiatku júla tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: NAKA obvinila šesť osôb v súvislosti s obstarávaním v SVP

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v rámci utorkovej akcie Stonehenge, ktorá má súvisieť s verejným obstarávaním v Slovenskom vodohospodárskom podniku (SVP), šesť osôb. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

"V rámci policajnej akcie Stonehenge v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil dve právnické a štyri fyzické osoby," uviedli policajti. Priblížili, že konkrétne ide o dvoch konateľov obchodných spoločností, riaditeľa obchodnej spoločnosti a zamestnankyňu ministerstva financií. Tá v čase spáchania skutku pracovala u verejného obstarávateľa.

Vyšetrovanie sa podľa polície týka verejného obstarávania v SVP, konkrétne šlo o modernizáciu a ekologizáciu výrobných zariadení v kameňolome Devín. "Podmienky mali byť účelovo prispôsobené na mieru konkrétnemu uchádzačovi, aby ostatní, skutoční záujemcovia nedokázali splniť nastavené technické parametre," vysvetlila polícia. Doplnila, že víťazný uchádzač tým údajne získal neoprávnený prospech vyše 400-tisíc eur. Konaním obvinených mala vzniknúť aj ďalšia škoda.

"Aktuálne prebiehajú procesné úkony, viac informácií nie je možné poskytnúť," povedali policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto, ktoré ide príkladom. Zníži vizuálny smog

PRIEVIDZA - Kultúrne a spoločenské stredisko (KaSS) v Prievidzi bude po novom vylepovať plagáty s pozvánkami na podujatia na miesta s najväčšou koncentráciou ľudí. Opatrením chce, okrem iného, znížiť vizuálny smog.

Podmienky vylepovania plagátov už nebude upravovať všeobecne záväzné nariadenie (VZN), jeho zrušenie schválili mestskí poslanci na pondelkovom rokovaní.


K zrušeniu miestnej normy pristúpila samospráva z dôvodu zjednodušenia legislatívneho prostredia a rôznych nariadení na území mesta, ako i zefektívnenia práce KaSS. Po zmene legislatívy v oblasti reklamných stavieb a zariadení už podľa nej nie je dôležité, aby „plagátovacie“ plochy boli definované vo VZN.


„Dôvody predloženia návrhu na zrušenie boli dva. Jeden je ten, že mesto začína riešiť vizuálny smog na svojom území, ku ktorému patria i výlepné plochy. Niektoré sa budú rušiť úplne, napríklad v centre mesta na námestí," ozrejmila riaditeľka KaSS Dana Horná.


Opatrením KaSS podľa nej reaguje i na to, že sa mení myslenie a koncentrácia ľudí. „Kým donedávna to bolo na námestiach, teraz sa skôr presúvajú k nákupným centrám. A tak musíme dynamicky a flexibilne riešiť aj my situáciu s výlepnými plochami, čiže ideme za ľuďmi, kde je ich väčšia koncentrácia," doplnila s tým, že aby KaSS nemuselo s každou zmenou žiadať mestské zastupiteľstvo o doplnenie a zmeny vo VZN, navrhlo ho zrušiť.


Kontrolný a schvaľovací proces mesta okolo výlepných plôch zostane zachovaný, pretože KaSS bude musieť na každú výlepnú plochu podať na stavebný úrad v Prievidzi ohlásenie na drobnú stavbu - reklamnú stavbu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.