1. marca 2023 | 11:33

Minúta | 1. marca 2023 | 11:33

Srbský prezident Vučič uznanie nezávislosti Kosova akceptovať nebude

Srbsko nie je pripravené na uznanie nezávislosti Kosova, ani na diskusiu o jeho prijatí do Organizácie Spojených národov (OSN), uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok večer v rozhovore pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu RTS. TASR o tom informovala v stredu na základe správy agentúry APA.

Vyjadril však pripravenosť na rozhovory o implementácii západného návrhu na normalizovanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.

Vučič i kosovský premiér Albin Kurti v pondelok počas rokovaní o normalizácii, ktoré sprostredkovala Európska únia, súhlasili s návrhom, ktorý ešte minulú jeseň vypracovali Francúzsko a Nemecko. Túto iniciatívu podporujú všetky členské krajiny EÚ i Spojené štáty.

Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, konštatuje APA.

Po najnovšom kole rokovaní o normalizácii vzťahov v Bruseli čelil srbský prezident vlne kritiky zo strany srbských nacionalistických opozičných strán. Niekdajší minister zahraničných vecí a súčasný predseda malej Národnej strany (Narodna stranka) Vuk Jeremič mu napríklad vyčítal "velezradu" a varoval, že implementácia západnej iniciatívy povedie v krajine k "národnej katastrofe".

Ohľadne prijatia Kosova do OSN sa Srbsko doposiaľ mohlo spoľahnúť na svojho spojenca Rusko, ktoré má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN právo veta. Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú však v poslednom období naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek nátlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3500 kusov rakiet typu M21 malo údajne prebehnúť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Srbský minister obrany Miloš Vučelič akékoľvek dodanie zbraní bojujúcim stranám na Ukrajine odmieta.

(tasr)

1. marca 2023 | 11:25

Minúta | 1. marca 2023 | 11:25

Moskva obviňuje Ukrajinu z útoku dronmi na území Ruska

Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že stojí za množstvom pokusov o útoky bezpilotnými lietadlami, ktoré boli namierené na infraštruktúru hlboko na území Ruska vrátane blízkosti hlavného mesta. Ako referuje spravodajský web CNN, učinilo tak po tom, ako v noci na utorok vypukol požiar v ropnej rafinérii v Krasnodarskom kraji a nad Petrohradom museli náhle uzavrieť vzdušný priestor.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov tvrdil, že ukrajinské bezpilotné lietadlo sa zrútilo pri obci Gubastovo juhovýchodne od hlavného mesta. Dron bol podľa neho nasmerovaný na „civilnú infraštruktúru“. Neskoršie tvrdenia uvádzali, že smeroval na plynárenské zariadenie prevádzkované štátnou spoločnosťou Gazprom.

Ruské štátne médiá neskôr zverejnili záber havarovaného zariadenia, ktoré podľa nich pripomínalo útočný dron UJ-22 ukrajinskej výroby, ktorý je relatívne malý a všestranný, pričom je schopný letieť aj v nepriaznivom počasí až na vzdialenosť 800 kilometrov. Nie je jasné, kde a kedy bol záber havarovaného dronu zhotovený.

CNN nemôže nezávisle potvrdiť ruské tvrdenia o údajných útokoch a Ukrajina sa k incidentom bezprostredne nevyjadrila. Ukrajina predtým odmietla komentovať útoky na území Ruska. Po údajných útokoch druhé najväčšie ruské mesto Petrohrad v utorok podľa štátnych médií uzavrelo vzdušný priestor v okruhu 200 kilometrov, čím nakrátko stopli prichádzajúce lety.

Začiatkom decembra Rusko ohlásilo viacero útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel zameraných na vojenskú infraštruktúru vrátane leteckých základní, ktoré ležia stovky kilometrov na území Ruska a mimo dosahu ukrajinského arzenálu bezpilotných lietadiel.

Približne v rovnakom čase ukrajinský štátny výrobca zbraní Ukroboronprom uviedol, že sa blíži k dokončeniu prác na novom drone s dlhým doletom – hoci neexistuje žiadny verejný náznak, že by takéto zariadenie bolo pripravené na nasadenie alebo že by sa podieľalo na výbuchoch v Rusku.

V tom čase ukrajinské ministerstvo obrany nekomentovalo útoky, no poradca prezidenta na Twitteri napísal záhadnú správu naznačujúcu možnosť, že za decembrovými útokmi bol skutočne Kyjev. „Zem je guľatá. Objav, ktorý urobil Galileo. Astronómia sa v Kremli neštudovala a uprednostňovali dvorných astrológov. Keby to tak bolo, vedeli by, že ak sa niečo vypustí do vzdušného priestoru iných krajín, skôr či neskôr sa neznáme lietajúce objekty vrátia na miesto odletu,“ povedal vtedy poradca.

(sita)

1. marca 2023 | 11:13

Minúta | 1. marca 2023 | 11:13

Kiskov exporadca Baťo: Polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu

Bývalý poradca prezidenta Andreja Kisku Rado Baťo v utorok označil založenie strany Za ľudí za politickú chybu desaťročia a skonštatoval, že jej vznik si mohol Kiska odpustiť.

Niekdajší poradca exprezidenta Andreja Kisku Rado Baťo v utorkovom rozhovore pre Denník N uviedol, že založenie strany Za ľudí si Kiska „mohol odpustiť“ a o procese jej vzniku doplnil, že „polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu“.

„Problém zakladania strany Za ľudí bol, že sa dlho nič nedialo. Aj keď nám prezident povedal, že do toho chce ísť, pár mesiacov neurobil nič pre to, aby to malo hlavu a pätu,“ posťažoval sa tiež.

„Andrej Kiska nevedel, čo vo funkcii robí, a uvažoval, že po skončení mandátu z politiky odíde. My sme boli dlho presvedčení, že nebude nič z druhého mandátu ani zo straníckych ambícií,“ uviedol o pôvodných predpokladoch seba a Kiskovho okolia.

Svoj profesionálny vzťah s hlavou štátu rozčlenil na dve časti. Prvá vraj trvala zhruba do polovice jeho volebného obdobia a bola v zásade šťastná, v druhej časti vraj svoje dedičstvo „sám zničil, demontoval a zahodil do koša“. „Zavŕšil to založením strany Za ľudí, čo bola podľa mňa politická chyba desaťročia,“ dodal.

Zlom vraj nastal z toho dôvodu, že si Kiska uvedomil, že ho výkon funkcie nebaví a aj preto, lebo čelil silnejúcemu tlaku predovšetkým od strany Smer po prevalení kauzy KTAG.

Hoci Baťo podľa svojich slov nechce spochybňovať nič dobré, čo Kiska v politike urobil, aj jeho rozhodnutia vraj viedli k žalostnému stavu slovenskej politiky, v ktorom sa dnes podľa neho nachádza. Kisku preto vo svojej knihe označil za jedného z „hrobárov“ slovenskej politiky.

Baťo je niekdajší novinár, ktorý pôsobil aj ako šéfredaktor Trendu. Bol hovorcom premiérky Ivety Radičovej, figuroval v kampaňovom štábe koalície PS/Spolu a dnes je podpredsedom mimoparlamentnej strany Dobrá voľba.

Rado Baťo, Tomáš Drucker a Alojz Hlina. Foto: Dobrá voľba/FB

(tod)

1. marca 2023 | 11:12

Minúta | 1. marca 2023 | 11:12

Vláda: Do plánu obnovy by mohlo natiecť 36 miliónov eur z pobrexitovej rezervy

Balík financií v Pláne obnovy a odolnosti SR by sa mohol zvýšiť o viac ako 36 miliónov eur. Prostriedky sa presunú z pobrexitovej adaptačnej rezervy, z ktorej Ministerstvo hospodárstva SR už dostalo uhradených 19,89 milióna eur. Vyplýva to z návrhu na presun finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý v stredu schválila vláda. Žiadosť o presun finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy musí Slovensko poslať Európskej komisii (EK) najneskôr v stredu.

"Predloženým materiálom sa navrhuje určiť, aby Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečilo presun finančného príspevku, najmä pokiaľ ide o už poskytnuté predbežné financovanie Slovenskej republike z pobrexitovej adaptačnej rezervy do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti," uviedli predkladatelia.

Pobrexitovú adaptačnú rezervu, ktorá mala eliminovať náklady pre podniky či verejnú správu vzniknuté v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie schválila EÚ v októbri 2021. Neskôr však nariadenie zmenila a umožnila peniaze presunúť do plánu obnovy. Celková alokácia adaptačnej rezervy pre Slovensko je 36,3 milióna eur. Finančné prostriedky sa mali vyplatiť formou zálohových platieb v rokoch 2021 až 2023 a formou dodatočnej platby v roku 2025.

"Cieľom pobrexitovej adaptačnej rezervy, ako aj Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je v konečnom dôsledku zmierniť negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť," pripomenuli predkladatelia návrhu. Opatrenia, ktoré sa majú financovať v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy, a reformy a investície, ktoré sa majú financovať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, môžu slúžiť na podobné účely a môžu mať podobný obsah.

(tasr)

1. marca 2023 | 10:26

Minúta | 1. marca 2023 | 10:26

ČR: Polícia obvinila deväť ľudí, ktorí cez hranice prevádzali nelegálnych migrantov

Česká polícia obvinila deväť cudzincov, ktorí sa od jari minulého roka podieľali na prevádzaní nelegálnych migrantov cez územie Maďarska, Slovenska a Česka až do cieľovej krajiny – väčšinou Nemecka. Hlavnému organizátorovi hrozí dvanásťročné väzenie. Polícia ČR to v stredu uviedla na svojej webovej stránke, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

V rámci akcie s krycím názvom PASS uskutočnili detektívi Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) v uplynulých dňoch päť domových prehliadok, deväť prehliadok iných priestorov a pozemkov a ďalšie úkony trestného konania. Zasahovali v Brne, Prahe a Mladej Boleslavi.

Následne obvinili deväť cudzincov z účasti v organizovanej zločineckej skupine a organizovaní a umožnení nedovoleného prekročenia štátnej hranice spáchaného v prospech zločineckej skupiny. Piatich z nich vzali do väzby.

Policajti dosiaľ zadokumentovali 130 prípadov prevozu migrantov, ale predpokladajú, že toto číslo sa ešte zvýši. Podľa ich zistení skupina páchala trestnú činnosť najmä v rámci obchodnej spoločnosti v Brne, ktorú obvinení založili s cieľom dodávať zahraničných zamestnancov na český trh práce. Nelegálnou činnosťou sa vraj cudzinci obohatili o niekoľko miliónov českých korún, pričom na samotné prevádzanie využívali svojich krajanov.

Takmer všetci obvinení sa podľa polície k skutkom priznali s tým, že s prevádzaním začali na jar 2022. Hlavný organizátor môže skončiť vo väzení až na dvanásť rokov, ostatným členom skupiny hrozí desaťročný trest.

Českí kriminalisti sa prípadom začali zaoberať v lete minulého roka a spolupracovali na ňom s kolegami z Maďarska, Slovenska aj Nemecka.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:54

Minúta | 1. marca 2023 | 9:54

Agrorezort by mal pristúpiť k bezodkladnej kontrole dovážanej múky, zhodujú sa mlynári

Slovenskí mlynári vyzývajú agrorezort, aby pristúpil k bezodkladnej kontrole múky, ktorá sa dováža na Slovensko. Uviedol to Milan Lapšanský, generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM).

Vzhľadom na neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla pre vojnu na Ukrajine, sa podľa neho totiž na spoločný trh EÚ dostáva ukrajinská múka otáznymi spôsobmi. Pôvodne bola určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky. Slovensko sa pritom podľa Lapšanského stalo jedným z najvýznamnejších spotrebiteľov ukrajinskej múky.

"Neprehľadná situácia na Ukrajine spôsobuje, že sa na Slovensko dostáva múka otáznymi spôsobmi, a to aj z územia iných členských štátov EÚ. Produkcia múky najväčšími producentmi z Ukrajiny pritom v roku 2022 napriek vojne medziročne vzrástla o 14 percent. Slovenské štátne orgány kontrolujú dovážanú ukrajinskú pšenicu, zatiaľ bez väčších nálezov. Dovážané finalizované produkty, ako je napríklad múka či ďalšie, však ministerstvo pod vedením Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) úplne odignorovalo," povedal Lapšanský.

Poznamenal, že podľa ukrajinskej asociácie mlynárov pritom 14-percentný nárast produkcie múky nezahŕňa kompletné čísla a bude ešte vyšší. Celkovo sa na Ukrajine v minulom roku vyrobilo 592-tisíc ton múky, čo je o 81-tisíc ton viac ako v roku 2021. Na Ukrajine pritom pred vojnou pôsobilo viac ako 400 mlynov s celoročnou prevádzkou. Na trh EÚ smerovalo 37,8 percenta vyvážanej múky, pričom aj na iné trhy pre situáciu v Čiernom mori neustále putuje väčšina produkcie práve cez krajiny EÚ. Najväčšia časť exportov smerovala do Moldavska, takmer 22-tisíc ton, do Poľska 9 510 ton a do Palestíny 8 350 ton. Na územie Slovenska smerovalo 2 290 ton, čím sa SR stala dôležitým exportným trhom pre ukrajinskú múku.

"Štát by si mal uvedomiť, že Ukrajina je jedným z najväčších producentov pšenice na svete a významným producentom múky. Je preto potrebné zamedziť, aby múka určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky skončila na území EÚ. Zároveň by sa mal postarať, aby takýmto správaním neboli ovplyvnené slovenské mlyny, ktoré zabezpečujú spracovanie slovenskej pšenice a vytvárajú tým pridanú hodnotu na Slovensku. Vyzývame preto agrorezort a ministra Vlčana, aby v tejto veci predstavili kroky, ktoré ochránia slovenských spotrebiteľov aj slovenských spracovateľov. Mlynársko-pekárska vertikála je jednou z posledných kompletných potravinových vertikál v krajine, zabezpečujúca prácu viac ako 15-tisíc ľuďom," dodal Lapšanský.

SSM združuje výrobcov múky a mlynských krmív z celého Slovenska. Má sedem členov vo viacerých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zabezpečujú viac ako 95 percent produkcie múky pre slovenských spotrebiteľov a zamestnávajú takmer 600 pracovníkov.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:32

Minúta | 1. marca 2023 | 9:32

Ceny plynu sa vyvíjajú aj napriek zime veľmi priaznivo, analytici očakávajú dobré správy

Trhové ceny plynu v Európe sa aj napriek stále zimnému obdobiu, keď je spotreba plynu najvyššia, vyvíjajú veľmi priaznivo. Ako informovali analytici z Dáta bez pátosu na sociálnej sieti, v cene plynu zo začiatku zimy na úrovni 146 eur za megawatthodinu sme na mieste stoviek škrtli jednotku a v súčasnosti sa plyn s dodávkou o mesiac predáva za 46 eur za megawatthodinu.

„A to sa deje v čase zimy, v čase vysokej spotreby v elektrárňach na plyn, aj dnes v čase chladu v západnej Európe a stále v nestabilnej situácii na Ukrajine,“ podotkli analytici.

Slovenskí analytici z Dáta bez pátosu dokonca tvrdia, že v prípade cien plynu ide o samé dobré správy a je len otázka času, kedy ceny plynu narazia na “dno“. „Kde to môže skončiť? Nízko. Koľko je to nízko? Plyn bol aj pod 20 eur až pod desať eur za megawatthodinu. Udrží sa cena nízko? Nemusí, ale môže. Dnes je ťažké predávať plyn draho. A pri nízkych cenách potiahne plyn dole aj cenu elektriny, a následne sa rozbehne aj utlmený priemysel, lebo dnešné ceny sú na úrovni leta 2021. A vtedy sa na ceny plynu v priemysle málokto sťažoval,“ konštatovali analytici.

Analytici zdôraznili, že rok pri analýze trendov pozerajú na fundamenty a nešíria poplach. Podľa nich je plynu v súčasnosti v ponuke ako dreva, spotreba EÚ razantne klesá, zásoby sú na dvojnásobných úrovniach ako minulý rok a zima sa do troch týždňoch týždňov končí. „Nejde len o typ počasia a teploty, lebo môže prísť mráz, ale sú dlhšie dni, reálne viac solárnej energie, marec je mesiac s najväčším vetrom, a to jadro vo Francúzsku ide na +40gigawatthodín,“ podotkli analytici.

Rozdiely spotreby plynu v EÚ sú počas roka obrovské. V januári a vo februári je spotreba aj trikrát vyššia v porovnaní s mesiacmi jún, júl, august. V Európe vo februári málo fúkalo a veľmi premenlivo. Kapacity plynových elektrární boli vysoko využívané v špičke. Vo februári sa znížili zásoby plynu v EÚ o jedenásť percentuálnych bodov zo 72 percent na 61 percent. „Import plynu do EÚ je v prvých ôsmich až deviatich týždňoch tohto roka na úrovni 5,5 až 6,0 miliárd metrov kubických týždenne a ponuka je dostatočná,“ uzavreli analytici.

(sita)

1. marca 2023 | 9:30

Minúta | 1. marca 2023 | 9:30

NAKA obvinila na podnet ministra Budaja šesť osôb z machinácií vo verejnom obstarávaní u štátnych vodohospodárov

Národná kriminálna agentúra (NAKA) Prezídia Policajného zboru obvinila šesť osôb, dve právnické a štyri fyzické osoby z machinácií vo verejnom obstarávaní v štátnom podniku Slovenský vodohospodársky podnik z čias bývalej vládnej garnitúry z akcie Stonehenge, ktorý patrí pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Vyšetrovanie sa uskutočňuje na podnet povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý upozornil na tieto korupčné praktiky. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP SR.

Súčasná opozícia podľa Budaja zanechala „Augiášov chliev“, ktorý sa doposiaľ nepodarilo vyčistiť. „Orgány činné v trestnom konaní majú v súčasnosti rozviazané ruky a robia si svoju prácu. Máme jedinečnú šancu urobiť poriadok, zastaviť korupciu, ktorá neobišla ani Slovenský vodohospodársky podnik, zabezpečujúci starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný majetok,“ zdôraznil minister Budaj. Vyšetrovanie sa týka verejného obstarávania v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š. p. z rokov 2018 až 2019. Išlo o modernizáciu a ekologizáciu výrobných zariadení v Kameňolome Devín.

„Podmienky mali byť účelovo prispôsobené na mieru konkrétnemu uchádzačovi, aby ostatní, skutoční záujemcovia, nedokázali splniť nastavené technické parametre,“ uvádza sa vo vyhlásení polície. Víťaz mal získať neoprávnený prospech v sume viac ako 400-tisíc eur. Aktuálne prebiehajú procesné úkony. V tejto chvíli nie je podľa polície možné poskytnúť viac informácií.

Od skorých ranných hodín z utorka 28. februára zasahovala na viacerých miestach západného, stredného aj východného Slovenska NAKA. Ako na sociálnej sieti informoval Policajný zbor SR, ide o akciu s krycím názvom Stonehenge.

(sita)

1. marca 2023 | 9:01

Minúta | 1. marca 2023 | 9:01

FCCC: Zahraničné médiá čelia v Číne prísnym kontrolám a dohľadu

Pracovníci zahraničných médií v Číne boli v roku 2022 vystavení prísnym pandemickým kontrolám, rozsiahlemu zastrašovaniu a neustálemu dohľadu. Uvádza sa to vo výročnej správe Klubu zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC), informovala v stredu agentúra AFP.

Takmer polovica zahraničných novinárov v Číne vlani dostala príkaz odísť, alebo im bol zamietnutý prístup na základe údajných zdravotných a bezpečnostných dôvodov, súvisiacich so šírením koronavírusu. Stalo sa tak napriek tomu, že podľa platných čínskych predpisov nepredstavovali žiadne zdravotné riziko, píše sa v stredu zverejnenej správe FCCC.

Zhruba rovnaký počet žurnalistov pôsobiacich v Číne uviedol, že v dôsledku pandemických opatrení nemohli aspoň časť minulého roka cestovať.

Takmer 40 percent uviedlo, že minimálne jeden z ich zdrojov zažil zastrašovanie, bol zadržaný, vypočúvaný alebo ho postihli iné negatívne dôsledky za to, že hovoril so zahraničnými novinármi. Podobnému tlaku zo strany miestnych úradov čelili podľa informácií členov FCCC aj čínski novinári.

V Číne takmer až do konca minulého roka platili jedny z najprísnejších proticovidových opatrení. Okrem iného obmedzovali cestovanie, zavádzali dlhé karantény a hromadné testovanie obyvateľstva. Peking až v decembri 2022 zrušil svoju prísnu politiku "nulovej tolerancie" voči covidu, po tom, čo frustrácia ľudí prerástla do masových protestov.

V správe FCCC sa uvádza, že tvrdé opatrenia zo strany štátu, pretrvávajúce digitálne sledovanie a zastrašovanie čínskych novinárov a ich zdrojov dokazujú, že v Číne naďalej pretrvávajú "výzvy" brániace skutočnej slobode tlače.

AFP pripomína, že nezávislé médiá v Číne prakticky neexistujú a štátom podporované periodiká podliehajú prísnej cenzúre. Svetový index slobody tlače (PFI) z roku 2022, zostavený organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF), zaradil Čínu na 175. miesto zo 180 krajín.

V prieskume odpovedalo na otázky 102 zo 166 členov FCCC, ktorí zastupujú spravodajské organizácie z 30 krajín a regiónov sveta.

(tasr)

1. marca 2023 | 8:50

Minúta | 1. marca 2023 | 8:50

Fínsko začalo s výstavbou plota s ostnatým drôtom na hraniciach s Ruskom

Fínsko začalo s výstavbou 200-kilometrového plota na svojich hraniciach s Ruskom. Plot, ktorý by mal posilniť bezpečnosť severskej krajiny, by mal byť podľa pohraničnej stráže tri metre vysoký, s ostnatým drôtom na vrchu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Fínsko má v Európskej únii najdlhšie hranice s Ruskom, dlhé 1 340 kilometrov. V súčasnosti sú na nich prevažne ľahké drevené ploty.

Pre vybudovanie nového plota sa Fínsko rozhodlo v súvislosti s nárastom počtu Rusov snažiacich sa ujsť pred odvodom do vojny na Ukrajine. Severská krajina sa tiež v utorok priblížila k členstvu v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď jej parlament začal rokovať o zákone, ktorý by mal urýchliť žiadosť Fínska. Hlasovať by o ňom mali v stredu.

Výstavba plota na hraničnom priechode Imatra sa začala v utorok čistením lesa. V marci by mali začať s výstavbou cesty a inštaláciou plota. Na niektorých úsekoch plánujú nainštalovať kamery s nočným videním, svetlá a reproduktory. Trojkilometrový pilotný projekt v Imatre by mali dokončiť do konca júna.

Fínsko schválilo v júli úpravy zákona o ochrane hraníc, ktoré mu umožnia výstavbu pevnejšieho plota. Súčasné drevené zábrany sú totiž určené najmä na to, aby zabránili dobytku prekračovať hranice.

Od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu, sa Fínsko snaží o posilnenie svojej východnej hranice. V septembri začali Rusi vo veľkých počtoch utekať do Fínska po tom, ako ruský vodca Vladimir Putin nariadil mobilizáciu záložníkov s cieľom poslať ich bojovať na Ukrajinu.

Fínsko i susedné Švédsko, ktoré si roky udržiavali neutralitu, sa po spustení ruského útoku rozhodli požiadať o členstvo v NATO. Ich žiadosti však musia schváliť všetky členské štáty, no Turecko a Maďarsko tak stále nespravili. Fínsko pritom čelí menším prekážkam ako jeho sused.

(sita)

1. marca 2023 | 7:36

Minúta | 1. marca 2023 | 7:36

Zelenskyj chce, aby boli vyšetrovaní vykonávatelia i strojcovia invázie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj presadzuje, aby sa pred medzinárodným súdom zodpovedali všetky osoby, ktoré sa podieľali na invázii ruskej armády na územie Ukrajiny, vrátane strojcov vojny.

Zelenskyj to uviedol vo svojom videopríhovore, v ktorom informoval o obsahu stretnutia s prokurátorom Medzinárodného trestného súdu Karimom Khanom. Ich schôdzka sa konala v utorok v Kyjeve, informuje TASR.

Zelenskyj v rozhovore s Khanom zdôraznil, že "ohavné zločiny spáchané ruskými útočníkmi na území Ukrajiny nesmú zostať nepotrestané. Páchatelia musia byť postavení pred súd".

Podľa Zelenského je tiež dôležité, aby Ukrajina dostávala "signály podpory a dôležitosti spravodlivosti".
V statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook ďalej objasnil: "Znamená to, že v našej túžbe dosiahnuť spravodlivosť pre Ukrajinu nie sme sami a spoločne môžeme vrátiť spravodlivosť do Európy i sveta. Aby sa takéto hrozné zločiny nemohli v budúcnosti opakovať ani teoreticky".

Ukrajinský prezident súčasne uznal, že to nebude ľahká úloha, ale zdôraznil: "Reagovať na ruské zločiny tvárou v tvár tejto agresii presne v zmysle zásad právneho štátu a s právomocou medzinárodného súdu je to, čo bude slúžiť ako jedna z záruk dlhodobej budúcej bezpečnosti Ukrajincov aj iných národov."

Ruská invázia na Ukrajinu by nevyhnutne mala mať právne dôsledky pre všetkých, ktorí ju naplánovali, schválili a realizovali, povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Vyhlásil, že vyšetrovaní by mali byť nielen tí, ktorí vojensko-politické plány realizovali, ale aj "najvyššie politické a vojenské vedenie teroristického štátu" (=Ruska).

Agentúra DPA vo svojej správe uviedla, že hlavný prokurátor ICC Khan už vyšetruje situáciu v Ukrajine. Môže sa týkať vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy.

V súčasnosti však nie je možné, aby ICC podnikol kroky proti ruskému vedeniu vrátane prezidenta Vladimira Putina, pretože Rusko ani Ukrajina nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, ktorý je právnym základom ICC.

DPA podotkla, že to je jeden z dôvodov, prečo Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v septembri vyzval na vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by sa zaoberal dôsledkami vojny na Ukrajine.

(tasr)

1. marca 2023 | 6:02

Minúta | 1. marca 2023 | 6:02

Najhoršie železničné nešťastie v dejinách Grécka: Zrazili sa vlaky, obetí sú desiatky

Na najmenej 29 vzrástol v noci na stredu počet obetí zrážky dvoch vlakov v blízkosti mesta Larisa na severe Grécka. Zranenia utrpelo 85 ľudí. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

"Väčšina pasažierov bola prenesená do bezpečia," uviedol hovorca miestnych hasičov. Zároveň potvrdil, že v utorok tesne pred polnocou sa po zrážke nákladného a osobného vlaku vykoľajili tri vagóny.

Na mieste stále prebieha záchranná operácia. Na miesto bolo vyslaných asi 150 hasičov a 40 sanitiek, vyplýva z údajov gréckej pohotovostnej služby. Na mieste nehody už boli nasadené aj žeriavy a mechanickí pracovníci, ktorí sa snažia odstrániť trosky a prevrátené vagóny.

"Operácia na vyslobodenie ľudí prebieha v ťažkých podmienkach spôsobených vážnosťou zrážky vlakov," uviedol hovorca miestnych hasičov.

V čase nehody bolo v osobnom vlaku, ktorý smeroval z Atén do Solúnu, približne 350 ľudí, uviedol prevádzkovateľ trate spoločnosť Hellenic Train.

Podľa preživších vymrštilo po náraze niekoľkých pasažierov von z vagónu cez okná. Podľa gréckej televízie ERT vypukol po zrážke najmenej v jednom z vagónov požiar, pričom v jeho vnútri boli uviaznutí ľudia.

Na miesto nehody už vyrazil aj grécky minister zdravotníctva Thanos Plevris a minister vnútra Takis Theodórikakos dohliada na záchrannú operáciu z centra riadenia krízových situácií.

Grécke média haváriu označili za najhoršiu vlakovú nehodu, aká sa kedy v Grécku stala.

(tasr)

1. marca 2023 | 5:20

Minúta | 1. marca 2023 | 5:20

Pandémiu koronavírusu zrejme spôsobil únik z laboratória v Číne, tvrdí aj riaditeľ FBI

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) usudzuje, že pandémiu koronavírusu "s najväčšou pravdepodobnosťou" spôsobil únik z laboratória v čínskom meste Wu-chan. Uviedol to v rozhovore pre americkú televíziu Fox News zverejnenom v noci na stredu riaditeľ tohto amerického vyšetrovacieho orgánu Christopher Wray, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

"FBI už nejaký čas usudzuje, že za vznikom pandémie je s najväčšou pravdepodobnosťou možný laboratórny incident vo Wu-chane, " uviedol Wray. Práve v tomto čínskom meste sa v roku 2019 koronavírus prvýkrát vyskytol.

Wray ďalej uviedol, že FBI sa domnieva, že celosvetovú pandémiu, "ktorá zabila milióny Američanov", spôsobil "možný únik z laboratória kontrolovaného čínskou vládou". Dodal však, že v tejto súvislosti stále prebieha vyšetrovanie a v súčasnosti tak nemôže poskytnúť "celý rad bližších informácií, ktoré sú tajné".

Šéf FBI zároveň obvinil Čínu, že "robí všetko, čo je v jej silách, aby prekazila a zahmlila" snahy Spojených štátov a iných krajín, ktoré chcú zistiť viac o pôvode pandémie koronavírusu.

Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby pritom len v pondelok uviedol, že v rámci americkej vlády stále neexistuje jednotný názor týkajúci sa pôvodu koronavírusu.

Denník The Wall Street Journal (WSJ) však počas víkendu informoval, že americké ministerstvo energetiky dospelo k záveru, že pandémiu choroby COVID-19 mohol spôsobiť úniku vírusu z laboratória v Číne.
Peking tieto tvrdenia poprel, pričom hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že vyšetrovanie pôvodu koronavírusu by malo byť vedeckou záležitosťou a nemalo by sa "politizovať".

(tasr)

28. februára 2023 | 20:02

Minúta | 28. februára 2023 | 20:02

Protivládny protest v moldavskom Kišiňove vyvolal obavy z nepokojov

Protivládny protest v moldavskom hlavnom meste Kišiňov v utorok vyvolal obavy z ďalších nepokojov. Tisíce demonštrantov požadovalo, aby nová prozápadná vláda Moldavska úplne dotovala zimné účty občanov za energie a aby "nezaťahovala krajinu do vojny". TASR informuje podľa agentúry AP.

Protest v Kišiňove organizovala skupina Hnutie za ľudí a podporujú ju členovia proruskej strany Šor. V 101-člennom parlamente má šesť kresiel. Demonštranti vyzývali prezidentku Maiu Sanduovú, aby odstúpila. Skandovali "Preč s Maiou Sanduovou!", "Preč s diktatúrou!"

Desiatky autobusov priviezli protestujúcich z celej krajiny a dočasne spôsobili dopravné zápchy, pretože stovky policajtov kontrolovali vozidlá vchádzajúce do metropoly Kišiňov. Líder strany Šor, oligarcha Ilan Šor žijúci v exile, obvinil políciu zo snahy "prekaziť pokojné zhromaždenie".

"Boj proti vlastnému ľudu je to, k čomu sa nakoniec uchyľujú tyrani, a je to začiatok ich pádu," uviedol v utorok. Šor je na sankčnom zozname amerického ministerstva zahraničných vecí ako osoba pracujúca pre ruské záujmy.

Ide o druhé protivládne zhromaždenie v Kišiňove za posledné dva týždne. Prezidentka Sanduová 13. februára naznačila, že Moskva má údajne plán na zvrhnutie moldavskej vlády, aby "bolo Moldavsko k dispozícii Rusku", a aby zvrátilo jeho proeurópske smerovanie. Rusko prezidentkino tvrdenie rázne odmietlo.

Strana Šor tiež iniciovala sériu protivládnych protestov, ktoré vlani na jeseň otriasali Moldavskom - od vlaňajšieho júna kandidátom na členstvo v EÚ. Krajina zápasí s akútnou energetickou krízou, pretože Moskva dramaticky znížila dodávky zemného plynu.

Približne v tom čase moldavská vláda požiadala ústavný súd, aby vyhlásil stranu Šor za ilegálnu. Moldavská protikorupčná prokuratúra vyjadrila obvinenie, že protesty boli čiastočne financované ruskými peniazmi.

Moldavská spravodajská a bezpečnostná služba SIS v utorok oznámila, že vyhostila dvoch cudzích občanov prichytených pri "podvratných činoch". Dvojica aktívne monitorovala a dokumentovala sociálne a politické dianie v Moldavsku, vrátane protestov, ktoré "v metropole organizovali určité politické sily".

(tasr, min)

28. februára 2023 | 19:37

Minúta | 28. februára 2023 | 19:37

Prišli o Dzurindu, chcú Hegera. Po ponuke od KDH má o áčkové meno premiéra záujem aj šéf Modrej koalície Kollár

Predseda Modrej koalície Miroslav Kollár je prekvapený z postoja Mikuláša Dzurindu. Reagoval tak na medializované informácie o tom, že expremiér napokon neplánuje vstúpiť do Modrej koalície. Zaznelo to v utorok v diskusnej relácii Analýzy na hrane TV JOJ.

Modrá koalícia podľa slov Miroslava Kollára funguje a pokračuje v tom, s čím začali s Mikulášom Dzurindom. V súčasnosti komunikuje s viacerými malými stredopravými stranami. Uviedol, že to nemôže byť len o menách, ale aj o ideovej zhode. Krok Dzurindu ho prekvapil, pretože na projekte kontinuálne robili. O rozchode expremiéra s Modrou koalíciou sa dozvedel z médií. Zdôraznil však, že napokon sa im ešte možno podarí aj spolupráca s expremiérom. „My sme sa s nikým nerozišli, krok spravil Dzurinda. Chceme s ním pokračovať v rokovaniach,“ dodal.

https://standard.sk/325820/este-ani-nezacal-a-uz-konci-miroslav-kollar-je-sokovany-z-toho-ze-dzurinda-neplanuje-vstupit-do-modrej-koalicie/

Kollár však prízvukoval, že komunikujú aj s ďalšími áčkovými menami. Čaká ich rokovanie s premiérom Eduardom Hegerom. Účasť na schôdzke, ktorá by mala byť ešte v utorok, potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď. Kollár v tejto súvislosti uviedol, že sú pripravení vojsť s nimi do spolupráce, môže to byť na platforme Modrej koalície, alebo aj na báze nového subjektu.

Majerský: Heger áno, Naď nie

Šéf KDH Milan Majerský potvrdil, že ako strana pôjdu do volieb samostatne. Zopakoval, že Hegerovi dali ponuku dvojky na kandidátke, ale odpoveď dosiaľ nemajú. „Hodili sme mu záchranné koleso z rozpadávajúceho sa OĽaNO. Iba Hegerovi, nie Naďovi,“ prízvukoval.

https://standard.sk/305668/heger-rokoval-o-spolupraci-s-majerskym-a-remisovou-debaty-budu-pokracovat/

Na otázku moderátorky, či má KDH záujem aj o bližšiu spoluprácu s Kresťanskou úniou, Majerský reagoval, že rokovania reálne prebiehajú, komunikujú s časťou KÚ aj s jednotlivcami. Niektorí podľa jeho slov prejavili záujem stať sa súčasťou KDH. Lídri únie Anna Záborská a Richard Vašečka k tomu zatiaľ konkrétne stanovisko nezaujali, dodal.

https://standard.sk/314438/chcem-kandidovat-do-parlamentu-pan-majersky-by-nemal-sirit-dohady/

Danko chce rokovať o dvojkoalícii

Ideálnou predstavou pre predsedu SNS Andreja Danka by bola volebná dvojkoalícia so Smerom alebo Hlasom, ktorá by musela vo voľbách dosiahnuť 7-percentnú podporu. „Peter Pellegrini mi však povedal, že Hlas ide do volieb samostatne, zo Smeru odpoveď nemám, iba jeho podpredseda Juraj Blanár povedal, že ma nechcú na kandidátku Smeru,“ uviedol.

Ak by takéto rokovania o dvojkoalícii zlyhali, národniari pôjdu do volieb samostatne. Ako je už určitý čas známe, rokujú s menšími národnými či ľavicovými stranami o účasti svojich predstaviteľov na kandidátke SNS. „Socialisti nám už povedali, že idú do volieb samostatne, alebo sa budú rozprávať s Hlasom či so Smerom,“ komentoval Danko.

https://standard.sk/308169/danko-sns-chce-vytvorit-velky-opozicny-blok-so-stranami-pod-piatimi-percentami/

Ako vnímajú Dzurindu

Mikuláša Dzurindu nepovažuje za lídra strany Modrá koalícia 35 percent ľudí a ani neočakávajú, že ním niekedy bude. Zhruba 24 percent ľudí priznalo, že stranu Modrá koalícia ani nepozná. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu televízie Joj Analýzy na hrane.

Ako vyplynulo z výsledkov, 17,1 percenta dopytovaných vníma Dzurindu len ako človeka v pozadí strany. 10,9 percenta respondentov ho vníma ako lídra strany, pričom 5,7 percenta si myslí, že lídrom aktuálne nie je, no nakoniec sa ním stane. Agentúra zbierala dáta od 7. do 13. februára, pričom prieskum realizovala na vzorke tisíc respondentov.

Z prieskumu vyplýva, že Dzurindu ako lídra vnímajú častejšie muži ako ženy a ľudia vekovej kategórie 34 – 49 rokov. Rovnako ho vnímajú ako lídra vysokoškolsky vzdelaní respondenti, obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Košického kraja a voliči hnutia Progresívne Slovensko, hnutia Republika, strany Sloboda a Solidarita a hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

(im, sita)

28. februára 2023 | 19:19

Minúta | 28. februára 2023 | 19:19

Sunak sa v Belfaste usiloval získať podporu severoírskych strán pre novú dohodu

Britský premiér Rishi Sunak v utorok navštívil severoírske hlavné mesto Belfast s cieľom získať podporu pre novú dohodu medzi Britániou a EÚ o pohybe tovarov medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky stanice BBC.

Sunak hovoril s najväčšími politickými stranami v severoírskom parlamente (Stormont) vrátane Sinn Féin, Aliančnej strany Severného Írska (APNI) a Demokratickej unionistickej strany (DUP). Spojené kráľovstvo v pondelok oznámilo, že dosiahlo s Európskou úniou dohodu v prípade Severného Írska. Experti však pripomínajú, že úspech dohody bude závisieť od postoja DUP.

Severné Írsko aj po brexite ostalo súčasťou jednotného trhu EÚ s cieľom zabrániť vzniku tvrdej hranice s Írskou republikou. Unionisti (DUP) však tvrdili, že to vytvorí hranicu medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva.

Sunak povedal, že nová dohoda úniu (Severného Írska a Veľkej Británie) posilní a odstráni pravidlá, ktoré ovplyvňovali dovoz tovarov do Severného Írska. Súčasťou dohody je podľa Sunaka tiež opatrenie, ktoré Belfastu umožní zastaviť v Severnom Írsku platnosť akejkoľvek budúcej legislatívy EÚ, ktorá by tomuto regiónu škodila.

DUP začala vlani vo februári na protest proti dovtedajším kontrolám tovarov bojkotovať regionálny parlament a odmieta sa vrátiť, kým nebudú tieto pravidlá zrušené alebo výrazne zmenené, pripomenula v pondelok agentúra AP.

Líder DUP Jeffrey Donaldson v utorok pre BBC uviedol, že jeho strana na rozhodnutie potrebuje viac času. Lídri ďalších politických strán v Stormonte však DUP vyzvali, aby prijala rýchle závery a umožnila obnovenie vlády v Severnom Írsku, píše agentúra DPA.

(tasr, min)

28. februára 2023 | 18:54

Minúta | 28. februára 2023 | 18:54

Murdoch priznal, že moderátori Fox News propagovali tvrdenia o volebnom podvode

Mediálny magnát Ruppert Murdoch priznal, že moderátori jeho televíznej stanice Fox News propagovali falošné tvrdenie "o ukradnutých" prezidentských voľbách v roku 2020. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ako vyplýva zo súdnych dokumentov, 91-ročný miliardár uviedol, že niektorí moderátori Fox News "schvaľovali" klamstvo šírené bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ide o výpoveď v súdnom procese, v ktorom výrobca elekronických hlasovacích systémov Dominion Voting Systems žaluje Fox News za ohováranie.

Murdoch poprel, že konzervatívna televízna sieť podporovala Trumpovo nepodložené tvrdenie, že prehral so súčasným prezidentom Joeom Bidenom pre rozsiahle volebné podvody. "Nie Fox, nie. Ale možno Lou Dobbs, možno Maria (Bartiromová), ako komentátori," vypovedal Murdoch v januári pod prísahou.

Priznal, že mal pochybnosti o Trumpových tvrdeniach. "Spätne by som bol radšej, keby sme to dôraznejšie odsúdili," dodal. Hovorca Fox News bezprostredne neodpovedal médiám na žiadosť o komentár.

Firma Dominion Voting Systems zažalovala Fox News v marci 2021 a žiada odškodné 1,6 miliardy dolárov, pretože propagovala Trumpove falošné tvrdenia, že jej zariadenia boli použité na zmanipulovanie volieb.

Stanica Fox News popiera, že by sa dopustila ohovárania. Tvrdí, že o Trumpových obvineniach iba informovala, nepodporovala ich a odvoláva sa na právo slobody prejavu, ktoré zaručuje prvý dodatok ústavy. Spoločnosť Dominion Voting Systems už v tejto súvislosti zažalovala aj bývalých Trumpových poradcov Rudyho Giulianiho a Sidneyho Powella.

(tasr, min)

28. februára 2023 | 18:18

Minúta | 28. februára 2023 | 18:18

RTVS by mohla mať garantovanú výšku príjmu 180 miliónov eur, navrhuje rezort kultúry

V roku 2024 by mohla mať RTVS garantovanú výšku príjmu v sume 180 miliónov eur, teda 0,17 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu zákona z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý má systémovo vyriešiť financovanie RTVS.

Financovať by sa mala prostredníctvom nárokovateľného príspevku na činnosť, a to formou podielu z HDP. TASR o tom informoval vedúci oddelenia komunikácie rezortu kultúry Ladislav Bariak.

Koeficient, ktorý sa odvíja od HDP Slovenska za predchádzajúce posudzované obdobie, by mal podľa návrhu MK zostať zachovaný minimálne vo výške 0,17 percenta HDP aj v nasledujúcich rokoch.

"Takéto percentuálne určenie výšky nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu reflektuje požiadavky vedenia RTVS na kvalitné a nezávislé plnenie jej činnosti a zároveň garantuje jej konkurencieschopnosť na mediálnom trhu," uviedol rezort. Poskytuje tiež priestor na digitálne a technologické inovácie či odstránenie investičného a technologického dlhu a rozvoj verejnej služby.

Zároveň sa má odstrániť inštitút Zmluvy so štátom, cez ktorý sa rozpočet RTVS každoročne dofinancovával, najmä na programy vo verejnom záujme.

"RTVS má byť inštitúciou nezávislou od politických tlakov. Ak poslanci koncom roka schválili zrušenie koncesionárskych poplatkov, je zodpovedné nastaviť jej financovanie stabilne, predvídateľne a myslieť pritom na všetky jej aktuálne potreby," podotkla dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO).

Návrh má zabezpečiť minimálnu výšku štátneho príspevku v hodnote 0,17 percenta HDP a optimálnu 0,19 percenta HDP. "Akýkoľvek nižší príspevok nevytvorí pre RTVS podmienky, ktoré na svoje poslanie potrebuje," upozornila ministerka.

(tasr, min)

28. februára 2023 | 17:28

Minúta | 28. februára 2023 | 17:28

Najvyšší správny súd zrušil pojednávanie zaoberajúce sa odobratím previerky Bonulu

Najvyšší správny súd (NSS) SR zrušil stredajšie (1. 3.) pojednávanie, na ktorom sa mal zaoberať správnou žalobou, podanou spoločnosťou Bonul v súvislosti s rozhodnutím o odobratí bezpečnostnej previerky. Odročil ho na neurčito. Senát zároveň podá prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (EÚ). TASR o tom informoval hovorca NSS Michal Hajtol.

"NSS SR predkladá Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, tykajúce sa výkladu článku 47 (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces) a článku 51 (Rozsah pôsobnosti) Charty základných práv Európskej únie. Podstatou týchto otázok je jednak rozsah aplikácie Charty, ako aj záruk v súdnom konaní, v ktorom sa preskúmavajú rozhodnutia Výboru Národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a rozhodnutia NBÚ," priblížil predseda senátu Michal Novotný.

Nový termín pojednávania bude môcť senát NSS určiť až po obdržaní odpovede zo Súdneho dvora. Návrh na prejudiciálne konania podal NSS súd hneď, ako bolo zrejmé, že rozhodnutie Súdneho dvora je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

"Súd tak urobil zároveň bezprostredne po tom, ako bolo možné dostatočne podrobne vymedziť právny a skutkový rámec veci a právne otázky, ktoré kladie," povedal Hajtol.

NBÚ rozhodol o odobraní bezpečnostnej previerky Bonulu ešte v roku 2020. Parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ odvolanie Bonulu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Spoločnosť reagovala podaním správnej žaloby.

Podnet na preverenie podala v januári 2020 Nadácia Zastavme korupciu. Poukázala vtedy na to, že podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností by nemal mať previerku ten, kto je v kontakte so "závadovými osobami", alebo je sám z niečoho podozrivý.

Upozornila na prepojenie syna majiteľa Bonulu Norberta B. stíhaného v kauze Dobytkár s Marianom K. obžalovaným v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Spoločnosť reagovala, že rozhodnutie NBÚ o odobratí bezpečnostnej previerky považuje za nezákonné, vydané na politickú objednávku.

(tasr, min)

28. februára 2023 | 17:07

Minúta | 28. februára 2023 | 17:07

Zelenskyj oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok na sociálnej sieti oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana. TASR správu prevzala zo Zelenského vyjadrenia na Twitteri.

"Cítime podporu ICC v našom úsilí dosiahnuť spravodlivosť a vyvodiť zodpovednosť voči všetkým, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané ruskými votrelcami na Ukrajine," napísal. Dodal, že hlavného prokurátora Khana pozval, aby sa zúčastnil na konferencii #United4Justice.

Podľa ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina je cieľom bude posilniť medzinárodnú spoluprácu pri obnove spravodlivosti. Partneri a priatelia Ukrajina budú podľa Kostinových vyjadrení rokovať o možnostiach vytvorenia ad hoc špeciálneho tribunálu pre zločiny agresie či kompenzačného mechanizmu na škody spôsobené Ruskom.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu začal vlani v marci vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. Agentúra AP minulý týždeň pripomenula, že stíhanie ruských lídrov za zločiny agresie do jurisdikcie ICC nepatrí.

Podmienkou je ratifikácia Rímskeho štatútu, ktorým sa ICC ustanovil. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina. Tzv. Ľudový súd vytvorený ľudskoprávnymi aktivistami reaguje na skutočnosť, že momentálne neexistuje medzinárodný tribunál, ktorý by mohol šéfa Kremľa súdiť za napadnutie Ukrajiny.

Ľudskoprávni aktivisti vytvorili tzv. "ľudový súd" v Haagu, ktorý stíha ruského prezidenta Vladimira Putina za zločin agresie v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Ide však len o symbolický krok, keďže rozhodnutie tohto "súdu" nebude mať právnu záväznosť, napísala agentúra AP.

(tasr, min)

28. februára 2023 | 17:00

Minúta | 28. februára 2023 | 17:00

Rusko a Azerbajdžan kritizovali rozšírenú misiu EÚ na hraniciach Arménska

Rusko a Azerbajdžan v utorok kritizovali vyslanie rozšírenej misie EÚ do nestabilnej oblasti na hraniciach Arménska s Azerbajdžanom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"EÚ otvorene zneužíva svoje vzťahy s Arménskom a Azerbajdžanom," povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Misia EÚ podľa "vyvoláva pochybnosti v oblasti jej zákonnosti... úloh, mandátu a trvania".

EÚ na arménsku stranu hranice vyslala 100-člennú civilnú misiu (EUMA), ktorá tam má pôsobiť dva roky. Na žiadosť Arménska rozšírila pôvodne 40-člennú misiu, ktorá sa začala koncom minulého roka a trvala dva mesiace.

Lavrov v utorok navštívil Baku, kde rokoval s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom. Ten na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že pozícia Arménska v rokovaniach s Azerbajdžanom o normalizácii vzťahov sa po vyslaní misie EÚ stala "deštruktívnejšou". Predošlá dvojmesačná misia podľa jeho slov "neuspela" pri dosahovaní svojich cieľov.

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev minulý týždeň po rokovaní s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v Mníchove povedal, že Baku zvažuje návrh USA na plnohodnotnú mierovú dohodu. Na stretnutí v Mníchove sa zúčastnil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Postsovietske republiky Arménsko a Azerbajdžan viedli medzi sebou dve vojny o enklávu Náhorný Karabach. Ide o súčasť Azerbajdžanu, väčšinu z jeho stodvadsaťtisíc obyvateľov však tvoria Arméni. Od Azerbajdžanu sa odštiepil v 90. rokoch po prvej z týchto vojen.

Druhá vojna si v roku 2020 počas šiestich týždňov vyžiadala viac než 6 500 obetí a skončila sa prímerím, ktoré sprostredkovalo Rusko. Arménsko sa vzdalo rozsiahleho územia, ktoré dovtedy ovládalo a na krehké prímerie dohliadalo približne dvetisíc členov mierových síl z Ruska.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

(tasr)

28. februára 2023 | 16:57

Minúta | 28. februára 2023 | 16:57

EÚ: Domov sa chce vrátiť tretina ukrajinských utečencov

Tretina ukrajinských utečencov v Európskej únii (EÚ) sa chce vrátiť domov. Podobný podiel utečencov by rád zostal v ich hostiteľských krajinách. Vyplýva to z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA), ktorého výsledky zverejnila v utorok.

Online prieskum uskutočnili v auguste až septembri 2022 na vzorke 14 685 ukrajinských utečencov v desiatich krajinách EÚ, a to v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Španielsku. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa prieskumu len tretina oslovených utečencov má platenú prácu a 79 percent sa vyjadrilo, že majú finančné ťažkosti. Menej ako polovica respondentov, ktorí pred útekom z Ukrajiny študovali, pokračuje v štúdiu v hostiteľskej krajine. Hlavnou prekážkou pre získanie práce alebo pre pokračovanie v štúdiu je jazyková bariéra.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov od začiatku otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine požiadalo o dočasnú ochranu v krajinách Európskej únie približne 4,8 milióna ukrajinských utečencov.

(sita)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Kišida: Zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia nie je diskriminačný

Prieskum: 76 percent Maďarov sa bojí, že vypukne tretia svetová vojna

Parlamentné a prezidentské voľby sa v Turecku uskutočnia 14. mája

Srbský prezident Vučič uznanie nezávislosti Kosova akceptovať nebude

Na diaľnici D1 sa objavila krava, neprežila večernú zrážku s autom

Moskva obviňuje Ukrajinu z útoku dronmi na území Ruska

Republika prijímala nových členov v cirkevnom zariadení v Čadci. Diecéza avizuje, že sa to už nezopakuje

Kiskov exporadca Baťo: Polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu

Vláda: Do plánu obnovy by mohlo natiecť 36 miliónov eur z pobrexitovej rezervy

Rezort vnútra pripravuje bodový systém a prehodnocuje posudzovanie prekročenia rýchlosti

ČR: Polícia obvinila deväť ľudí, ktorí cez hranice prevádzali nelegálnych migrantov

Agrorezort by mal pristúpiť k bezodkladnej kontrole dovážanej múky, zhodujú sa mlynári

Ceny plynu sa vyvíjajú aj napriek zime veľmi priaznivo, analytici očakávajú dobré správy

NAKA obvinila na podnet ministra Budaja šesť osôb z machinácií vo verejnom obstarávaní u štátnych vodohospodárov

Nový predseda Protimonopolného úradu SR už nastúpil do funkcie. Inštitúciu chce modernizovať

Poľská armáda kúpi viac ako tisíc bojových vozidiel pechoty typu Borsuk

FCCC: Zahraničné médiá čelia v Číne prísnym kontrolám a dohľadu

Fínsko začalo s výstavbou plota s ostnatým drôtom na hraniciach s Ruskom

Prvé dva mesiace tohto roka vzbudili väčší záujem ľudí o pracovné ponuky

MAAE: Inšpektori našli v Iráne čiastočky uránu obohateného na 83,7 percenta

Zelenskyj chce, aby boli vyšetrovaní vykonávatelia i strojcovia invázie

Najhoršie železničné nešťastie v dejinách Grécka: Zrazili sa vlaky, obetí sú desiatky

Lukašenko pricestoval na trojdňovú návštevu Číny

Ukrajinskí aktivisti prekresľujú symbol ruskej armády na presýpacie hodiny

Pandémiu koronavírusu zrejme spôsobil únik z laboratória v Číne, tvrdí aj riaditeľ FBI

Slovensko pošle do Sýrie humanitárnu pomoc v celkovom objeme 6,5 tony

Protivládny protest v moldavskom Kišiňove vyvolal obavy z nepokojov

Prišli o Dzurindu, chcú Hegera. Po ponuke od KDH má o áčkové meno premiéra záujem aj šéf Modrej koalície Kollár

Putin podpísal zákon o pozastavení účasti Ruska na Novej dohode START

Sunak sa v Belfaste usiloval získať podporu severoírskych strán pre novú dohodu

Murdoch priznal, že moderátori Fox News propagovali tvrdenia o volebnom podvode

RTVS by mohla mať garantovanú výšku príjmu 180 miliónov eur, navrhuje rezort kultúry

Najvyšší správny súd zrušil pojednávanie zaoberajúce sa odobratím previerky Bonulu

Zelenskyj oznámil, že na Ukrajine privítal hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu

Rusko a Azerbajdžan kritizovali rozšírenú misiu EÚ na hraniciach Arménska

EÚ: Domov sa chce vrátiť tretina ukrajinských utečencov

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť