1. marca 2023 | 16:56

Minúta | 1. marca 2023 | 16:56

Rusko: Dievča dali pre protivojnový obrázok z výtvarnej výchovy do sirotinca, jej otca zbili a zatkli

Dvanásťročné ruské dievča poslali úrady do sirotinca a otca dievčaťa zbili a zatkli za to, že na hodine výtvarnej výchovy nakreslilo protivojnový obrázok. TASR informuje podľa portálu britského denníka The Guardian.

Alexej Moskalev, otec samoživiteľ z východoruskej Tulskej oblasti, bol vlani v decembri obvinený z poškodzovania dobrého mena ruskej armády. Dôvodom bolo, že jeho dcéra Maša v škole a na internete protestovala proti vojne na Ukrajine, uviedol v utorok nezávislý ruský spravodajský portál Meduza.

Mašina učiteľka dala žiakom v triede úlohu nakresliť obrázky na podporu ruských vojakov na Ukrajine, uviedla Meduza. Maša nakreslila ruskú vlajku a na nej slová "nie vojne" a tiež ukrajinskú vlajku ozdobenú slovami "sláva Ukrajine". Učiteľka to oznámila riaditeľovi školy, ktorý zavolal políciu, opísal situáciu jej otec.

Moskalevovi teraz hrozia tri roky väzenia, ak sa jeho prípad dostane na súd, a "dievčatko poslali do sirotinca", uviedol otcov právnik pre nezávislý ruský mediálny projekt na ochranu ľudských práv OVD-Info.

Úrady vypočúvali Mašu niekoľko hodín, bez prítomnosti otca alebo právnika, a cez deň ju umiestnili do sirotinca. Jej otca tiež vypočúvali a "surovo zbili", napísal OVD-Info. Vzali mu aj finančné úspory.

Podľa Meduzy Moskalev povedal: "Príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) mi tri a pol hodiny hovorili, že svoju dcéru vychovávam nesprávne. Oznámili mi, že mi ju odoberú a mňa dajú do väzenia."

Mužov právnik pre OVD-Info vyhlásil: "Ak sa príslušníci (FSB) rozhodnú byť tvrdí…, môžu ho dať do väzenia a jeho dcéru poslať do sirotinca." Otec dodal, že nemá žiadnych príbuzných, ktorí by sa v prípade jeho uväznenia mohli o Mašu starať.

(tasr)

1. marca 2023 | 15:32

Minúta | 1. marca 2023 | 15:32

Agentúra AP: Slovensko využíva ochranu NATO a staré zbrane posiela Ukrajine

Slovensko, ktoré bolo v minulosti sovietskym satelitom, je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) od roku 2004. Ako píše agentúru Associated Press (AP), realita príslušnosti k najväčšej vojenskej aliancii na svete sa však prejavila až po ruskej invázii na Ukrajinu pred rokom. Malá stredoeurópska krajina teraz hostí tisíce vojakov NATO a spojenecké lietadlá hliadkujúce na jej oblohe umožňujú Slovensku zvažovať, či sa stane prvou krajinou, ktorá vyšle stíhačky na susednú Ukrajinu. Zároveň by sa tak mohla zbaviť svojich ťažkopádnych lietadiel zo sovietskej éry.

Minister obrany Jaroslav Naď je za to vďačný. „Povedal by som, že Slovenská republika je bezpečnejšou krajinou v menej bezpečnom svete,“ skonštatoval Naď v rozhovore pre agentúru AP v Bratislave. „Dobre si pamätáme, aké to bolo mať na našom území okupantov,“ dodal, odkazujúc na vojenskú inváziu pod vedením Sovietskeho zväzu v roku 1968 do bývalého Československa, ktoré sa pokojne rozdelilo v roku 1993, štyri roky po páde komunistického režimu.

Keďže sa NATO snaží upokojiť členov na svojom východnom krídle, ktorí sa obávajú potenciálnej ruskej hrozby, krajina s 5,4 milióna obyvateľmi v súčasnosti hostí bojovú skupinu tvorenú vojakmi zo Spojených štátov, Nemecka, Poľska, Holandska, Slovinska a Českej republiky. „Posolstvo nasadenia všetkých týchto jednotiek je jednoduché,“ vyjadril sa pre agentúru Associated Press český plukovník Karel Navrátil, ktorý je veliteľom bojovej skupiny, s tým, že ich úlohou je „odstrašenie… odradiť potenciálneho agresora od šírenia agresie do členských štátov NATO“. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vznikli podobné jednotky aj v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Dopĺňajú ďalšie štyri jednotky nasadené v roku 2017 v troch pobaltských štátoch a v Poľsku s cieľom rozšíriť prítomnosť NATO od Baltského po Čierne more.

Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť na strednom Slovensku jednotky nedávno uskutočnili spoločné cvičenia s rôznymi scenármi vrátane útokov dronov alebo delostrelectva, reakcie na chemický útok alebo znovuzískania oblastí obsadených nepriateľskými silami, uvádza AP. Mnohonárodné sily by mali byť podľa Navrátila v marci „pripravené na boj“.

Slovensko tiež pracuje na modernizácii vlastných ozbrojených síl podľa štandardov NATO, čo sa ukázalo ako prínos pre bojujúcu Ukrajinu, kde skončila veľká časť starých slovenských ťažkých zbraní zo sovietskej éry. Sú medzi nimi rakety protivzdušnej obrany S-300, vrtuľníky, tisíce rakiet pre odpaľovacie zariadenia Grad a desiatky obrnených vozidiel. Výmenou za to má Slovensko dočasne rozmiestnené americké batérie protivzdušnej obrany Patriot s americkými, nemeckými a holandskými jednotkami a dostalo nemecké tanky Leopard a systémy protivzdušnej obrany Mantis.

Celkovo Slovensko poskytlo Ukrajine zbrane v hodnote takmer 168 miliónov eur a prostredníctvom osobitného fondu Európskej únie (EÚ) získalo späť viac ako 82 miliónov eur. V súvislosti s opätovnými žiadosťami Ukrajiny o stíhačky zo západných krajín, Slovensko zvažuje, že dá Ukrajine 10 z 11 lietadiel MiG-29 sovietskej výroby, pričom to jedenáste by malo byť podľa ministra obrany Naďa vyhradené pre slovenské múzeum.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na februárovom summite Únie v Bruseli požiadal o lietadlá priamo slovenského premiéra Eduarda Hegera. Ak by Slovensko súhlasilo, stalo by sa prvým členom NATO, ktorý by tak spravil. Slovenská republika pritom už v lete uzemnila svoje MiG-29 pre nedostatok náhradných dielov a odborníkov na ich údržbu po tom, ako sa ruskí technici vrátili domov, píše AP. „MiGy už nikdy nebudeme používať,“ povedal Naď a dodal, že „pre nás nemajú žiadnu skutočnú hodnotu“, no „ak ich dáme Ukrajine, môžu pomôcť zachrániť ich životy“. Konečné rozhodnutie by malo padnúť v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov. Od uzemnenia slovenských MiG-29 monitorujú slovenský vzdušný priestor Poľsko a Česká republika, pričom neskôr v tomto roku by sa malo pridať aj Maďarsko.

Bratislava síce podpísala dohodu o nákupe 14 amerických stíhačiek F-16 Block 70/72, no začiatok ich dodávky bol odložený o dva roky na začiatok roka 2024.

Naď zdôraznil, že krajina reagovala na potrebu ukrajinských zbraní napriek dlhodobej politickej kríze, ktorá v decembri vyústila do pádu vlády po hlasovaní o vyslovení nedôvery. „To, aby sa Ukrajina dokázala brániť proti ruskej agresii, je absolútne v našom národnom, štátnom, bezpečnostnom a obrannom záujme,“ skonštatoval. Nie všetci na Slovensku si to však myslia.

Prezidentka Zuzana Čaputová požiadala vládu, aby zostala s obmedzenými právomocami až do septembrových predčasných volieb, ktoré podľa AP s veľkou pravdepodobnosťou vyhrá opozícia. Medzi jej lídrov patrí aj populistický bývalý premiér Robert Fico, ktorý je proti vojenskej podpore Ukrajiny i únijným sankciám voči Rusku a tvrdí, že slovenská vláda nemá mandát dodať Ukrajine stíhačky, píše AP. Vláda preto čaká na právne stanovisko k tejto otázke.

Naď však pre agentúru AP uviedol, že dohoda o MiGoch by bola „skutočne výhodná pre všetkých zúčastnených“. „Z tohto hľadiska si naozaj neviem predstaviť, že by niekto rozumne uvažujúci nechcel pomôcť Ukrajine, (zachrániť) ľudské životy a zároveň zvýšiť našu obranyschopnosť,“ dodal.

(sita)

1. marca 2023 | 15:11

Minúta | 1. marca 2023 | 15:11

Do odolných a plynotesných úkrytov na Slovensku by sa zmestilo 250-tisíc ľudí

Na Slovensku je približne 1 500 odolných a plynotesných úkrytov, z toho asi jedna štvrtina sa nachádza v Bratislave. Zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnený po celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu pre približne 250-tisíc ľudí. Do takzvaných jednoduchých úkrytov by sa mohlo zmestiť vyše 7,5 milióna ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa civilnej ochrany o tom v stredu informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

Naďalej sa ráta s budovaním takzvaných jednoduchých úkrytov, ktoré sa nachádzajú v rodinných domoch a iných stavbách. "V rámci celého Slovenska je takýchto ochranných úkrytov takmer 312-tisíc pre viac ako 7,5 milióna ľudí," vysvetlil dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO).

Rezort vnútra priblížil, že prostredníctvom sekcie krízového riadenia, odborov krízového riadenia na okresných úradoch a dobrovoľníckych organizácií v rámci civilnej ochrany nonstop chráni životy, zdravie a majetok občanov Slovenska.

V čase vzniku mimoriadnej udalosti či vyhlásenia mimoriadnej situácie zabezpečuje varovanie obyvateľov, riadi a vykonáva záchranné práce, poskytuje núdzové ubytovanie, núdzové zásobovanie, vykonáva protiradiačné a protichemické a protibiologické opatrenia, zabezpečuje ukrytie či evakuáciu.

"Minulý rok sme na Slovensku zaznamenali 222 mimoriadnych udalostí a 102-krát bola vyhlásená mimoriadna situácia. V úvode tohto roka sme len za január zaznamenali 41 mimoriadnych udalostí," uviedla vedúca sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Denisa Holubčíková. Riešili sa snehové kalamity, povodne, zosuvy pôdy, požiare aj únik nebezpečnej látky.

(tasr)

1. marca 2023 | 14:11

Minúta | 1. marca 2023 | 14:11

Sheila Szmereková tvrdí, že je nevinná, ale za videom proti moslimom, na ktorom sa vymočila na Korán, si stojí

Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) sa v stredu začalo hlavné pojednávanie so Sheilou Szmerekovou, ktorá čelí obžalobe z extrémistickej trestnej činnosti aj vyhrážania. Obžalovaná vyhlásila, že je nevinná. Hoci nepopiera, že to urobila, nevníma to ako spáchanie trestného činu, keďže tým vraj nikomu neublížila, a stojí si za tým.

Sheila Szmereková sa zviditeľnila na internete nenávistnými vyjadreniami a videom voči moslimom v roku 2017. Ukazovala na ňom korán, vytrhala z neho strany, ktoré zapálila a roztrhanú knihu demonštratívne pomočila. Vyzvala na boj proti moslimom a vyhrážala sa im. Nikto ju vraj nezastaví a ak sa nevedia prispôsobiť, nemajú u nás čo hľadať.

Obžalovaná potvrdila, že na videu je ona, korán kúpila v kníhkupectve v zahraničí a video sa natáčalo mimo územia SR. Od detstva vraj bola sexuálne zneužívaná a stala sa obeťou obchodovania s ľuďmi. Vo Fínsku ju údajne zavreli do tábora, kde ju mali zneužívať ľudia z moslimskej komunity. Pred samosudcom ŠTS ich označila za parazitov, ktorí predávajú svoje deti a obchodujú s drogami. Nemá ich rada, lebo im všetko prejde. Tvrdí, že to urobila preto, aby ich ponížila.

"Tieto dve veci sa čiastočne nezlučujú, pretože ak obžalovaný vyhlási, že je nevinný a zároveň sa k trestnej činnosti priznáva, je zvláštne posudzovanie okolností samotného prípadu," reagoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Podľa znalkyne Sheila Szmereková trpí závažnou duševnou poruchou, lieči sa a je pod dohľadom psychiatrov. Choroba nemá vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a teda chápe zmysel trestného konania. V prípade uznania viny jej hrozí trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov.

(tasr)

1. marca 2023 | 13:59

Minúta | 1. marca 2023 | 13:59

Lukašenko v Pekingu podporil plán Číny na dosiahnutie mieru na Ukrajine

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v stredu vyhlásil, že plne podporuje iniciatívu na dosiahnutie mieru na Ukrajine, s ktorou nedávno prišiel Peking. Povedal to v čínskej metropole Peking, kde sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, informuje agentúra AFP.

" Dnešné stretnutie sa koná vo veľmi zložitom období, ktoré si vyžaduje nové, neortodoxné prístupy a zodpovedné politické rozhodnutia," uviedol Lukašensko pri schôdzke so Si Ťin-pchingom. "Ich cieľom by malo byť v prvom rade zabrániť tomu, aby došlo ku globálnej konfrontácii, ktorá nebude mať víťazov," dodal.

Podotkol, že Bielorusko preto aktívne prichádza s mierovými návrhmi a plne podporuje iniciatívu týkajúcu sa medzinárodnej bezpečnosti, ktorú Čína nedávno predložila.

Čína sa počas doterajšieho priebehu vojny na Ukrajine stavala zväčša do pozície neutrálnej strany, no udržiava úzke vzťahy s Ruskom. Minulý piatok — v deň prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu — však zverejnila 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" tohto konfliktu.

Vyzvala v ňom na komplexné prímerie. Okrem iného v ňom nabáda, aby sa obe krajiny zdržali útokov na civilné obyvateľstvo, vyzýva na zriadenie humanitárnych koridorov, ale aj na ukončenie západných sankcií voči Rusku. Peking tiež upozorňuje, že v konflikte na Ukrajine nesmú byť použité jadrové zbrane. Plán zároveň počíta s rešpektovaním územnej suverenity oboch krajín.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tento návrh privítalo a Číne poďakovalo za vyvinuté úsilie. Každé riešenie konfliktu však podľa neho musí zahŕňať uznanie anexie štyroch ukrajinských území Ruskom.
Kyjev čínsky návrh odmietol, ak nebude zahŕňať stiahnutie ruských vojsk na hranice z roku 1991, ale zároveň uviedol, že je otvorený rokovaniam o niektorých častiach plánu.

Americký prezident Joe Biden naznačil, že realizácia mierového plánu predloženého Čínou by bola prospešná len pre Rusko.

Čína svoj plán zverejnila po tom, ako ju Západ obvinil, že zvažuje dodávky zbraní do Ruska. Peking tieto tvrdenia popiera.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a počas invázie poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

(tasr)

1. marca 2023 | 12:58

Minúta | 1. marca 2023 | 12:58

Heger chce Budaja, Naď aj Dzurindu

Dočasne poverený premiér Eduard Heger oslovil dočasne povereného šéfa envirorezortu Jána Budaja s návrhmi o postupe do predčasných volieb. Debaty s Hegerom vedie aj minister obrany Jaroslav Naď, ktorého prekvapil posledný krok expremiéra Mikuláša Dzurindu.

Heger má podľa Budaja potenciál na vytvorenie skupiny strán, ktoré zastavia návrat Roberta Fica (Smer-SD). "Eduard Heger je konsenzuálny človek, ktorý vie spájať a vytvárať dohody," poznamenal Budaj s tým, že premiér ho o svojich plánoch informuje. Septembrové predčasné voľby označil za kľúčové, podľa neho rozhodnú o tom, či Slovensko bude právnym štátom.

Debaty o politickom projekte vedie spolu s Hegerom dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), ktorý hovorí, že v diskusiách sú na dobrej ceste. "Cieľom je, aby sme voličovi ponúkli dobrú alternatívu, ktorú bude môcť voliť umiernený pravicový volič," povedal novinárom po stredajšom rokovaní vlády.

S Hegerom rokoval v utorok (28. 2.) šéf mimoparlamentnej Modrej koalície Miroslav Kollár, s ktorým ohlásil spoločný postup expremiér Mikuláš Dzurinda. Zaviazali sa k zlučovaciemu snemu. Modrá koalícia vznikla premenovaním mimoparlamentnej strany Spolu. Dzurinda v utorok vyhlásil, že Spolu nie je schopná snem zorganizovať, a preto sa Modrí vracajú k pôvodným aktivitám.

https://standard.sk/326211/dzurindova-modra-koalicia-je-mrtva-nech-zije-hegerova-atlantida/

Naďa prekvapil krok Dzurindu. "Mikuláš Dzurinda pre mňa nikdy žiaden problém nebol. Prekvapilo ma trošku jeho rozhodnutie, verím, že bude ešte zvrátené," reagoval Naď. "Cieľom je spájať sa, a nie odchádzať," dodal. Nedorozumenie podľa Naďa nebolo o tom, kto má byť lídrom. "Nikto na žiadnom rokovaní nespochybnil Hegera ako lídra," dodal.

Dočasne poverený premiér označil stretnutie s Kollárom za konštruktívne. "Slovensko potrebuje vidieť, že demokrati vedia spolupracovať, byť zodpovední a priniesť ponuku do najbližších volieb," uviedol po rokovaní vlády. Nepovedal jasne, či chce byť lídrom spoločného projektu. "Rád by som pokračoval vo funkcii premiéra, aby som mohol naplniť ešte tie veci, ktoré sme nestihli v tomto volebnom období," doplnil.

Rokovania o spolupráci vedie aj strana Za ľudí. Jej šéfka Veronika Remišová novinárom povedala, že rokujú so všetkými relevantnými partnermi. V rokovaniach o spolupráci je pre stranu dôležitá dôvera a spoločné hodnoty.

https://standard.sk/326070/dzurindu-chceli-okradnut-ale-nic-pri-sebe-nemal/

(tasr, ste)

1. marca 2023 | 11:33

Minúta | 1. marca 2023 | 11:33

Srbský prezident Vučič uznanie nezávislosti Kosova akceptovať nebude

Srbsko nie je pripravené na uznanie nezávislosti Kosova, ani na diskusiu o jeho prijatí do Organizácie Spojených národov (OSN), uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok večer v rozhovore pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu RTS. TASR o tom informovala v stredu na základe správy agentúry APA.

Vyjadril však pripravenosť na rozhovory o implementácii západného návrhu na normalizovanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.

Vučič i kosovský premiér Albin Kurti v pondelok počas rokovaní o normalizácii, ktoré sprostredkovala Európska únia, súhlasili s návrhom, ktorý ešte minulú jeseň vypracovali Francúzsko a Nemecko. Túto iniciatívu podporujú všetky členské krajiny EÚ i Spojené štáty.

Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, konštatuje APA.

Po najnovšom kole rokovaní o normalizácii vzťahov v Bruseli čelil srbský prezident vlne kritiky zo strany srbských nacionalistických opozičných strán. Niekdajší minister zahraničných vecí a súčasný predseda malej Národnej strany (Narodna stranka) Vuk Jeremič mu napríklad vyčítal "velezradu" a varoval, že implementácia západnej iniciatívy povedie v krajine k "národnej katastrofe".

Ohľadne prijatia Kosova do OSN sa Srbsko doposiaľ mohlo spoľahnúť na svojho spojenca Rusko, ktoré má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN právo veta. Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú však v poslednom období naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek nátlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3500 kusov rakiet typu M21 malo údajne prebehnúť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Srbský minister obrany Miloš Vučelič akékoľvek dodanie zbraní bojujúcim stranám na Ukrajine odmieta.

(tasr)

1. marca 2023 | 11:25

Minúta | 1. marca 2023 | 11:25

Moskva obviňuje Ukrajinu z útoku dronmi na území Ruska

Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že stojí za množstvom pokusov o útoky bezpilotnými lietadlami, ktoré boli namierené na infraštruktúru hlboko na území Ruska vrátane blízkosti hlavného mesta. Ako referuje spravodajský web CNN, učinilo tak po tom, ako v noci na utorok vypukol požiar v ropnej rafinérii v Krasnodarskom kraji a nad Petrohradom museli náhle uzavrieť vzdušný priestor.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov tvrdil, že ukrajinské bezpilotné lietadlo sa zrútilo pri obci Gubastovo juhovýchodne od hlavného mesta. Dron bol podľa neho nasmerovaný na „civilnú infraštruktúru“. Neskoršie tvrdenia uvádzali, že smeroval na plynárenské zariadenie prevádzkované štátnou spoločnosťou Gazprom.

Ruské štátne médiá neskôr zverejnili záber havarovaného zariadenia, ktoré podľa nich pripomínalo útočný dron UJ-22 ukrajinskej výroby, ktorý je relatívne malý a všestranný, pričom je schopný letieť aj v nepriaznivom počasí až na vzdialenosť 800 kilometrov. Nie je jasné, kde a kedy bol záber havarovaného dronu zhotovený.

CNN nemôže nezávisle potvrdiť ruské tvrdenia o údajných útokoch a Ukrajina sa k incidentom bezprostredne nevyjadrila. Ukrajina predtým odmietla komentovať útoky na území Ruska. Po údajných útokoch druhé najväčšie ruské mesto Petrohrad v utorok podľa štátnych médií uzavrelo vzdušný priestor v okruhu 200 kilometrov, čím nakrátko stopli prichádzajúce lety.

Začiatkom decembra Rusko ohlásilo viacero útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel zameraných na vojenskú infraštruktúru vrátane leteckých základní, ktoré ležia stovky kilometrov na území Ruska a mimo dosahu ukrajinského arzenálu bezpilotných lietadiel.

Približne v rovnakom čase ukrajinský štátny výrobca zbraní Ukroboronprom uviedol, že sa blíži k dokončeniu prác na novom drone s dlhým doletom – hoci neexistuje žiadny verejný náznak, že by takéto zariadenie bolo pripravené na nasadenie alebo že by sa podieľalo na výbuchoch v Rusku.

V tom čase ukrajinské ministerstvo obrany nekomentovalo útoky, no poradca prezidenta na Twitteri napísal záhadnú správu naznačujúcu možnosť, že za decembrovými útokmi bol skutočne Kyjev. „Zem je guľatá. Objav, ktorý urobil Galileo. Astronómia sa v Kremli neštudovala a uprednostňovali dvorných astrológov. Keby to tak bolo, vedeli by, že ak sa niečo vypustí do vzdušného priestoru iných krajín, skôr či neskôr sa neznáme lietajúce objekty vrátia na miesto odletu,“ povedal vtedy poradca.

(sita)

1. marca 2023 | 11:13

Minúta | 1. marca 2023 | 11:13

Kiskov exporadca Baťo: Polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu

Bývalý poradca prezidenta Andreja Kisku Rado Baťo v utorok označil založenie strany Za ľudí za politickú chybu desaťročia a skonštatoval, že jej vznik si mohol Kiska odpustiť.

Niekdajší poradca exprezidenta Andreja Kisku Rado Baťo v utorkovom rozhovore pre Denník N uviedol, že založenie strany Za ľudí si Kiska „mohol odpustiť“ a o procese jej vzniku doplnil, že „polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu“.

„Problém zakladania strany Za ľudí bol, že sa dlho nič nedialo. Aj keď nám prezident povedal, že do toho chce ísť, pár mesiacov neurobil nič pre to, aby to malo hlavu a pätu,“ posťažoval sa tiež.

„Andrej Kiska nevedel, čo vo funkcii robí, a uvažoval, že po skončení mandátu z politiky odíde. My sme boli dlho presvedčení, že nebude nič z druhého mandátu ani zo straníckych ambícií,“ uviedol o pôvodných predpokladoch seba a Kiskovho okolia.

Svoj profesionálny vzťah s hlavou štátu rozčlenil na dve časti. Prvá vraj trvala zhruba do polovice jeho volebného obdobia a bola v zásade šťastná, v druhej časti vraj svoje dedičstvo „sám zničil, demontoval a zahodil do koša“. „Zavŕšil to založením strany Za ľudí, čo bola podľa mňa politická chyba desaťročia,“ dodal.

Zlom vraj nastal z toho dôvodu, že si Kiska uvedomil, že ho výkon funkcie nebaví a aj preto, lebo čelil silnejúcemu tlaku predovšetkým od strany Smer po prevalení kauzy KTAG.

Hoci Baťo podľa svojich slov nechce spochybňovať nič dobré, čo Kiska v politike urobil, aj jeho rozhodnutia vraj viedli k žalostnému stavu slovenskej politiky, v ktorom sa dnes podľa neho nachádza. Kisku preto vo svojej knihe označil za jedného z „hrobárov“ slovenskej politiky.

Baťo je niekdajší novinár, ktorý pôsobil aj ako šéfredaktor Trendu. Bol hovorcom premiérky Ivety Radičovej, figuroval v kampaňovom štábe koalície PS/Spolu a dnes je podpredsedom mimoparlamentnej strany Dobrá voľba.

Rado Baťo, Tomáš Drucker a Alojz Hlina. Foto: Dobrá voľba/FB

(tod)

1. marca 2023 | 11:12

Minúta | 1. marca 2023 | 11:12

Vláda: Do plánu obnovy by mohlo natiecť 36 miliónov eur z pobrexitovej rezervy

Balík financií v Pláne obnovy a odolnosti SR by sa mohol zvýšiť o viac ako 36 miliónov eur. Prostriedky sa presunú z pobrexitovej adaptačnej rezervy, z ktorej Ministerstvo hospodárstva SR už dostalo uhradených 19,89 milióna eur. Vyplýva to z návrhu na presun finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý v stredu schválila vláda. Žiadosť o presun finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy musí Slovensko poslať Európskej komisii (EK) najneskôr v stredu.

"Predloženým materiálom sa navrhuje určiť, aby Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečilo presun finančného príspevku, najmä pokiaľ ide o už poskytnuté predbežné financovanie Slovenskej republike z pobrexitovej adaptačnej rezervy do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti," uviedli predkladatelia.

Pobrexitovú adaptačnú rezervu, ktorá mala eliminovať náklady pre podniky či verejnú správu vzniknuté v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie schválila EÚ v októbri 2021. Neskôr však nariadenie zmenila a umožnila peniaze presunúť do plánu obnovy. Celková alokácia adaptačnej rezervy pre Slovensko je 36,3 milióna eur. Finančné prostriedky sa mali vyplatiť formou zálohových platieb v rokoch 2021 až 2023 a formou dodatočnej platby v roku 2025.

"Cieľom pobrexitovej adaptačnej rezervy, ako aj Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je v konečnom dôsledku zmierniť negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť," pripomenuli predkladatelia návrhu. Opatrenia, ktoré sa majú financovať v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy, a reformy a investície, ktoré sa majú financovať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, môžu slúžiť na podobné účely a môžu mať podobný obsah.

(tasr)

1. marca 2023 | 10:26

Minúta | 1. marca 2023 | 10:26

ČR: Polícia obvinila deväť ľudí, ktorí cez hranice prevádzali nelegálnych migrantov

Česká polícia obvinila deväť cudzincov, ktorí sa od jari minulého roka podieľali na prevádzaní nelegálnych migrantov cez územie Maďarska, Slovenska a Česka až do cieľovej krajiny – väčšinou Nemecka. Hlavnému organizátorovi hrozí dvanásťročné väzenie. Polícia ČR to v stredu uviedla na svojej webovej stránke, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

V rámci akcie s krycím názvom PASS uskutočnili detektívi Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) v uplynulých dňoch päť domových prehliadok, deväť prehliadok iných priestorov a pozemkov a ďalšie úkony trestného konania. Zasahovali v Brne, Prahe a Mladej Boleslavi.

Následne obvinili deväť cudzincov z účasti v organizovanej zločineckej skupine a organizovaní a umožnení nedovoleného prekročenia štátnej hranice spáchaného v prospech zločineckej skupiny. Piatich z nich vzali do väzby.

Policajti dosiaľ zadokumentovali 130 prípadov prevozu migrantov, ale predpokladajú, že toto číslo sa ešte zvýši. Podľa ich zistení skupina páchala trestnú činnosť najmä v rámci obchodnej spoločnosti v Brne, ktorú obvinení založili s cieľom dodávať zahraničných zamestnancov na český trh práce. Nelegálnou činnosťou sa vraj cudzinci obohatili o niekoľko miliónov českých korún, pričom na samotné prevádzanie využívali svojich krajanov.

Takmer všetci obvinení sa podľa polície k skutkom priznali s tým, že s prevádzaním začali na jar 2022. Hlavný organizátor môže skončiť vo väzení až na dvanásť rokov, ostatným členom skupiny hrozí desaťročný trest.

Českí kriminalisti sa prípadom začali zaoberať v lete minulého roka a spolupracovali na ňom s kolegami z Maďarska, Slovenska aj Nemecka.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:54

Minúta | 1. marca 2023 | 9:54

Agrorezort by mal pristúpiť k bezodkladnej kontrole dovážanej múky, zhodujú sa mlynári

Slovenskí mlynári vyzývajú agrorezort, aby pristúpil k bezodkladnej kontrole múky, ktorá sa dováža na Slovensko. Uviedol to Milan Lapšanský, generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM).

Vzhľadom na neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla pre vojnu na Ukrajine, sa podľa neho totiž na spoločný trh EÚ dostáva ukrajinská múka otáznymi spôsobmi. Pôvodne bola určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky. Slovensko sa pritom podľa Lapšanského stalo jedným z najvýznamnejších spotrebiteľov ukrajinskej múky.

"Neprehľadná situácia na Ukrajine spôsobuje, že sa na Slovensko dostáva múka otáznymi spôsobmi, a to aj z územia iných členských štátov EÚ. Produkcia múky najväčšími producentmi z Ukrajiny pritom v roku 2022 napriek vojne medziročne vzrástla o 14 percent. Slovenské štátne orgány kontrolujú dovážanú ukrajinskú pšenicu, zatiaľ bez väčších nálezov. Dovážané finalizované produkty, ako je napríklad múka či ďalšie, však ministerstvo pod vedením Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) úplne odignorovalo," povedal Lapšanský.

Poznamenal, že podľa ukrajinskej asociácie mlynárov pritom 14-percentný nárast produkcie múky nezahŕňa kompletné čísla a bude ešte vyšší. Celkovo sa na Ukrajine v minulom roku vyrobilo 592-tisíc ton múky, čo je o 81-tisíc ton viac ako v roku 2021. Na Ukrajine pritom pred vojnou pôsobilo viac ako 400 mlynov s celoročnou prevádzkou. Na trh EÚ smerovalo 37,8 percenta vyvážanej múky, pričom aj na iné trhy pre situáciu v Čiernom mori neustále putuje väčšina produkcie práve cez krajiny EÚ. Najväčšia časť exportov smerovala do Moldavska, takmer 22-tisíc ton, do Poľska 9 510 ton a do Palestíny 8 350 ton. Na územie Slovenska smerovalo 2 290 ton, čím sa SR stala dôležitým exportným trhom pre ukrajinskú múku.

"Štát by si mal uvedomiť, že Ukrajina je jedným z najväčších producentov pšenice na svete a významným producentom múky. Je preto potrebné zamedziť, aby múka určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky skončila na území EÚ. Zároveň by sa mal postarať, aby takýmto správaním neboli ovplyvnené slovenské mlyny, ktoré zabezpečujú spracovanie slovenskej pšenice a vytvárajú tým pridanú hodnotu na Slovensku. Vyzývame preto agrorezort a ministra Vlčana, aby v tejto veci predstavili kroky, ktoré ochránia slovenských spotrebiteľov aj slovenských spracovateľov. Mlynársko-pekárska vertikála je jednou z posledných kompletných potravinových vertikál v krajine, zabezpečujúca prácu viac ako 15-tisíc ľuďom," dodal Lapšanský.

SSM združuje výrobcov múky a mlynských krmív z celého Slovenska. Má sedem členov vo viacerých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zabezpečujú viac ako 95 percent produkcie múky pre slovenských spotrebiteľov a zamestnávajú takmer 600 pracovníkov.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:32

Minúta | 1. marca 2023 | 9:32

Ceny plynu sa vyvíjajú aj napriek zime veľmi priaznivo, analytici očakávajú dobré správy

Trhové ceny plynu v Európe sa aj napriek stále zimnému obdobiu, keď je spotreba plynu najvyššia, vyvíjajú veľmi priaznivo. Ako informovali analytici z Dáta bez pátosu na sociálnej sieti, v cene plynu zo začiatku zimy na úrovni 146 eur za megawatthodinu sme na mieste stoviek škrtli jednotku a v súčasnosti sa plyn s dodávkou o mesiac predáva za 46 eur za megawatthodinu.

„A to sa deje v čase zimy, v čase vysokej spotreby v elektrárňach na plyn, aj dnes v čase chladu v západnej Európe a stále v nestabilnej situácii na Ukrajine,“ podotkli analytici.

Slovenskí analytici z Dáta bez pátosu dokonca tvrdia, že v prípade cien plynu ide o samé dobré správy a je len otázka času, kedy ceny plynu narazia na “dno“. „Kde to môže skončiť? Nízko. Koľko je to nízko? Plyn bol aj pod 20 eur až pod desať eur za megawatthodinu. Udrží sa cena nízko? Nemusí, ale môže. Dnes je ťažké predávať plyn draho. A pri nízkych cenách potiahne plyn dole aj cenu elektriny, a následne sa rozbehne aj utlmený priemysel, lebo dnešné ceny sú na úrovni leta 2021. A vtedy sa na ceny plynu v priemysle málokto sťažoval,“ konštatovali analytici.

Analytici zdôraznili, že rok pri analýze trendov pozerajú na fundamenty a nešíria poplach. Podľa nich je plynu v súčasnosti v ponuke ako dreva, spotreba EÚ razantne klesá, zásoby sú na dvojnásobných úrovniach ako minulý rok a zima sa do troch týždňoch týždňov končí. „Nejde len o typ počasia a teploty, lebo môže prísť mráz, ale sú dlhšie dni, reálne viac solárnej energie, marec je mesiac s najväčším vetrom, a to jadro vo Francúzsku ide na +40gigawatthodín,“ podotkli analytici.

Rozdiely spotreby plynu v EÚ sú počas roka obrovské. V januári a vo februári je spotreba aj trikrát vyššia v porovnaní s mesiacmi jún, júl, august. V Európe vo februári málo fúkalo a veľmi premenlivo. Kapacity plynových elektrární boli vysoko využívané v špičke. Vo februári sa znížili zásoby plynu v EÚ o jedenásť percentuálnych bodov zo 72 percent na 61 percent. „Import plynu do EÚ je v prvých ôsmich až deviatich týždňoch tohto roka na úrovni 5,5 až 6,0 miliárd metrov kubických týždenne a ponuka je dostatočná,“ uzavreli analytici.

(sita)

1. marca 2023 | 9:30

Minúta | 1. marca 2023 | 9:30

NAKA obvinila na podnet ministra Budaja šesť osôb z machinácií vo verejnom obstarávaní u štátnych vodohospodárov

Národná kriminálna agentúra (NAKA) Prezídia Policajného zboru obvinila šesť osôb, dve právnické a štyri fyzické osoby z machinácií vo verejnom obstarávaní v štátnom podniku Slovenský vodohospodársky podnik z čias bývalej vládnej garnitúry z akcie Stonehenge, ktorý patrí pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Vyšetrovanie sa uskutočňuje na podnet povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý upozornil na tieto korupčné praktiky. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP SR.

Súčasná opozícia podľa Budaja zanechala „Augiášov chliev“, ktorý sa doposiaľ nepodarilo vyčistiť. „Orgány činné v trestnom konaní majú v súčasnosti rozviazané ruky a robia si svoju prácu. Máme jedinečnú šancu urobiť poriadok, zastaviť korupciu, ktorá neobišla ani Slovenský vodohospodársky podnik, zabezpečujúci starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný majetok,“ zdôraznil minister Budaj. Vyšetrovanie sa týka verejného obstarávania v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š. p. z rokov 2018 až 2019. Išlo o modernizáciu a ekologizáciu výrobných zariadení v Kameňolome Devín.

„Podmienky mali byť účelovo prispôsobené na mieru konkrétnemu uchádzačovi, aby ostatní, skutoční záujemcovia, nedokázali splniť nastavené technické parametre,“ uvádza sa vo vyhlásení polície. Víťaz mal získať neoprávnený prospech v sume viac ako 400-tisíc eur. Aktuálne prebiehajú procesné úkony. V tejto chvíli nie je podľa polície možné poskytnúť viac informácií.

Od skorých ranných hodín z utorka 28. februára zasahovala na viacerých miestach západného, stredného aj východného Slovenska NAKA. Ako na sociálnej sieti informoval Policajný zbor SR, ide o akciu s krycím názvom Stonehenge.

(sita)

1. marca 2023 | 9:22

Minúta | 1. marca 2023 | 9:22

Nový predseda Protimonopolného úradu SR už nastúpil do funkcie. Inštitúciu chce modernizovať

Protimonopolný úrad (PMÚ) SR má nového predsedu. Juraj Beňa nastúpil do funkcie v stredu. Vystriedal tak Tibora Menyharta, ktorý na čele úradu pôsobil už druhé funkčné obdobie a legislatíva neumožňovala jeho opätovnú nomináciu.

"Do protimonopolného úradu prichádzam s víziou jeho modernizácie s dôrazom na to, aby aktívne, odborne a nezávisle vykonával svoje funkcie podľa zákona, a to v prospech spotrebiteľov aj spoločnosti ako celku. Mojou prioritou je pripraviť protimonopolný úrad na vykonávanie jeho činností tak, aby bol schopný rozhodovať a posudzovať najzávažnejšie prípady hospodárskej súťaže v oblastiach, ako napríklad zdravotníctvo, verejné obstarávanie, energie či inflačná kríza. Z tohto dôvodu by som chcel predovšetkým posilniť výkon úradu v takých oblastiach, ako sú súťažná ekonómia, forenzné činnosti, dohľad nad protisúťažnými praktikami, ako sú napríklad kartely či zneužívanie dominantného postavenia," uviedol Beňa.

Nový predseda PMÚ získal právnické vzdelanie na Univerzite Komenského v Bratislave, a to si rozšíril na univerzite v Amsterdame. Pracovné skúsenosti má z rôznych advokátskych kancelárií, Protimonopolného úradu SR a pred nástupom do funkcie predsedu protimonopolného úradu pôsobil ako právny poradca pre reguláciu u jedného z telefonických operátorov.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:16

Minúta | 1. marca 2023 | 9:16

Poľská armáda kúpi viac ako tisíc bojových vozidiel pechoty typu Borsuk

Poľská armáda nakúpi viac ako tisíc nových bojových vozidiel pechoty (BVP) typu Borsuk a približne 400 sprievodných vozidiel. Príslušnú dohodu podpísal v utorok tamojší minister obrany Mariusz Blaszczak so štátnou zbrojárskou firmou Huta Stalowa Wola. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Blaszczak pre televíznu stanicu TVP povedal, že ide o dosiaľ najväčší projekt poľského zbrojárskeho priemyslu. Prvé štyri vozidlá Borsuk majú byť poľskej armáde doručené už v priebehu tohto roku. Minister dúfa, že aj dodávky ďalších BVP budú nasledovať rýchlo. Neuviedol však presný termín.

Nové BVP poľskej výroby majú nahradiť vozidlá BMP-1 sovietskej výroby, dosiaľ používané poľskými ozbrojenými silami.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki tento nákup komentoval na Twitteri slovami: "Garantujeme bezpečnosť Poľska."

Kontrakt je súčasťou rozsiahleho prezbrojovania a modernizácie poľskej armády, ktoré podľa Blaszczakových slov napredujú "veľmi rýchlym tempom". Poľsko, ktoré je členom NATO, priamo hraničí s Ukrajinou, ktorá sa už rok bráni proti ruskej vojenskej agresii.

(tasr)

1. marca 2023 | 9:01

Minúta | 1. marca 2023 | 9:01

FCCC: Zahraničné médiá čelia v Číne prísnym kontrolám a dohľadu

Pracovníci zahraničných médií v Číne boli v roku 2022 vystavení prísnym pandemickým kontrolám, rozsiahlemu zastrašovaniu a neustálemu dohľadu. Uvádza sa to vo výročnej správe Klubu zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC), informovala v stredu agentúra AFP.

Takmer polovica zahraničných novinárov v Číne vlani dostala príkaz odísť, alebo im bol zamietnutý prístup na základe údajných zdravotných a bezpečnostných dôvodov, súvisiacich so šírením koronavírusu. Stalo sa tak napriek tomu, že podľa platných čínskych predpisov nepredstavovali žiadne zdravotné riziko, píše sa v stredu zverejnenej správe FCCC.

Zhruba rovnaký počet žurnalistov pôsobiacich v Číne uviedol, že v dôsledku pandemických opatrení nemohli aspoň časť minulého roka cestovať.

Takmer 40 percent uviedlo, že minimálne jeden z ich zdrojov zažil zastrašovanie, bol zadržaný, vypočúvaný alebo ho postihli iné negatívne dôsledky za to, že hovoril so zahraničnými novinármi. Podobnému tlaku zo strany miestnych úradov čelili podľa informácií členov FCCC aj čínski novinári.

V Číne takmer až do konca minulého roka platili jedny z najprísnejších proticovidových opatrení. Okrem iného obmedzovali cestovanie, zavádzali dlhé karantény a hromadné testovanie obyvateľstva. Peking až v decembri 2022 zrušil svoju prísnu politiku "nulovej tolerancie" voči covidu, po tom, čo frustrácia ľudí prerástla do masových protestov.

V správe FCCC sa uvádza, že tvrdé opatrenia zo strany štátu, pretrvávajúce digitálne sledovanie a zastrašovanie čínskych novinárov a ich zdrojov dokazujú, že v Číne naďalej pretrvávajú "výzvy" brániace skutočnej slobode tlače.

AFP pripomína, že nezávislé médiá v Číne prakticky neexistujú a štátom podporované periodiká podliehajú prísnej cenzúre. Svetový index slobody tlače (PFI) z roku 2022, zostavený organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF), zaradil Čínu na 175. miesto zo 180 krajín.

V prieskume odpovedalo na otázky 102 zo 166 členov FCCC, ktorí zastupujú spravodajské organizácie z 30 krajín a regiónov sveta.

(tasr)

1. marca 2023 | 8:50

Minúta | 1. marca 2023 | 8:50

Fínsko začalo s výstavbou plota s ostnatým drôtom na hraniciach s Ruskom

Fínsko začalo s výstavbou 200-kilometrového plota na svojich hraniciach s Ruskom. Plot, ktorý by mal posilniť bezpečnosť severskej krajiny, by mal byť podľa pohraničnej stráže tri metre vysoký, s ostnatým drôtom na vrchu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Fínsko má v Európskej únii najdlhšie hranice s Ruskom, dlhé 1 340 kilometrov. V súčasnosti sú na nich prevažne ľahké drevené ploty.

Pre vybudovanie nového plota sa Fínsko rozhodlo v súvislosti s nárastom počtu Rusov snažiacich sa ujsť pred odvodom do vojny na Ukrajine. Severská krajina sa tiež v utorok priblížila k členstvu v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď jej parlament začal rokovať o zákone, ktorý by mal urýchliť žiadosť Fínska. Hlasovať by o ňom mali v stredu.

Výstavba plota na hraničnom priechode Imatra sa začala v utorok čistením lesa. V marci by mali začať s výstavbou cesty a inštaláciou plota. Na niektorých úsekoch plánujú nainštalovať kamery s nočným videním, svetlá a reproduktory. Trojkilometrový pilotný projekt v Imatre by mali dokončiť do konca júna.

Fínsko schválilo v júli úpravy zákona o ochrane hraníc, ktoré mu umožnia výstavbu pevnejšieho plota. Súčasné drevené zábrany sú totiž určené najmä na to, aby zabránili dobytku prekračovať hranice.

Od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu, sa Fínsko snaží o posilnenie svojej východnej hranice. V septembri začali Rusi vo veľkých počtoch utekať do Fínska po tom, ako ruský vodca Vladimir Putin nariadil mobilizáciu záložníkov s cieľom poslať ich bojovať na Ukrajinu.

Fínsko i susedné Švédsko, ktoré si roky udržiavali neutralitu, sa po spustení ruského útoku rozhodli požiadať o členstvo v NATO. Ich žiadosti však musia schváliť všetky členské štáty, no Turecko a Maďarsko tak stále nespravili. Fínsko pritom čelí menším prekážkam ako jeho sused.

(sita)

1. marca 2023 | 8:40

Minúta | 1. marca 2023 | 8:40

Prvé dva mesiace tohto roka vzbudili väčší záujem ľudí o pracovné ponuky

Prvé dva mesiace tohto roka vzbudili väčší záujem ľudí o pracovné ponuky. Keď firma zverejnila ponuku práce v januári či februári tohto roka na portáli Profesia.sk, získala v priemere 17 životopisov. V priemere viac ako 15 uchádzačov zareagovalo na ponuku práce naposledy počas prvého štvrťroka 2021.

Zamestnávatelia tak aktuálne evidujú najväčšie ohlasy na pracovné ponuky za posledné dva roky. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk.

Prvé dva mesiace vzbudzovali u ľudí najväčší záujem na ponuky v žurnalistike a médiách či v administratíve. Keď uverejnil zamestnávateľ ponuku práce, ktorá spadala pod žurnalistiku a médiá, od uchádzačov získal v priemere 42 životopisov.

V rovnakom období vlani priemerný počet odoslaných životopisov dosiahol 29. Počet ponúk v médiách bol pritom veľmi podobný. Kým v roku 2022 uverejnili firmy počas januára a februára 293 ponúk v tejto oblasti, v roku 2023 išlo o 260 pracovných inzerátov.

(sita)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Borisa Kollára mrzí rozhodnutie Lengvarského, má podporu Sme rodina

Rusko: Dievča dali pre protivojnový obrázok z výtvarnej výchovy do sirotinca, jej otca zbili a zatkli

Český lyžiar utrpel po zrážke s iným lyžiarom v Jasnej vážne zranenia

Agentúra AP: Slovensko využíva ochranu NATO a staré zbrane posiela Ukrajine

Prezidentka považuje rozhodovanie o stíhačkách MiG-29 v parlamente za dobrý krok

Polovica Švajčiarov je za reexport munície na Ukrajinu

Do odolných a plynotesných úkrytov na Slovensku by sa zmestilo 250-tisíc ľudí

Vojna na Ukrajine by sa mala skončiť za rokovacím stolom, vraví šéf NATO

Zelenského poradca: Ukrajinské sily by sa mohli strategicky stiahnuť z Bachmutu

Sheila Szmereková tvrdí, že je nevinná, ale za videom proti moslimom, na ktorom sa vymočila na Korán, si stojí

Firma zriadi materskú školu pre deti svojich zamestnancov

Lukašenko v Pekingu podporil plán Číny na dosiahnutie mieru na Ukrajine

Fínsky parlament schválil zákon, ktorým prijíma podmienky vstupu do NATO

Heger chce Budaja, Naď aj Dzurindu

Rusko tvrdí, že zabránilo "masívnemu" útoku dronov na Krym

V Žiline sa vykoľajil vlak, doprava na Kysuce je zastavená

NAKA zadržala a obvinila osem osôb pre korupciu v rámci akcie Riči

Kišida: Zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia nie je diskriminačný

Prieskum: 76 percent Maďarov sa bojí, že vypukne tretia svetová vojna

Parlamentné a prezidentské voľby sa v Turecku uskutočnia 14. mája

Srbský prezident Vučič uznanie nezávislosti Kosova akceptovať nebude

Na diaľnici D1 sa objavila krava, neprežila večernú zrážku s autom

Moskva obviňuje Ukrajinu z útoku dronmi na území Ruska

Republika prijímala nových členov v cirkevnom zariadení v Čadci. Diecéza avizuje, že sa to už nezopakuje

Kiskov exporadca Baťo: Polovicu porady sme riešili, ako sa dá strana riadiť z Popradu

Vláda: Do plánu obnovy by mohlo natiecť 36 miliónov eur z pobrexitovej rezervy

Rezort vnútra pripravuje bodový systém a prehodnocuje posudzovanie prekročenia rýchlosti

ČR: Polícia obvinila deväť ľudí, ktorí cez hranice prevádzali nelegálnych migrantov

Agrorezort by mal pristúpiť k bezodkladnej kontrole dovážanej múky, zhodujú sa mlynári

Ceny plynu sa vyvíjajú aj napriek zime veľmi priaznivo, analytici očakávajú dobré správy

NAKA obvinila na podnet ministra Budaja šesť osôb z machinácií vo verejnom obstarávaní u štátnych vodohospodárov

Nový predseda Protimonopolného úradu SR už nastúpil do funkcie. Inštitúciu chce modernizovať

Poľská armáda kúpi viac ako tisíc bojových vozidiel pechoty typu Borsuk

FCCC: Zahraničné médiá čelia v Číne prísnym kontrolám a dohľadu

Fínsko začalo s výstavbou plota s ostnatým drôtom na hraniciach s Ruskom

Prvé dva mesiace tohto roka vzbudili väčší záujem ľudí o pracovné ponuky

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť