Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Agrorezort by mal pristúpiť k bezodkladnej kontrole dovážanej múky, zhodujú sa mlynári

Slovenskí mlynári vyzývajú agrorezort, aby pristúpil k bezodkladnej kontrole múky, ktorá sa dováža na Slovensko. Uviedol to Milan Lapšanský, generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM).

Vzhľadom na neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla pre vojnu na Ukrajine, sa podľa neho totiž na spoločný trh EÚ dostáva ukrajinská múka otáznymi spôsobmi. Pôvodne bola určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky. Slovensko sa pritom podľa Lapšanského stalo jedným z najvýznamnejších spotrebiteľov ukrajinskej múky.

"Neprehľadná situácia na Ukrajine spôsobuje, že sa na Slovensko dostáva múka otáznymi spôsobmi, a to aj z územia iných členských štátov EÚ. Produkcia múky najväčšími producentmi z Ukrajiny pritom v roku 2022 napriek vojne medziročne vzrástla o 14 percent. Slovenské štátne orgány kontrolujú dovážanú ukrajinskú pšenicu, zatiaľ bez väčších nálezov. Dovážané finalizované produkty, ako je napríklad múka či ďalšie, však ministerstvo pod vedením Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) úplne odignorovalo," povedal Lapšanský.

Poznamenal, že podľa ukrajinskej asociácie mlynárov pritom 14-percentný nárast produkcie múky nezahŕňa kompletné čísla a bude ešte vyšší. Celkovo sa na Ukrajine v minulom roku vyrobilo 592-tisíc ton múky, čo je o 81-tisíc ton viac ako v roku 2021. Na Ukrajine pritom pred vojnou pôsobilo viac ako 400 mlynov s celoročnou prevádzkou. Na trh EÚ smerovalo 37,8 percenta vyvážanej múky, pričom aj na iné trhy pre situáciu v Čiernom mori neustále putuje väčšina produkcie práve cez krajiny EÚ. Najväčšia časť exportov smerovala do Moldavska, takmer 22-tisíc ton, do Poľska 9 510 ton a do Palestíny 8 350 ton. Na územie Slovenska smerovalo 2 290 ton, čím sa SR stala dôležitým exportným trhom pre ukrajinskú múku.

"Štát by si mal uvedomiť, že Ukrajina je jedným z najväčších producentov pšenice na svete a významným producentom múky. Je preto potrebné zamedziť, aby múka určená pre hladujúce krajiny severnej Afriky skončila na území EÚ. Zároveň by sa mal postarať, aby takýmto správaním neboli ovplyvnené slovenské mlyny, ktoré zabezpečujú spracovanie slovenskej pšenice a vytvárajú tým pridanú hodnotu na Slovensku. Vyzývame preto agrorezort a ministra Vlčana, aby v tejto veci predstavili kroky, ktoré ochránia slovenských spotrebiteľov aj slovenských spracovateľov. Mlynársko-pekárska vertikála je jednou z posledných kompletných potravinových vertikál v krajine, zabezpečujúca prácu viac ako 15-tisíc ľuďom," dodal Lapšanský.

SSM združuje výrobcov múky a mlynských krmív z celého Slovenska. Má sedem členov vo viacerých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zabezpečujú viac ako 95 percent produkcie múky pre slovenských spotrebiteľov a zamestnávajú takmer 600 pracovníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu sa vyvíjajú aj napriek zime veľmi priaznivo, analytici očakávajú dobré správy

Trhové ceny plynu v Európe sa aj napriek stále zimnému obdobiu, keď je spotreba plynu najvyššia, vyvíjajú veľmi priaznivo. Ako informovali analytici z Dáta bez pátosu na sociálnej sieti, v cene plynu zo začiatku zimy na úrovni 146 eur za megawatthodinu sme na mieste stoviek škrtli jednotku a v súčasnosti sa plyn s dodávkou o mesiac predáva za 46 eur za megawatthodinu.

„A to sa deje v čase zimy, v čase vysokej spotreby v elektrárňach na plyn, aj dnes v čase chladu v západnej Európe a stále v nestabilnej situácii na Ukrajine,“ podotkli analytici.

Slovenskí analytici z Dáta bez pátosu dokonca tvrdia, že v prípade cien plynu ide o samé dobré správy a je len otázka času, kedy ceny plynu narazia na “dno“. „Kde to môže skončiť? Nízko. Koľko je to nízko? Plyn bol aj pod 20 eur až pod desať eur za megawatthodinu. Udrží sa cena nízko? Nemusí, ale môže. Dnes je ťažké predávať plyn draho. A pri nízkych cenách potiahne plyn dole aj cenu elektriny, a následne sa rozbehne aj utlmený priemysel, lebo dnešné ceny sú na úrovni leta 2021. A vtedy sa na ceny plynu v priemysle málokto sťažoval,“ konštatovali analytici.

Analytici zdôraznili, že rok pri analýze trendov pozerajú na fundamenty a nešíria poplach. Podľa nich je plynu v súčasnosti v ponuke ako dreva, spotreba EÚ razantne klesá, zásoby sú na dvojnásobných úrovniach ako minulý rok a zima sa do troch týždňoch týždňov končí. „Nejde len o typ počasia a teploty, lebo môže prísť mráz, ale sú dlhšie dni, reálne viac solárnej energie, marec je mesiac s najväčším vetrom, a to jadro vo Francúzsku ide na +40gigawatthodín,“ podotkli analytici.

Rozdiely spotreby plynu v EÚ sú počas roka obrovské. V januári a vo februári je spotreba aj trikrát vyššia v porovnaní s mesiacmi jún, júl, august. V Európe vo februári málo fúkalo a veľmi premenlivo. Kapacity plynových elektrární boli vysoko využívané v špičke. Vo februári sa znížili zásoby plynu v EÚ o jedenásť percentuálnych bodov zo 72 percent na 61 percent. „Import plynu do EÚ je v prvých ôsmich až deviatich týždňoch tohto roka na úrovni 5,5 až 6,0 miliárd metrov kubických týždenne a ponuka je dostatočná,“ uzavreli analytici.

(sita)

Minúta  |  

NAKA obvinila na podnet ministra Budaja šesť osôb z machinácií vo verejnom obstarávaní u štátnych vodohospodárov

Národná kriminálna agentúra (NAKA) Prezídia Policajného zboru obvinila šesť osôb, dve právnické a štyri fyzické osoby z machinácií vo verejnom obstarávaní v štátnom podniku Slovenský vodohospodársky podnik z čias bývalej vládnej garnitúry z akcie Stonehenge, ktorý patrí pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Vyšetrovanie sa uskutočňuje na podnet povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý upozornil na tieto korupčné praktiky. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP SR.

Súčasná opozícia podľa Budaja zanechala „Augiášov chliev“, ktorý sa doposiaľ nepodarilo vyčistiť. „Orgány činné v trestnom konaní majú v súčasnosti rozviazané ruky a robia si svoju prácu. Máme jedinečnú šancu urobiť poriadok, zastaviť korupciu, ktorá neobišla ani Slovenský vodohospodársky podnik, zabezpečujúci starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný majetok,“ zdôraznil minister Budaj. Vyšetrovanie sa týka verejného obstarávania v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š. p. z rokov 2018 až 2019. Išlo o modernizáciu a ekologizáciu výrobných zariadení v Kameňolome Devín.

„Podmienky mali byť účelovo prispôsobené na mieru konkrétnemu uchádzačovi, aby ostatní, skutoční záujemcovia, nedokázali splniť nastavené technické parametre,“ uvádza sa vo vyhlásení polície. Víťaz mal získať neoprávnený prospech v sume viac ako 400-tisíc eur. Aktuálne prebiehajú procesné úkony. V tejto chvíli nie je podľa polície možné poskytnúť viac informácií.

Od skorých ranných hodín z utorka 28. februára zasahovala na viacerých miestach západného, stredného aj východného Slovenska NAKA. Ako na sociálnej sieti informoval Policajný zbor SR, ide o akciu s krycím názvom Stonehenge.

(sita)

Minúta  |  

Nový predseda Protimonopolného úradu SR už nastúpil do funkcie. Inštitúciu chce modernizovať

Protimonopolný úrad (PMÚ) SR má nového predsedu. Juraj Beňa nastúpil do funkcie v stredu. Vystriedal tak Tibora Menyharta, ktorý na čele úradu pôsobil už druhé funkčné obdobie a legislatíva neumožňovala jeho opätovnú nomináciu.

"Do protimonopolného úradu prichádzam s víziou jeho modernizácie s dôrazom na to, aby aktívne, odborne a nezávisle vykonával svoje funkcie podľa zákona, a to v prospech spotrebiteľov aj spoločnosti ako celku. Mojou prioritou je pripraviť protimonopolný úrad na vykonávanie jeho činností tak, aby bol schopný rozhodovať a posudzovať najzávažnejšie prípady hospodárskej súťaže v oblastiach, ako napríklad zdravotníctvo, verejné obstarávanie, energie či inflačná kríza. Z tohto dôvodu by som chcel predovšetkým posilniť výkon úradu v takých oblastiach, ako sú súťažná ekonómia, forenzné činnosti, dohľad nad protisúťažnými praktikami, ako sú napríklad kartely či zneužívanie dominantného postavenia," uviedol Beňa.

Nový predseda PMÚ získal právnické vzdelanie na Univerzite Komenského v Bratislave, a to si rozšíril na univerzite v Amsterdame. Pracovné skúsenosti má z rôznych advokátskych kancelárií, Protimonopolného úradu SR a pred nástupom do funkcie predsedu protimonopolného úradu pôsobil ako právny poradca pre reguláciu u jedného z telefonických operátorov.

(tasr)

Minúta  |  

Poľská armáda kúpi viac ako tisíc bojových vozidiel pechoty typu Borsuk

Poľská armáda nakúpi viac ako tisíc nových bojových vozidiel pechoty (BVP) typu Borsuk a približne 400 sprievodných vozidiel. Príslušnú dohodu podpísal v utorok tamojší minister obrany Mariusz Blaszczak so štátnou zbrojárskou firmou Huta Stalowa Wola. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Blaszczak pre televíznu stanicu TVP povedal, že ide o dosiaľ najväčší projekt poľského zbrojárskeho priemyslu. Prvé štyri vozidlá Borsuk majú byť poľskej armáde doručené už v priebehu tohto roku. Minister dúfa, že aj dodávky ďalších BVP budú nasledovať rýchlo. Neuviedol však presný termín.

Nové BVP poľskej výroby majú nahradiť vozidlá BMP-1 sovietskej výroby, dosiaľ používané poľskými ozbrojenými silami.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki tento nákup komentoval na Twitteri slovami: "Garantujeme bezpečnosť Poľska."

Kontrakt je súčasťou rozsiahleho prezbrojovania a modernizácie poľskej armády, ktoré podľa Blaszczakových slov napredujú "veľmi rýchlym tempom". Poľsko, ktoré je členom NATO, priamo hraničí s Ukrajinou, ktorá sa už rok bráni proti ruskej vojenskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

FCCC: Zahraničné médiá čelia v Číne prísnym kontrolám a dohľadu

Pracovníci zahraničných médií v Číne boli v roku 2022 vystavení prísnym pandemickým kontrolám, rozsiahlemu zastrašovaniu a neustálemu dohľadu. Uvádza sa to vo výročnej správe Klubu zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC), informovala v stredu agentúra AFP.

Takmer polovica zahraničných novinárov v Číne vlani dostala príkaz odísť, alebo im bol zamietnutý prístup na základe údajných zdravotných a bezpečnostných dôvodov, súvisiacich so šírením koronavírusu. Stalo sa tak napriek tomu, že podľa platných čínskych predpisov nepredstavovali žiadne zdravotné riziko, píše sa v stredu zverejnenej správe FCCC.

Zhruba rovnaký počet žurnalistov pôsobiacich v Číne uviedol, že v dôsledku pandemických opatrení nemohli aspoň časť minulého roka cestovať.

Takmer 40 percent uviedlo, že minimálne jeden z ich zdrojov zažil zastrašovanie, bol zadržaný, vypočúvaný alebo ho postihli iné negatívne dôsledky za to, že hovoril so zahraničnými novinármi. Podobnému tlaku zo strany miestnych úradov čelili podľa informácií členov FCCC aj čínski novinári.

V Číne takmer až do konca minulého roka platili jedny z najprísnejších proticovidových opatrení. Okrem iného obmedzovali cestovanie, zavádzali dlhé karantény a hromadné testovanie obyvateľstva. Peking až v decembri 2022 zrušil svoju prísnu politiku "nulovej tolerancie" voči covidu, po tom, čo frustrácia ľudí prerástla do masových protestov.

V správe FCCC sa uvádza, že tvrdé opatrenia zo strany štátu, pretrvávajúce digitálne sledovanie a zastrašovanie čínskych novinárov a ich zdrojov dokazujú, že v Číne naďalej pretrvávajú "výzvy" brániace skutočnej slobode tlače.

AFP pripomína, že nezávislé médiá v Číne prakticky neexistujú a štátom podporované periodiká podliehajú prísnej cenzúre. Svetový index slobody tlače (PFI) z roku 2022, zostavený organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF), zaradil Čínu na 175. miesto zo 180 krajín.

V prieskume odpovedalo na otázky 102 zo 166 členov FCCC, ktorí zastupujú spravodajské organizácie z 30 krajín a regiónov sveta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.